4. januára 2017
Čítaní: 203
KN 1/2017 | Rozhovor
Celý rok som mal Vianoce
Vydal ďalší vianonočný album, cez Vianoce oslávil 45 rokov a momentálne sa jeho Život točí okolo hudby a rodiny, pretoŽe, ako sám hovorí, konečne vyzrel nato, aby mohol byť otcom. ROBO OPATOVSKÝ v otvorenom rozhovore

Vydali ste ďalší vianočný album. V rádiách sa hráva veľa vašich vianočných pesničiek. Máte ešte nápady na vianočné melódie?
Tým, že som sa narodil na Vianoce, mám vzťah k vianočným melódiám a darí sa mi ich písať. Aj na aktuálnom vianočnom albume sú všetky skladby moje autorské. Chcel som však, aby bol tento album špeciálny, a tak som naň prizval svojich speváckych a hudobných kolegov. Napríklad Ľubica Čekovská krásne zaranžovala moju skladbu Aleluja, na ktorú napísal úžasný text Milan Žitný. Dal som priestor aj novým autorom, ale aj známym menám, s ktorými na textoch spolupracujem už dlhodobo – Oľga Záblacká, Vlado Krausz, Juraj Žák. Vznikli tak pesničky Láska vianočná, ktorú so mnou naspievala Monika Hilmerová alebo dueto s Máriou Čírovou Vianoce.

 

Pripravovali ste album celý rok?
Áno, to sa ani nedá inak. Ako vznikla pesnička Vianoce niekedy v novembri minulého roka, tak od toho momentu bola skladba hneď úspešná a začali sme robiť na ďalších skladbách. Celý rok 2016 som mal Vianoce.

 

Váš album, ako hovorí aj samotný názov, sú vianočné duetá. S kým ste si najlepšie sadli?
Príprava a nahrávanie boli také bezproblémové, že to pri tvorbe albumu ani nebýva zvykom, lebo vždy sa vyskytne nejaký problém. Ale tentoraz to plynulo hladko. Jedine pri nahrávaní pesničky s Máriou Čírovou vypli elektriku a zistili sme, že počítač neuložil to, čo naspievala. Vtedy sa Mária navyše ponáhľala vyzdvihnúť svoje deti zo škôlky. No situáciu vyriešila ako veľká profesionálka, zavolala svojmu partnerovi, nech zariadi veci a išla pesničku znovu nahrať. Nakoniec sa mi po naspievaní zverila, že má pocit, že teraz je to lepšie zaspievané ako predtým. (Smiech.)

 

Pred Vianocami ste boli veľmi vyťažený, keďže ste stihli absolvovať aj vianočné turné po Slovensku. Ako ste sa potom pripravili doma na Vianoce?
Mám úžasnú podporu v mojej žene, ktorá je ešte na materskej, a tak má čas, aj keď, samozrejme, moja dcéra Hanka si vyžaduje veľa času, pretože je veľmi živé dieťa. O všetko sa pred Vianocami postarala a ja som len postavil vianočný stromček a na Štedrý deň zakúril v krbe a snažil sa urobiť doma príjemnú atmosféru. Pohral som sa s Hankou, ochutnával vianočné dobroty a trošku zavadzal. (Smiech.) Do Silvestra som však bol doma s rodinou a teraz sa chystáme ísť všetci spolu niekam za snehom na hory.

 

Vyrastali ste na vianočných koledách a pesničkách? Vtedy ste si k nim začali hľadať cestu?
Áno. Tým, že som „vianočné dieťa“, tak najsilnejšie a najkrajšie obdobie boli pre mňa práve Vianoce. Môj otec mi často púšťal známe vianočné hity. Vždy som rád počúval také tie „sinatrovské“ štandardné vianočne skladby. Mám obľúbené napríklad White Christmas alebo Christmas song, ktorú naspieval Nat King Cole. Sú to možno trošku zložitejšie skladby, ale majú úžasné harmónie a melódie. To sa mi už ako dieťaťu veľmi páčilo. Moja prvá vianočná skladba Čas sviečok s Jankou Kirschner má už osemnásť rokov a prvý vianočný album vznikol v roku 2008. A to úplnou náhodou. Keď som v roku 2005 vydal Vianočnú poštu, pár mojich priateľov ma poprosilo, aby som naspieval vianočné CD. Súhlasil som a urobil nejakých tristo kusov pre známych, rýchlo sa to rozchytalo, tak som to dal do distribúcie a zrazu sa v ten rok predalo toľko, že to stačilo na zlatú platňu a o rok na platinovú. V roku 2012 bolo pokračovanie a teraz v roku 2016 som dal svojim fanúšikom, ale aj sebe k 45. narodeninám vianočný darček. K päťdesiatke by som chcel urobiť možno niečo podobné, ale s veľkým orchestrom a opäť s hosťami.

