3. apríla 2012
Čítaní: 63
KN 14-15/2012 | Pápež v zahraničí
Pápež si uložil do srdca túžby všetkých Kubáncov
Na apoštolskú cestu Benedikta XVI. v Mexiku nadviazala návšteva Kuby 26. – 28. marca. Čakal ho program v dvoch najväčších mestách Santiagu de Cuba a Havane. MÉdiá však najviac špekulovali o stretnutí pápeŽa s Fidelom Castrom

Za vlhkého horúceho počasia (31 °C) privítali pápeža apoštolský nuncius Mons. Bruno Musarò, kubánsky prezident Raúl Castro Ruz, arcibiskup Santiaga de Cuba Mons. Dionisio Guillermo García Ibáñez, biskupi Kuby a ostatní veriaci. V uvítacom prejave prezident Raúl Castro uistil pápeža o náboženskej slobode a dobrých vzťahoch s náboženskými inštitúciami, spomenul aj päťdesiat­ročné embargo zo strany USA.

 

Obnova si vyžaduje morálne zásady
Svätý Otec hneď na začiatku cesty spomenul svojho predchodcu bl. Jána Pavla II., ktorý zanechal v srdciach Kubáncov nezmazateľnú stopu. „Jeho návšteva na ostrove bola ako závan čerstvého vzduchu, ktorý dodal kubánskej cirkvi novú silu, a viedla k uvedomeniu si dôležitosti viery,“ povedal. Za jedno z hlavných ovocí jeho návštevy pápež označil nadviazanie nových vzťahov medzi Cirkvou a kubánskym štátom, pričom dodal, že „naďalej ostáva mnoho aspektov, ktoré sa môžu, ba musia vylepšiť, osobitne čo sa týka úlohy náboženstva vo verejnej sfére“. Potom prejavil zámer ísť „po stopách toľkých pútnikov a navštíviť mesto El Cobre a padnúť k nohám Božej Matky“, aby sa jej poďakoval za všetko, čo urobila pre „svoje kubánske deti“, a poprosiť ju, nech „vedie kroky tohto milovaného národa po cestách spravodlivosti, pokoja, slobody a odpustenia“. Pápež vyznal, ako „nosí v srdci spravodlivé ašpirácie a legitímne túžby všetkých Kubáncov doma i v zahraničí, ich utrpenie, radosti aj starosti, ich naj­ušľachtilejšie túžby“. Poukázal na ťažkú ekonomickú situáciu vo svete a na duchovnú i morálnu krízu, ktorá „nechala bezbranného človeka bez hodnôt pred ambíciami a egoizmom istých mocností“. Dodal tiež, že „skutočná obnova spoločnosti si vyžaduje ľudí priamych, pevných morálnych zásad a iných vysokých hodnôt, ktoré nepodľahnú obmedzeným záujmom a sú v súlade s nemeniteľnou a transcendentnou prirodzenosťou ľudskej osoby“. Napokon vyjadril presvedčenie, že Kuba „hľadí do budúcnosti a usiluje sa obnoviť a rozšíriť svoje horizonty“ v duchu bohatého dedičstva svojich osobností – bl. Josého Olalla y Valdésa, Božieho služobníka Félixa Varelu či významného spisovateľa Josého Martího. Napokon pápež prosil Pána, aby „hojne požehnal túto krajinu, jej obyvateľov, zvlášť znevýhodnených, emigrantov a všetkých, ktorí trpia na tele alebo na duchu“.

 

