28. marca 2004
Čítaní: 42
KN 13/2004 | Rozhovor
Prečo zmýšľať v intenciách sociálnej náuky Cirkvi
S JUDr. Ing. MIROSLAVOM VAŇOM sa zhovárame o potrebe uplatňovať princípy sociálnej náuky Cirkvi v celospoločenskom dianí

• V príspevku O Združení kresťanských robotníkov a zamestnancov ste vyzdvihli najmä vzdelávanie v oblasti sociálnej náuky Cirkvi. Na Slovensku v transformačnom procese poznačenom skôr zápasom o moc než záujmom o verejné dobro pociťujeme napätie medzi politikou a ekonomikou. Stále chýba hlas svedomia spoločnosti za dodržiavanie kresťanských princípov vo verejnom priestore. Ako to vidíte vy?

Musíme sa vyvarovať toho, aby sa sociálna náuka Cirkvi javila ako zmes abstraktných, síce pekných, ale prakticky nepoužiteľných zásad (prof. L. Mlčoch, Praha). Potrebujeme mravných ľudí, ktorí budú mať hlboké odborné vedomosti a súčasne budú vedieť sociálne učenie Cirkvi aj prakticky uplatňovať, napríklad v prebiehajúcich sociálno-ekonomických reformách. Okrem toho ich v tom musí podporovať dostatočná časť obyvateľstva. To všetko nám v transformačnom procese chýbalo a bude ešte dlho trvať, kým sa negatívne dôsledky toho odstránia.

• Vo svojom príspevku ste spomínali, že absolventi doplnkového štúdia sociálnej práce so zameraním na sociálnu náuku Cirkvi a legislatívu by mali byť pomocníkmi vo farnostiach najmä v sociálnej a charitatívnej oblasti. V tejto súvislosti ste spomenuli založenie farských skupín. Môžete nám priblížiť, o akú konkrétnu službu vo farnosti by malo ísť a prečo bude žiaduca?

Členovia farských skupín by mali vo farnostiach pomáhať tým veriacim, ale aj neveriacim, ktorí to budú potrebovať, predovšetkým užitočnými informáciami v rôznych sociálnych problémoch. Keď už nič iné, tak aspoň ich usmerniť, kam a na koho sa možno obrátiť, pomôcť im napísať žiadosť či poradiť, na čo majú nárok. Najmä v súčasných časoch, plných zmien predpisov v oblasti sociálnej politiky, to vôbec nie je ľahké. Adresátmi pomoci by mali byť predovšetkým starí a osamelí ľudia.

• O sociálnom rozmýšľať po novom je názov dokumentu, ktorý nedávno vydali nemeckí biskupi a tým prejavili záujem Cirkvi o spoločnosť a jej vývoj. V dokumente o. i. kritizovali presadzovanie skupinových záujmov na úkor všeobecného dobra spoločnosti a pripomenuli uplatňovanie sociálneho programu pre ekonomicky najslabšie vrstvy obyvateľstva. Môžete nám o tomto dokumente povedať viac, resp. aké myšlienky z neho by bolo potrebné aplikovať aj na Slovensku?

Nemeckí biskupi sa pomerne často vyjadrujú k sociálnej a hospodárskej problematike. Roku 1997 to bolo v spoločnom 100-stránkovom dokumente spolu s Radou Evanjelickej cirkvi v Nemecku. Súčasný dokument, ktorý spomínate, je dokumentom Nemeckej biskupskej konferencie. Zaoberá sa krízou sociálneho štátu. Nemecko má totiž vážne problémy. Hospodárstvo vlani stagnovalo, nezamestnanosť dosiahla v januári tohto roku 11 %, čo znamená 4 600 000 ľudí bez práce, hoci jeden milión voľných pracovných miest ostalo neobsadených. Hľadá sa teda východisko z tejto situácie. Biskupi žiadajú zásadnú zmenu mentality ľudí a kritizujú prevahu skupinových záujmov. Sociálny štát možno zachrániť len jeho hlbokou reformou. Jej nosným prvkom má byť väčšie vlastné pričinenie každého o svoje i všeobecné dobro, teda subsidiarita. Solidaritu treba preukazovať najmä rodinám s deťmi a ľuďom na okraji spoločnosti. Je potrebné zastaviť pokles pôrodnosti.
Názory biskupov sa stretli s veľmi živým, väčšinou pozitívnym ohlasom. Negatívne reagovali len určití starší kresťanskí politici a niektoré záujmové laické organizácie. Vyčítali biskupom, že príliš uprednostňujú subsidiaritu na úkor solidarity, že je to vlastne likvidácia sociálneho štátu a že sa vzdali názorov z roku 1997. Jeden zo spoluautorov najnovšieho listu nemeckých biskupov, biskup Josef Homeyer, je však presvedčený, že sociálny štát treba reformovať, lebo len tak ho možno zachrániť, a o to Cirkvi v Nemecku ide.
Na Slovensku sme začali myšlienku vlastného pričinenia uplatňovať dosť razantne, i keď náš sociálny systém nebol taký štedrý ako nemecký a aj pomer počtu uchádzačov na jedno voľné miesto je oveľa horší než v Nemecku. Hľadať vyvážený pomer medzi solidaritou a subsidiaritou zostane našou dlhodobou úlohou.

• Poďme za hranice našej vlasti a pozrime na svet v procese nezastaviteľnej globalizácie ako na zjednocujúci sa spoločenský systém, v ktorom treba určiť pravidlá jeho fungovania na základe spravodlivosti, solidarity, subsidiarity. Ako vidíte v tomto kontexte sociálnu náuku Cirkvi a potrebu integrovať ju do procesu globalizácie?

Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus napísal, že „dnes stojíme pred úsilím o takzvané zmedzinárodnenie ekonomiky. Nie je to jav na zavrhnutie, veď obsahuje mimoriadne možnosti na väčší blahobyt. No čoraz väčšmi cítiť požiadavku, aby tomuto narastajúcemu zmedzinárodňovaniu ekonomiky zodpovedali účinné medzinárodné kontrolné a riadiace orgány, ktoré zameriavajú ekonomiku na spoločné dobro... Potrebné je, aby sa pri hodnotení výsledkov ich rozhodnutí bral stále primeraný zreteľ na tie národy a krajiny, ktoré sotva zavážia na medzinárodnom trhu, kým práve v nich sa hromadí najväčšia a najtrpkejšia bieda, a preto potrebujú väčšiu pomoc na svoj rozvoj. Na tomto poli ostáva bezpochyby ešte veľa čo robiť” (čl. 58). 
Práve v upozorňovaní na potreby tých, ktorí zatiaľ na globalizácii skôr strácajú, než získavajú, vidím veľkú úlohu sociálneho učenia Cirkvi. V tomto zmysle kresťania pred niekoľkými rokmi iniciovali hnutie za oddlženie vysoko zadlžených krajín. Veľmi záslužné by bolo vyvinúť podobnú iniciatívu za odstránenie dovozných ciel, ktorými bohaté krajiny zaťažujú dovoz poľnohospodárskych výrobkov z chudobných krajín.

Za rozhovor poďakovala: 

MARTA MAJERČÁKOVÁ Snímka: archív KN
Páčilo sa :
0