4. januára 2017
Čítaní: 202
KN 1/2017 | Misie
Nedostatok naučil Kubáncov nevšednej vynachádzavosti
Keď v novembri 2016 ukončil svoju pozemskú púť obávaný i obdivovaný kubánsky diktátor a revolucionár Fidel Castro, karibský ostrov sa dostal opäť do centra svetovej pozornosti. Kuba je v mysliach mnohých Európanov najmä exotickou dovolenkovou destináciou, no pre misionárov je to tvrdá a ťažká misia.

Kto prichádza na Kubu za slnkom, nádhernými plážami, koloritom päťdesiatych rokov 20. storočia, koloniálnymi stavbami, ulicami plnými naleštených veteránov, určite si príde na svoje. Ak túžite vychutnať si pravé mojito v Hemingwayovej Floridite na Malecóne, musíte sa pripraviť na preplnený tesný priestor a viac než svetové ceny. Turisti zo všetkých kútov sveta zapĺňajú malebné uličky Havany, ktorú možno označiť za plnohodnotného partnera veľkých svetových metropol. Akonáhle však vybočíte z trasy opravenej pre turistov o dve ulice ďalej, ocitnete sa v realite.

 

Smutná realita
Všetko si pýta opravu, nikde prakticky nič nie je. Cesty sú sama jama, natrafiť môžete nanajvýš na veľkosklady cibule a zemiakov či obchodíky s banánmi na pečenie. Ošarpané domy sa rozpadávajú a nikto ich neplánuje rekonštru­ovať. Havanské obchodné domy sú v skutočnosti iba zhromaždiskom poloprázdnych regálov s vodovodnými hadičkami, pohľadnicami a spodnou bielizňou. Výnimkou sú malé obchodíky s kávou, limonádou či pivom. Na miestach, kde je plno turistov, z každého rohu na vás pozerá niekoľko párov očí, ktoré skúmajú, čo by ste mohli potrebovať – cigary, veterán taxi alebo chicas – dievčatá. V ponuke je všetko, samozrejme, za prehnané ceny.
Mnohí ľudia sa obávajú, že ak sa vyberú na tento ostrov, už nezažijú porevolučnú Kubu, lebo americký vplyv všetko zničí. Tieto obavy sú zbytočné, aj sto rokov bude treba, kým sa niečo naozaj zmení.

 

Mnoho z ničoho
Kubánska realita v človeku vyvoláva nástojčivé otázky, ako môžu domáci prežiť v takýchto podmienkach. Za touto mašinériou je niečo, čomu už verí málokto, no každý sa musí tváriť, že práve to je najdôležitejšie. Revolúcia. Jej odkaz, jej zvrátenosť a pokrytectvo, jej neaktuálnosť. V jej dôsledku sú Kubánci neuveriteľne vynachádzaví. Dokážu prežiť takmer z ničoho; pekne a čisto sa obliekať; opraviť šesťdesiat­ročné auto; nájsť spôsob, ako si pora­diť v každej situácii. No tento systém dokáže tiež zakrútiť s charakterom človeka a vedie ho k tomu, aby sa pri­klonil na stranu prinášajúcu výhody. Stačí, že sa stotožňujete s ideo­lógiou, ktorá človeka korumpuje a utvrdzuje v hodnotovej prázdnote.
Zaujímavým miestom pre náv­števníka Havany môže byť pevnosť za tunelom, kde sa vypína socha Krista z bieleho mramoru. Nie je taká veľká ako v Riu, no je krásnou dominantou a ponúka nádherný výhľad na starú Havanu. V pevnosti je každý večer o 21.00 veľká paráda uzatvárania brán s výstrelom z dela a nastúpenou strážou.
Feno­­ménom roka 2016 bolo na Kube pripájanie sa na internet na roz­ličných vybraných miestach. Naprí­klad v parkoch.

 

Ľudia v pohybe
Kubánsky vidiek je neuveriteľne pestrý. Z hromady ľudí na ceste sa ustavične niekto presúva, berie taxík, stopuje. Ľudia ustavične niečo ponúkajú – ananásy, papáje, mango, guajavu, banány, domáci syr. Život tam skrátka pulzuje neprestajne. Cestou stretávate povozy s ľuďmi fungujúce ako taxíky či jazdcov na koňoch. Stopár sa pre vás môže stať jedinečným pomocníkom, aby ste sa dostali, kam potrebujete, lebo značenie ciest je mizerné. Na Kube je bežné, že cesta prvej triedy sa bez akéhokoľvek odbočenia a upozornenia jednoducho skončí ako slepá ulica. Málokedy zbadáte zaparkované auto – kubánsky vidiek je v neustálom pohybe, ruchu, ponúka nové a nové podnety.

 

Siete pohľadov
Keď sa vám podarí dostať sa na východ krajiny do Holguinu, Mayari, Sagua del Tanamo či Cayo Mambi, čaká na vás množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Vďaka prírode máte pocit, že ste v tropickej oblas­ti; palmy a všadeprítomná zeleň vám dodávajú istotu, že ste v prekrásnom prostredí. Máločo môže uniknúť pozornosti hladných pohľadov, ktoré si vás ako cudzinca spájajú s bohatstvom a výhodným kapitálom pre krajinu. A máločo uniká aj sieti zaplatených pohľadov, ktoré za drobné výhody odovzdajú „dôverné informácie“ vždy na správnom mieste.