V Santiagu de Cuba: Bez strachu za Ježišom
Po prílete sa pápež ešte v to popoludnie odobral sláviť svätú omšu pri príležitosti 400. výročia objavenia milostivej sochy Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre. Sošku, ktorá putovala počas celého milostivého jubilejného roka, priviezli do Santiaga de Cuba na Námestie Antonia Macea (národného hrdinu boja za kubánsku nezávislosť). V daždivom počasí sa na slávení Zvestovania Pána zhromaždilo vyše 200-tisíc ľudí. Svätý Otec v homílii vyjadril dojatie nad zápalom, s akým Kubánci uctievali a vzývali Máriu počas putovania sochy po všetkých častiach ostrova. Zároveň sa zameral na aktuálny sviatok Zvestovania Pána, ktorý nazval neobyčajne krásnym pre celú univerzálnu Cirkev. „V Kristovi Boh skutočne prišiel na svet, vstúpil do našich dejín, urobil si príbytok medzi nami a splnil intímnu túžbu ľudstva, aby sa svet skutočne stal domovom pre človeka,“ povedal. No zároveň pripomenul, že „ak je Boh vylúčený, svet sa stáva nehostinným miestom a nenapĺňa pravé poslanie stvorenstva – byť priestorom pre spoločenstvo lásky medzi Bohom a človekom.“ Benedikt XVI. poukázal na spojitosť me-dzi vtelením a veľkonočným tajomstvom. „Na kríži vrcholí obeta, ktorú Ježiš začína uskutočňovať od prvého okamihu svojej ľudskej existencie v lone Panny Márie.“ Vykúpenie sa podľa neho nerealizuje mimo človeka, lebo „Boh vošiel do nášho tela“, čím „telo dosiahlo naplnenie svojho pôvodného povolania – byť nositeľom a zjavovateľom života ducha“. Pápež dodal, že Boh „nielenže rešpektuje ľudskú slobodu, ale zdá sa, že ju aj potrebuje“. Pravou slobodou je však „poslušnosť vo viere a podriadenie sa vôli Otca“ a vykúpením je „stotožnenie sa vôle človeka s Božou vôľou“. Cirkev pripodobnil Márii „pozvanej prijať do seba tajomstvo Boha“ a „otvoriť svet niečomu väčšiemu, ako je svet sám – láske a svetlu Boha“. Na záver Svätý Otec vyzval veriacich v súvislosti s blížiacou sa Veľkou nocou „bez strachu a komplexov nasledovať Ježiša“ a „trpezlivo prijať akékoľvek protivenstvá a trápenia s presvedčením, že Kristus svojím vzkriesením porazil sily zla“. „Pod pohľadom Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre dajte novú silu vašej viere, aby ste žili z Krista a pre Krista a so zbraňami pokoja, odpustenia a porozumenia sa angažovali pri budovaní otvorenej, obnovenej a lepšej spoločnosti, viac hodnej človeka, ktorý odráža Božiu dobrotu.“
Na konci obradu Svätý Otec položil k soške Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre zlatú ružu (toto pápežské vyznamenanie už získali pútnické miesta v Mariazelli, Altöttingu, vo Fatime či v Aparecide) a odobral sa do miestneho Seminára sv. Bazila Veľkého, ktorý mu bol rezidenciou počas pobytu. Budova znárodnená v 60-tych rokoch minulého storočia a zmenená na štátnu školu posledných 15 rokov slúži na štúdium filozofie. Seminár spolupracuje s Pápežskou katolíckou univerzitou v Dominikánskej republike.

 

V El Cobre: Povedzte to všetkým
Na druhý deň Benedikt XVI. zavítal do najnavštevovanejšieho pútnického miesta – Svätyne Panny Márie Milosrdenstva v mestečku El Cobre. Jej história sa viaže k roku 1606, keď traja rybári (dvaja indiánski bratia Rodrigo a Juan Hoyosovci a černošský otrok Juan Moreno) objavili v rie­ke plávajúcu dosku, na ktorej stála socha Panny Márie. Keďže zostala úplne suchá, miestni obyvatelia to považovali za zázrak. V roku 1916 vyhlásil pápež Benedikt XV. Pannu Máriu Milosrdenstva z El Cobre za patrónku Kuby a v roku 1977 pápež Pavol VI. udelil svätyni titul basilica minor. K Madone z Cobre sa obracali bojovníci proti španielskej korune, tzv. mambises, preto ju nazývajú aj Virgen de Mambisa.
Svätý Otec si hlboko uctil túto kubánsku patrónku. Pod jej ochranu zveril celý národ: „Povedzte to všetkým, ktorých stretnete,“ povedal pred svätyňou, „blízkym alebo cudzincom, že som Pánovej Matke zveril potreby tých, ktorí trpia, ktorým bola odňatá sloboda, ktorí žijú ďaleko od svojich blízkych alebo prežívajú ťažké chvíle. Zároveň som jej Nepoškvrnenému Srdcu zveril mladých, aby sa stali autentickými Kristovými priateľmi a neupadli do nástrah, ktoré vnútri zanechávajú smútok“. Spomenul tiež obyvateľov Haiti, ktorí stále trpia dôsledkami zemetrasenia spred dvoch rokov, nezabudol na vidiečanov a ich rodiny, ktoré „otvárajú svoje domovy, aby sa v nich mohla sláviť Eucharistia“. Napokon povzbudil všetkých, aby „sa podieľali na budovaní spravodlivosti, stali sa služobníkmi milosrdnej lásky a vytrvali uprostred skúšok“.

 

