22. marca 2017
Čítaní: 76
KN 12/2017 | Liturgia
Vidieť nielen očami

Deti majú rady úlohy, keď na takmer totožných obrazoch majú nájsť skryté rozdiely. Vyžaduje si to sústredenie pohľadov na detaily, ktoré bežne prehliadame. Dospelí si radi porovnávajú fotografie tých istých ľudí vyhotovené s odstupom času. O to viac, ak sú vytvorené v rovnakom zoskupení a na tom istom mieste. Na každej z nich sme tí istí, no nie takí istí.
Evanjelium nám nastavuje obraz toho istého človeka v rovnakej skupine ľudí pred stretnutím s Ježišom a po ňom. Nájsť rozdiely nám nerobí problém. Nevidíme len otvorené oči nevidiaceho, ale novú intenzitu vnímania života človekom, ktorý odpovedal na dotknutie Bohom. Stretnutie s Ježišom mu prinieslo totálnu zmenu kvality jeho života, ktorá sa môže naplno prejaviť po jeho slobodnej odpovedi na Božiu ponuku. Stáva sa vidiacim nie po Kristovom dotyku, ale po naplnení poslušnosti Ježišovmu slovu, ktorému dôveruje, a preto sa ide umyť do rybníka Siloe (z hebr. poslať). Poslaný Ježišom, poslaným Otcom, po umytí v Poslanom získava poslanie vzdať Bohu slávu svedectvom o Kristovi, ktorý ho nielen uzdravil zo slepoty, ale pomazal, aby ohlásil evanjelium, ktoré sa na ňom naplnilo.
Každý kresťan vlastní túto skúsenosť. Ponorením do vody kresťanského poslania sme boli povolaní a uspôsobení žiť ako deti svetla, ktoré nepatria tme. Máme pred očami Ježiša – cestu a cieľ. Každým dňom sa mení kvalita obrazu, ktorý vytvárame svojím životom a znázorňujeme ním tvár Krista, ktorú v nás rád ukrýva.
Na začiatku pôstu sme boli pomazaní prachom ako muž v evanjeliu. Sme z prachu zeme, ale nepatríme zemi. Krst z nás zmyl zemskosť a dáva nám identitu Božieho dieťaťa. Máme poslanie obrazu Boha – zviditeľniť Neviditeľného. Vyznaním viery otvárame oči a svedectvom osobného pokánia ich môžeme otvoriť iným, ak im otvárame i srdce. Spomeňme si na tajomstvo Exupéryho líšky odhalené malému princovi: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“

Aurel Halajčík
Páčilo sa :
0