 

Oslavujete narodeniny 25. decembra. V detstve ste to nevnímali ako ukrátenie o darčeky?
Môj otec to vždy nejako rozumne rozdelil, že som dostal niečo aj na Vianoce od Ježiška a potom na druhý deň mi gratulovali, dostal som narodeninové darčeky a tortu. To je také pravidlo aj dnes, že mi moja žena vždy nejakú tortu na narodeniny pripraví. Odkedy však máme dcéru, tak sa obzvlášť teším na Vianoce. Vo februári bude mať tri roky a tieto Vianoce prežívala veľmi intenzívne. Písali sme spolu listy Ježiškovi a prekvapila ma, že už vie aj spievať pesničky z môjho nového albumu.

 

Má talent po vás?
Má. Aj dobré uši a intonáciu. A aj rytmus. Dúfam, že nebude chcieť byť speváčkou.

 

Prečo umelci väčšinou nechcú, aby ich deti išli v ich šľapajach?
Dvadsať rokov som na scéne a mám možnosť robiť to, čo milujem. Táto doba však až tak veľmi nepraje našej pop-music. Rádiá veľmi neprezentujú slovenskú hudbu. Keď som začínal, podmienky boli oveľa lepšie.

 

Štyridsaťpäť rokov života, dvadsať rokov na scéne. Ideálny čas začať bilancovať...
Dôležité je poučiť sa z chýb a neopakovať ich. Dokonca hovorím, že aj neúspech je úspechom, lebo nás tlačí dopredu. Netreba sa vracať k veciam, ktoré urobíme a vyhodnotíme ich ako chybu. Zo všetkého sa treba poučiť. Za tých dvadsať rokov som urobil naozaj množstvo chýb a možno aj niekoľko zlých pesničiek. Treba sa však snažiť spájať s tými najlepšími, ktorí nás dokážu posunúť ďalej. Ja napríklad stále cvičím spev, mám hlasovú pedagogičku Darinu Tóthovú. Keď som chodil na konzervatórium, denne som cvičil na gitare. Práve to je ten odkaz všetkým mladým, že len tak úspech nepríde. Musia na sebe pracovať, učiť sa noty, akordy, počúvať aj iných umelcov, vedieť, že existoval niekedy Mozart, Beethoven, Bach...
Po osobnej stránke som šťastný človek. Mám desať rokov jednu partnerku, ktorá je pre mňa veľkou oporou a vytvára mi zázemie. Máme úžasnú dcéru, a keď Pán Boh dá, budeme mať ďalšie deti, a keď nie, budem vďačný za to, že som dostal dar v našej dcére Hanke. Každý deň sa modlím a ďakujem Bohu zato, že mi dáva priestor, aby som mohol rásť, zlepšovať sa a popritom môžem robiť to, čo milujem. Ak bude všetko fungovať, tak by som chcel, aby moja ďalšia dvadsať­ročnica bola o koncertovaní, tvorbe a kreativite.

 

Ako sa vám zmenil život príchodom dieťaťa do rodiny? Mali ste ho až po štyridsiatke...
Mal som 42. V prvom rade som si bol istý, že som našiel matku svojho dieťaťa, a to bolo dôležité. Možno predtým som nemal šťastie na tú správnu ženu, až keď som mal 35 rokov. Hovorili sme si, že určite svadba a hneď budeme mať dieťa, no nebolo to úplne ľahké, neprišlo to hneď, ale na druhej strane si otcovstvo užívam oveľa viac, ako keby som mal možno pred tridsiatkou. Vtedy som bol zapálený pre hudbu a nič iné pre mňa neexistovalo. Chcel som hrať, tvoriť a koncertovať. A aj keby mi milovaná žena povedala, aby sme mali spolu dieťa, tak by som jej zrejme povedal, nech mi dá s tým ešte pokoj, lebo som si sám pred sebou chcel niečo dokázať. Teraz som ustálený a nasmerovaný na rodinu. Tá je pre mňa prvoradá. Voľné chvíle nevenujem tomu, že chcem ísť na párty, ale chcem byť doma so svojou rodinou, chcem uspávať dcéru, pomodliť sa s ňou Anjeličku, môj strážničku, zaspievať uspávanku; vidieť, ako rastie... Vyzrel som na to, aby som mal dieťa. Spolu s manželkou sú pre mňa stredobodom vesmíru.

 

Aký to bol pocit, keď ste dcéru držali prvýkrát na rukách?
Úžasný. Aj na základe toho som napísal pesničku Milovaná.

