22. marca 2017
Čítaní: 248
KN 12/2017 | Vatikán
Nech naša láska nie je telenovelou
Generálna audiencia Svätého Otca Františka sa 15. marca konala po dvojtýždňovej prestávke, keďže pápež bol so svojimi spolupracovníkmi na duchovných cvičeniach. Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne boli prítomní aj pútnici zo Slovenska.

V katechéze pápež František pokračoval v cykle meditácií o kresťanskej nádeji. Tentoraz položil dôraz na samotné jadro kresťanstva, ktorým je povolanie k láske.
Ako biblický úvod ku katechéze zaznelo čítanie z Listu Rimanom: „Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní“ (Rim 12, 9 – 13).

 

Najdôležitejšia je láska k blížnemu
„Dobre vieme, že veľké prikázanie, ktoré nám zanechal Pán Ježiš, je prikázaním lásky: milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a milovať blížneho ako seba samého (porov. Mt 22, 37 – 39). Sme teda povolaní k láske, k láske k blížnemu, a to je naším najvyšším povolaním, naším povolaním par excellence; a k nemu sa viaže aj radosť kresťanskej nádeje. Ten, kto miluje, má radosť nádeje, že dospeje k stretnutiu s tou veľkou láskou, ktorou je Pán.
Apoštol Pavol v úryvku Listu Rimanom, ktorý sme si práve vypočuli, nás vystríha: je tu riziko, že naša láska k blížnemu bude pokrytecká. Musíme si teda položiť otázku: Kedy k tomu dochádza, k tomu pokrytectvu? A ako si môžeme byť istí, že naša láska je úprimná, že naša láska k blížnemu je skutočná? Že lásku k blížnemu nepredstierame, alebo že naša láska nie je akousi telenovelou, ale láskou úprimnou a silnou?“

 

O dar milovať treba prosiť
„Pokrytectvo sa môže votrieť kamkoľvek, aj do nášho spôsobu, akým prejavujeme lásku. Toto sa preukáže vtedy, keď je naša láska zištná, poháňaná osobnými záujmami. Vtedy, keď sa charitatívne služby, pri ktorých sa zdá, že sa obetujeme, robia pre vlastné predvádzanie sa či preto, aby sme sa cítili spokojní. Alebo keď sa zameriavame na veci, ktoré nás ,zviditeľňujú‘, aby sme tak predviedli našu inteligenciu či našu schopnosť. Za týmto všetkým je falošná, klamná myšlienka; a síce, že ak milujeme, je to preto, že my sme dobrí; akoby láska k blížnemu bola výtvorom človeka, výplodom nášho srdca. Láska k blížnemu je, naopak, predovšetkým milosťou, darom; schopnosť milovať je Božím darom a musíme oň prosiť. A on ho veľmi rád dáva, ak oň prosíme. Láska k blížnemu je milosťou: nespočíva v tom, aby sme dávali zažiariť tomu, čím sme my; ale tomu, čo nám darúva Pán a čo my slobodne prijímame; a nemôžeme ju prejaviť pri stretnutí s druhými, ak sa najskôr nezrodila zo stretnutia s miernou a milosrdnou Ježišovou tvárou.“

 

Zmŕtvychvstalý
uzdravuje srdcia
„Pavol nás pozýva uznať, že sme hriešnikmi a že aj náš spôsob, akým milujeme, je poznačený hriechom. Zároveň však prináša novú zvesť, zvesť nádeje: Pán pred nami otvára cestu oslobodenia, cestu spásy. Je to umožnenie toho, aby sme aj my žili veľké prikázanie lásky a stali sa nástrojmi Božej lásky. A toto nastáva, keď si necháme uzdraviť a obnoviť srdce zmŕtvychvstalým Kristom.
Zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý žije medzi nami, ktorý žije s nami, je schopný uzdraviť naše srdce: robí tak, ak ho o to prosíme. Je to on, ktorý nám aj napriek našej malosti a chudobe dovoľuje zakúšať súcit Otca a oslavovať úžasné prejavy jeho lásky. Potom chápeme, že všetko, čo môžeme zakusovať a robiť pre bratov, nie je nič iné než odpoveď na to, čo Boh vykonal a neustále koná pre nás. Ba je to samotný Boh, ktorý tým, že nachádza príbytok v našom srdci a v našom živote, naďalej prejavuje svoju blízkosť a službu všetkým tým, ktorých stretávame každý deň na našej ceste, počínajúc tými poslednými a tými najnúdznejšími, v ktorých ho prednostne rozpoznávame.
Apoštol Pavol nám teda týmito slovami nechce ani tak robiť výčitky, ako nás chce skôr povzbudiť a oživiť v nás nádej. Veď všetci máme skúsenosť, že prikázanie lásky nežijeme naplno alebo tak, ako by sme mali. Avšak aj toto je milosť, lebo nám to pomáha pochopiť, že sami od seba nie sme schopní skutočne milovať: potrebujeme, aby Pán ustavične obnovoval tento dar v našom srdci prostredníctvom skúsenosti jeho nekonečného milosrdenstva.
Drahí bratia a sestry, to, čo nám pripomenul apoštol Pavol, je tým tajomstvom – použijem jeho slová – ako sa radovať v nádeji (porov. Rim 12, 12): v nádeji sa radujte. Je to radosť nádeje, lebo vieme, že za akýchkoľvek okolností, aj tých najnepriaznivejších, a aj popri našich vlastných pádoch, Božia láska nechýba.“               
 

–VRSK–
Páčilo sa :
0