21. marca 2012
Čítaní: 55
Mexiko a Kuba otvárajú náruč
Benedikt XVI. začína svoju 23. apoštolskú cestu. Za cieľ si zvolil dve krajiny Strednej Ameriky – Mexiko a Kubu, ktoré sa navzájom podobajú zložitosťou dejín i pôsobením Cirkvi v nich a tiež vysokým počtom katolíkov.

Program šesťdňovej pápežovej apoštolskej cesty 23. – 28. marca sa delí na dve polovice: v prvej časti Svätý Otec navštívi Mexiko, konkrétne štát Guanajuato a mes­tá Guanajuato a biskupské sídlo León; v druhej zavíta na Kubu do Santiaga de Cuba a Havany. Okrem tzv. letiskových uvítacích a roz­lúčkových príhovorov sa pápež v Mexiku stretne s deťmi na Plaza de la Paz v Leóne, s veriacimi bude sláviť nedeľ­nú Eucharistiu a pomodlí sa Anjel Pána v parku Bicentenario, večer sa zíde s biskupmi na vešperách v Katedrále Najsvätejšej Matky Svetla v Leóne. Na Kube ho čakajú oslavy 400. výročia objavenia milostivej sošky Panny Márie Milosrdnej z Cobre s návštevou svätyne neďaleko Santiaga de Cuba a svätá omša na Námestí revolúcie v Havane, kde naposledy vystúpil aj Ján Pavol II. so svojím povestným príhovorom.

 

Mexiko – krajina
zázrakov i pádov
Mexiko, obrovský federatívny štát s 31 spolkovými krajinami, na rozhraní Severnej a Strednej Ameriky, má 111 miliónov obyvateľov a od roku 1917 je republikou. Mexický prezident Felipe Calderón vykonáva súčasne funkciu predsedu vlády. Zákonodarným orgánom je dvoj­­komorový kongres.
Väčšinu obyvateľstva (60 percent) tvoria miešanci, Indiánov je 30 percent, zvyšok tvoria belosi. Predkolumbovské dejiny Mexika sa viažu s vyspelou kultúrou Aztékov a Ma­yov, po kolonializácii (ktorá, žiaľ, zahŕňala aj smutné kapitoly násilnej konverzie) a dobytí Aztéckej ríše Hernánom Cortésom kolonizátori v roku 1535 založili Nové Španielsko s hlavným mestom Ciudad de Méxiko. Krajina získala úplnú nezávislosť od Španielska až po mexicko--americkej vojne, pričom stratila svoje rozsiahle územia. Mexiko vystriedalo niekoľko politických systémov od cisárstva po vojenskú diktatúru. Obrovské materiálne rozdiely v krajine a nespravodlivosť voči indiánskym vrstvám vyprovokovali mexickú revolúciu a sformovali tzv. Zapatovo hnutie, ktoré napokon vybojovalo autonómnu indiánsku oblasť Chiapas. Zložité boli aj pomery medzi Cirkvou a štátom. Liberálna vláda sa usilovala redukovať cirkevné majetky i vplyv Cirkvi na obyvateľstvo a uzákonila odluku Cirkvi od štátu. Na obranu Cirkvi sa postavili vidiečania (tzv. kristeri) spontánnym povstaním. Ropa v mexickom zálive a tzv. „mexický ekonomický zázrak“ (intenzívna modernizácia a podpora stredných tried v druhej polovici minulého storočia) zdvihli životnú úroveň krajiny nad latinskoamerické štáty, ale za cenu vládnutia jedinej monopolnej Mexickej revolučnej strany až do roku 2000. V poslednom desaťročí prešlo Mexiko na trhové hospodárstvo so všetkými pozitívami i negatívami. Stalo sa závislým od exportu do USA a prudko v ňom vzrástla drogová kriminalita. Od pápežovej cesty obyvatelia očakávajú najmä duchovnú posilu. Podľa predsedu Mexickej biskupskej konferencie Carlosa Agu­iara Retesa „krajina zápasí s pro­b­lémami, ktoré nemajú dohľadné riešenia, no vďaka milosti viery dozrieva a obyvatelia v dôvere nachá­dzajú radosť i napriek všetkým ťažkostiam“.

 

 

Kuba – perla
i tŕňová koruna Karibiku

Benedikt XVI. prichádza na Kubu ako posol novej evanjelizácie. Tak označil nastávajúcu návštevu havanský arcibiskup kardinál Jaime Lucas Ortega y Alamino vo svojom vystúpení v štátnej televízii. Pápeža nazval „mužom pravdy s poslaním teológa“. Kubánci považujú stretnutie s pápežom za kľúčové nielen z hľadiska povzbudenia vo viere, ale najmä ako ďalší krok k demokracii. Dlhoročná vláda Fidela Castra sa totiž silno podpísala pod vzťahy štátu k Svätej stolici. Hoci diplomatické styky sa nikdy celkom neprerušili, Cirkev nemá úplne slobodné podmienky na rozvoj. Fidel Castro vyhlásil štát za sekulárny, no paradoxne v 90. rokoch minulého storočia vítal v krajine Jána Pavla II., ktorý prvý otvoril cestu k dialógu a priniesol krajine nádej. Najväčšiu pozornosť venujú médiá porušovaniu ľudských práv na Kube, kým ekonomické embargo USA si všímajú menej. K nemu sa pred pápežovou cestou vyjadril aj hovorca Svätej stolice Federico Lombardi: „Embargo je niečo, následkom čoho ľudia trpia a čo nedosahuje svoj cieľ, preto ho Svätá stolica nepovažuje za užitočné opatrenie.“ Kubánske denníky zas považujú vzťahy me­dzi Cirkvou a štátom za „vynika­júce“, Cirkev sa stala sociálnou protagonistkou a riadnym partnerom vlády, čo potvrdil aj havanský kardinál. Návštevu Jána Pavla II. v roku 1998 a jeho vystúpenie na Námestí revolúcie pred miliónom účastníkov považujú všetci za jedinečné. Kubánci odvtedy prechovávajú veľkú náklonnosť k pápežovi, ktorý sa postavil na stranu chudobných a utláčaných. V tomto duchu očakávajú aj terajšieho Svätého Otca a Cirkev vnímajú ako morálnu ustanovizeň, pre krajinu mimoriadne potrebnú. Kuba s 11 miliónmi obyvateľov sa od špa­niel­skej kolonializácie v 16. storočí stala silne katolíckou krajinou. Komu­nistický štát však donútil väčšinu duchovenstva opustiť krajinu. V krajine zakázali sláviť Vianoce a obmedzili pôsobenie Cir­kvi. Napriek tomu je stále živá, spravuje niekoľko škôl, nemocníc i kňazský seminár v Havane. Ku katolíkom sa formálne hlási vyše 80 percent obyvateľstva, nedeľné sväté omše ich však navštevuje len niekoľko stotisíc. Z cirkevnosprávneho hľadiska má Kuba tri metropolitné arcidiecézy (Santiago de Cuba, Havana, Camagüey). Svet v tejto chvíli upiera oči na pápeža a čaká na jasné víťazstvo kresťanstva nad marxizmom.

MÁRIA RAUČINOVÁ
Snímky: profimedia.sk
Páčilo sa :
0