 

Dcéra je teda vašou múzou.
Je veľmi inšpirujúca. A najmä to, ako reaguje na jednotlivé skladby. Keď jej hrám na gitare a spievam, vidím, či ju skladba zaujala, alebo nie. Ona nie je ako nejaká fanúšička, ktorej sa všetko páči. Na rovinu mi povie, že ju to nebaví alebo ide preč. Keď ostane, je to signál, že skladba by sa mohla páčiť aj ľuďom. Deti sú pravdivé, nebudú vám klamať.

 

Vaša situácia v rodine počas detstva však nebola ideálna. Práve to je dôvod, prečo vám na vašej rodine záleží?
Mňa mama úplne neprijala. Keď som sa narodil, zobral si ma našťastie môj otec a neskončil som niekde v domove. Som veľmi vďačný práve otcovi za to, že ma vychoval, aj správne nasmeroval v rámci hudby. Bola to moja záchrana. Ako dospelý si uvedomujem, že ďakujem aj mame za život a práve na albume Môj život som jej venoval skladbu Odpúšťam. Lásku som však dostal len od otca a tú teraz smerujem svojej rodine. Som šťastný, že ich mám a dúfam, že nepríde nejaké pomätenie mysle, ako sa deje chlapom po päťdesiatke, že sa zrazu zbláznia do inej ženy. Nikdy nehovor nikdy, ale ja, samozrejme, pevne verím, že moje kroky budú stále súčasťou mojej rodiny a že som našiel ženu, s ktorou chcem zostarnúť.

 

Prezentujete sa aj ako veriaci človek, kto vás k viere priviedol. Bol to otec?
Otec, moja babka. S babkou a dedkom sme napríklad chodili v nedeľu do kostola a boli vlastne prví, ktorí ma viedli k viere. Pre mňa je hlavné to, aby som robil dobro a bol slušný človek. Sú určité zásady a hodnoty, ktoré si ctím, a medzi ne patrí napríklad aj to, že nechcem sklamať rodinu, chcem sa správať férovo voči iným ľuďom, aby som sa dennodenne mohol pozrieť do zrkadla.

 

Predpokladám teda, že aj Vianoce ste prežili duchovne.
Určite. Narodil sa Boh v Ježišovi, doma si ctíme nielen tradície, ale aj to, že Vianoce sú naozaj duchovný sviatok. Moju dcéru tiež veľmi jemne vediem k tomu a snažím sa jej vysvetľovať, kto je Ježiško a kto Panna Mária. Vníma to veľmi prirodzene, pretože si myslím, že dôležité pri výchove detí je to, aby boli rodičia príkladom. Keď chcete, aby bolo vaše dieťa slušné, tak buďte i vy slušný rodič. Moja dcéra sa maminke poďakuje za obed, lebo vidí, že otec sa tiež poďakoval mame za obed. To sú veci, ktoré sa dnes možno už postupne vytrácajú, lebo ľudia, žiaľ, nemajú už čas sa venovať svojim deťom, čo je chyba. Potom tie nevinné dušičky vplyvom negatívnych vecí okolo sa dostávajú do problémových situácií. Vtedy je najdôležitejší rodič, aby vysvetľoval a priviedol na správnu cestu. Ja stále hovorím aj to, že dnes deti možno ani nevedia, kto bol Wolfgang Amadeus Mozart. Mojej dcére sa snažím okrem Máši a medveďa púšťať na internete napríklad aj balet. Keď bude trošku staršia, vezmem ju do divadla, na koncert. Ak má talent, čo cítim, že má, tak ju budeme podporovať, aby hrala na nejaký nástroj a vôbec to nemyslím tak, že z nej chcem mať koncertnú umelkyňu. Cvičenie a vzťah k hudbe však nejakým spôsobom formuje osobnosť. Bol by som rád, aby si ľudia k sebe hľadali cestu stále, nielen cez sviatky. Aby tie Vianoce boli naozaj každý deň.

 

Aké máte plány do nového roka?
To sa tak hovorí, že keď chcete rozosmiať toho hore, tak mu povedzte o svojich plánoch. Budem rád, keď bude moja dcéra zdravá, a keď budú veci plynúť prirodzene. Som pripravený prijímať všetko, čo sa okolo mňa deje. A, samozrejme, budem rád, keď budem mať veľa inšpirácie na nové skladby.

 

Za redakciu Katolíckych novín vám prajeme všetko najlepšie k 45. narodeninám.
Ďakujem. (Smiech.n )

 

Snímky: René Miko, archív –RO–
Páčilo sa :
0