8. marca 2017
Čítaní: 162
KN 10/2017 | Vatikán
Pôst je cestou nádeje
Pri generálnej audiencii, ktorá sa konala 1. marca na Popolcovú stredu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, sa pápež František tematicky zameral na vstup do Pôstneho obdobia. V katechéze, ktorou pokračoval v cykle o kresťanskej nádeji, poukázal na zmysel pôstu ako cesty nádeje.

Na úvod zaznelo biblické čítanie z Knihy Exodus, ku ktorému sa Svätý Otec vrátil aj v samotnej katechéze: „Pán mu (Mojžišovi) povedal: ,Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej; do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom... Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!‘“ (Ex 3, 7 – 8. 10).

 

Cesta k Svetlu
„Môžeme si predstaviť zmŕtvych­vstalého Pána, ktorý nás volá vyjsť z našich temnôt. A my sa vydávame na cestu smerom k nemu, ktorý je Svetlom. Pôst je cestou k zmŕtvych­vstalému Ježišovi, je obdobím pokánia aj umŕtvovania, nie samoúčelného, ale zameraného nato, aby sme vstali z mŕtvych s Kristom, obnovili našu krstnú identitu, čiže znova sa narodili ,zhora‘, z lásky Boha (porov. Jn 3, 3). Preto je Pôstne obdobie svojou prirodzenosťou časom nádeje.
Aby sme lepšie pochopili, čo to znamená, musíme si to spojiť so základnou skúsenosťou exodu Izraelitov z Egypta, prerozprávanou v Bib­lii rovnomennou knihou – Knihou Exodus. Východiskovým bodom je otrocký stav v Egypte, útlak, nútené práce. Pán však nezabudol na svoj ľud a na svoj prísľub – povoláva Mojžiša a silným ramenom necháva Izraelitov vyjsť z Egypta a vedie ich cez púšť smerom ku krajine slobody.
Počas tejto cesty z otroctva k slobode Pán dáva Izraelitom zákon, aby ich naučil milovať jeho, jediného Pána a milovať sa medzi sebou navzájom ako bratia. Písmo ukazuje, že exodus je dlhý a plný súženia: symbolicky trvá 40 rokov, čiže čas života jednej generácie. Generácie, ktorá je zoči-voči skúškam na ceste vždy pokúšaná oplakávať Egypt a vrátiť sa späť. Celá táto cesta je uskutočnená v nádeji na dosiahnutie zasľúbenej zeme. Práve v tomto zmysle je exodom, vyjdením z otroctva k slobode.
Tých­to 40 dní je aj pre nás všetkých vyjdením z otroctva hriechu k slobode, k stretnutiu sa so zmŕt­vych­vstalým Kristom. Každý krok, námaha, skúška, pád a každý nový začiatok – to všetko má zmysel iba v rámci Božieho plánu spásy, ktorý chce pre svoj ľud život, a nie smrť; radosť, a nie bolesť.“

 

Naša spása si žiada
našu spoluprácu
„Ježišova Veľká noc je jeho exodom, ktorým nám otvoril cestu, aby sme dosiahli plný, večný a blažený život. Aby otvoril túto cestu, tento prechod, musel sa vzdať svojej slávy, pokoriť sa, stať sa poslušným až na smrť, a to na smrť na kríži. Otvoriť nám cestu k večnému životu ho stálo všetku jeho krv. Vďaka nemu sme zachránení od otroctva hriechu. No to neznamená, že on všetko urobil, a tak my nemusíme urobiť nič; že on prešiel krížom, a my ,pôjdeme do raja na koči‘. Nie je to tak. Naša spása je istotne jeho darom, keďže je však príbehom lásky, žiada si naše ,áno‘ a našu účasť na jeho láske, ako nám ukazuje naša Matka Mária a po nej všetci svätí.
Veľký pôst žije z tejto dynamiky: Kristus nás so svojím exodom predchádza a my prechádzame púšťou vďaka nemu a nasledujúc ho. On je pre nás pokúšaný a pre nás zvíťazil nad pokušiteľom, ale aj my musíme spolu s ním čeliť pokušeniam a prekonávať ich. On nám dáva živú vodu svojho Ducha. Našou úlohou je načrieť do jej žriedla a piť – vo sviatostiach, v modlitbe, adorácii. On je svet­lom víťaziacim nad temnotami. Od nás sa žiada živiť plamienok, ktorý nám bol zverený v deň nášho krstu.“

 

Pôst ako cesta z otroctva
„V tomto zmysle je Pôstne obdobie sviatostným znakom nášho obrátenia. Ten, kto je na ceste pôstu, je vždy na ceste obrátenia. Pôstne obdobie je sviatostným znakom našej cesty z otroctva k slobode, ktorú treba vždy obnovovať. Je to istotne náročná cesta, ale je aj správna, lebo láska je náročná. Je to cesta plná nádeje.
Ba povedal by som ešte viac: pôst­ny exodus je cestou, na ktorej sa formuje samotná nádej. Námaha prejsť púšťou – všetky skúšky, pokušenia, ilúzie, fatamorgány slúžia na sformovanie mocnej, pevnej nádeje, podľa vzoru nádeje Panny Márie, ktorá uprostred temnôt utrpenia a smrti svojho Syna aj naďalej verila a dúfala v jeho zmŕtvychvstanie, vo víťazstvo Božej lásky.
So srdcom otvoreným na tento horizont vstúpme dnes do Pôstneho obdobia. Cítiac sa ako súčasť svätého Božieho ľudu začnime túto cestu nádeje s radosťou.“

 

–VRSK–
SNÍMKA: PROFIMEDIA.SK
Páčilo sa :
0