 

Dve veci fungujú
Všade sa nadšene buduje akási ideálna spoločnosť, o čom svedčia bilbordy a komunistické heslá pripomínajúce zašlú slávu revolúcie. Len presvedčení si myslia, že revolúcia stále žije a že musí žiť naďalej. Lepšia spoločnosť v skutočnosti znamená, že zovšadiaľ vykukuje bieda a mizéria, krajina je vydrancovaná a v dezolátnom stave. Dokonale však fungujú dve veci – ozvučenie politických akcií, lebo myšlienky socializmu treba šíriť hlučne, aby ste prehlušili všetko ostatné, a hygiena. Kubánci sú veľmi čistotní a mimoriadnym spôsobom dbajú o svoj zovňajšok.
Kedysi prekvitajúce cukrovary sú dnes ruinami, zo 140 pôvodných cukrovarov funguje okolo 30; pot­raviny sú na lístky; v obchodoch nič nekúpite, lebo tam jednoducho nie je tovar; a ak si chcete kúpiť niečo, čo majú, musíte mať povolenie. To všetko sú pre cudzinca kultúrne šoky, aby sa prebral v novej realite. Práve v nej pracujú aj dvaja slovenskí verbisti Radoslav Kottra a Lukáš Mizerák.

 

Božie slovo prepojené
so životom
Slovenskí misionári pôsobia v Diecéze Holguín. Radoslav Kottra je správcom farnosti v malebnom mestečeku Maiarí, kde je prítomných niekoľko kresťanských cir­kví a kde sú katolíci v menšine. Talianski spolubratia sa po príchode do Maiarí zaslúžili o vybudovanie kostola a katolíckej komunity. Misionári verbisti kladú vo svojej práci dôraz na poznanie Svätého písma a jeho aplikáciu v každodennom živote. Práve vďaka tejto horlivosti a službe sa na pôde farnosti nachádza niekoľko biblických skupín, ktoré sa pravidelne stretávajú a spoločne modlia. Vďaka prítomnosti misionárov a ich spolupráci s laikmi sa vo farnosti môžu rozvíjať ďalšie aktivity, ako je starostlivosť o starých a opustených ľudí; zabezpečovanie jedného tep­lého jedla denne pre chudobných; tvorivé dielne na podporu farnosti, kde napríklad vyrábajú voskové sviece na rozličné príležitosti; katechézy pred prijatím sviatostí alebo katechézy dospelých.
Veľkou výzvou sú pre misionárov návštevy malých komunít, ktoré sú v okolí mesta Maiarí vo vzdialenosti od 5 do 25 kilometrov. Ide o stretnutie na katechézach, slávenie svätej omše či vysluhovanie sviatostí. Tu si ťažko predstaviť prácu bez dopravného prostriedku, bez možnosti pohotovo sa prepravovať. Auto je však ťažko dostupný artikel. Nové je takmer nedosiahnuteľné a staršie, dovezené zo zahraničia, je zase poruchové. Talianske auto, ktoré používa komunita v Maiarí, má za sebou vyše 650 000 kilometorv a po dodaní súčiastky zo Slovenska sa chystá slúžiť naďalej.

 

Oslava štrnástych narodenín
Veľmi dôležitým rituálom pre Kubáncov, katolíkov nevynímajúc, je oslava 14. narodenín každého dievčaťa. Celá komunita sa schádza, aby oslávila túto udalosť a poskytla podporu oslávenkyni. Ak je dievča aktívne vo farnosti, je dôležité, aby bol prítomný aj duchovný otec. Pri tejto príležitosti je zvykom, že sa dievča fotografuje v ateliéri v honosných šatách s korunkou vo vlasoch ako kráľovná krásy. Fotografie sa potom zväčšujú a vkladajú do rámov. Aj steny najchudobnejších domov zdobia fotografie veľkých formátov štrnásťročných dievčat. Všetci sú na ne hrdí, akoby aj nie, keď ich cena sa rovná cene prasiatka; a ďalšie krásne fotografie už nebudú, lebo nebude príležitosť. Svadby, počas ktorých by sa dali takéto fotografie robiť, sú väčšinou v nedohľadne, lebo na Kube sa ľudia neženia a nevydávajú. Ľudia žijú, ako im to vyhovuje a dovoľuje situácia. Pole pôsobnosti misionárov je preto naozaj veľké.

 

Stavba nového kostola
Páter Lukáš Mizerák pracuje vo farnosti Sagua del Tánamo, ktorá má niekoľko menších komunít roztrúsených na východe Kuby. V Cayo Mambi sa veriaci na jeho podnet zmobilizovali a dali sa do príprav stavby kostola na potreby miestnej komunity. Bolo zaujímavé sledovať, s akým oduševnením a nasadením pracujú na tom, aby sa kostol, po ktorom úprimne túžia, stal skutočnosťou. Pre nedostatok stavebného materiálu nakupujú po etapách železo, štrk, cement, aby mohli zabetónovať základy a ihneď po získaní potrebných povolení začať so stavbou vytúženého kostola.
Úloha misionára je však oveľa širšia, pracuje na duchovnej službe veriacim, zatiaľ provizórne na otvorenom priestranstve; pripravuje katechézy pre deti, biblické stretnutia; no venuje sa aj chovu oviec a ošípaných, aby bolo čo jesť, keď príde k samotnej stavbe. Tá sa bude robiť svojpomocne.
Nadšenie a nasadenie cítiť z každej strany. Svedčí o tom množstvo aktivít duchovného charakteru, akou je napríklad stretnutie mládeže z verbistických farností. To je čas a priestor, kde sa dá vzájomne povzbudzovať a odovzdávať viera. Kuba je misiou, ktorá má našu podporu.

 

 

AKO POMôCť

Misiu slovenských verbistov na Kube môžete podporiť príspevkom na číslo účtu
SK31 1111 0000 0012 9360 3001.
Majiteľ účtu: Spoločnosť Božieho Slova, Kalvária 3, 949 01 Nitra.
Do správy pre prijímateľa uveďte „Kuba".

 

JÁN ŠTEFANEC
Autor je verbista
Páčilo sa :
0