S Raúlom Castrom
Benedikt XVI. sa v utorok 27. marca v havanskom Paláci revolúcie stretol s kubánskym prezidentom Raú­lom Castrom. Po súkromnom 45-mi-nútovom rozhovore nasledovala výmena darov. Prezident Castro obdaril Svätého Otca reprodukciou bronzovej sochy Panny Márie z El Cobre, pápež mu podaroval faksimile Ptolemaiovej Geografie z 15. storočia. Podľa hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho išlo o dlhší rozhovor s nadviazaním hlbšieho vzťahu, pričom „hovorili aj o súčasných podmienkach, v ktorých žije ľud na Kube, situácii v krajine, o očakávaniach Cirkvi, aby bol jej život intenzívnejší a plnší vo vyjadrovaní viery. Pápež tiež predniesol požiadavku týkajúcu sa svätenia Veľkého piatka“.
V Havane: Pravda si vyžaduje otvorenosť
Posledný deň svojej návštevy Svätý Otec celebroval Eucharistiu na Námestí revolúcie v Havane. V úvode ho pozdravil havanský arcibiskup kardinál Jaime Lucas Ortega y Alamino, ktorý symbolicky spomenul meno Benedikt, čo znamená požehnaný, „ten ktorý prináša Božie milosrdenstvo a vyzýva na vzájomné zmierenie“. Benedikt XVI. predniesol svoju kľúčovú homíliu. Vyjadril v nej veľkú radosť, že môže sláviť svätú omšu upro-stred jubilejného roka venovaného Panne Márii Cari­dad del Cobre. Potom nadviazal na evanjelio­vý citát „Ak ostanete v mojom slove, ste naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 31 – 32), pričom vysvetlil, že pravda vyjadruje „túžbu ľudskej bytosti a hľadať ju predpokladá vždy skúsenosť autentickej slobody“. Ide o náročnú a dlhú cestu, ktorú si však podľa pápeža mnohí skracujú „vyhlásením, že človek nie je schopný ju dosiahnuť alebo popierajú, že exis­tuje jedna pravda pre všetkých“. To ich „pretvára na chladných, nestálych, vzdialených od iných a uzavretých do seba“. Túto „svoju pravdu sa snažia vnútiť aj ostatným“. Benedikt XVI. zdôraznil, že „každá ľudská bytosť musí skúmať pravdu, prijať ju, keď ju nájde, aj napriek riziku obety“. Zároveň pripomenul, že „v pravde o človeku objavujeme základy etiky, ktorá obsahuje zreteľné a presné formulácie o živote a smrti, povinnostiach a právach, manželstve, rodine a spoločnosti a nakoniec o nedotknuteľnej dôstojnosti ľudskej bytosti“. Toto etické dedičstvo môže podľa neho zblížiť všetky kultúry, národy, náboženstvá, autority i občanov. Potom sa zameral na úlohu Cirkvi, ktorá túži, aby aj ostatní mali účasť na tom, čo vlastní. Pri plnení tejto úlohy sa však „musí spoliehať na náboženskú slobodu, ktorá sa zakladá na možnosti ohlasovať a oslavovať vieru aj verejne a prinášať posolstvo lásky, zmierenia a pokoja“. Svätý Otec vyjadril radosť nad tým, že na Kube boli podniknuté kroky, aby si Cirkev mohla plniť nevyhnutné poslanie, no „treba v tom pokračovať a zároveň chcem povzbudiť predstaviteľov vlády, aby posilňovali to, čo už bolo dosiahnuté, a pokračovali na tejto ceste skutočnej služby pre spoločné blaho celej kubánskej spoločnosti,“ dodal. Iba „náboženská sloboda v individuálnom i komunitnom rozmere vyjadruje jednotu ľudskej osoby, ktorá je zároveň občanom i veriacim“. Cirkev si tým podľa pápeža „nenárokuje nijaké privilégium, ale chce byť vernou poslaniu, ktoré dostala od svojho božského Zakladateľa“. Napokon Svätý Otec dal za príklad národu havanského rodáka kňaza Félixa Varelu. Tento učiteľ a vychovávateľ „vstúpil do dejín Kuby ako prvý, ktorý naučil jej ľud myslieť“. Na záver zdôraznil, že „Kuba a svet potrebujú zmeny, no dôjde k nim, iba ak každý bude schopný vypočuť si pravdu a rozhodne sa ísť cestou lásky, zasievajúc zmierenie a bratstvo“.

 

Na rozlúčku: Aby sa nikto necítil vylúčený
Rozlúčiť sa s pápežom napriek upršanému počasiu prišlo niekoľko tisíc Kubáncov. Benedikt XVI. sa srdečne všetkým poďakoval. Odchádzal s nádejou, že „Pánovo svetlo, ktoré osobitným spôsobom žiarilo počas týchto dní, nezhasne v nikom, kto ho prijal, a pomôže posilniť všetkých v jednote a vyniknúť tomu naj­ušľachtilejšiemu v kubánskej duši“. Vyjadril tiež želanie, aby sa nikto necítil vylúčený zo vznešenej úlohy prispieť k dobru krajiny „pre obmedzenie základných slobôd, nedostatok vzdelania, materiálnych prostriedkov“, pričom podotkol, že „situácia z dôvodu reštriktívnych ekonomických opatrení uvalených zahraničím negatívnym spôsobom dolieha na obyvateľstvo“, ako aj to, že „v spolunažívaní je nutné odstrániť nemeniteľné pozície a presvedčenia, ktoré majú sklon iba k jednostrannému pochopeniu a neslúžia na budovanie vzájomnej spolupráce“.
Benedikt XVI. svoju náročnú cestu, pri ktorej prvý raz slávil Eucharistiu v komunistickom štáte, tak úspešne zakončil.  

 

 

Svätý Otec sa neplánovane stretol aj s komunistickým vodcom Fidelom Castrom na krátkej 20-minútovej schôdzke. Podľa pátra Lombardiho Fidel Castro v rozhovore spomenul bl. Matku Terezu, veľkú dobrodinku Kuby, a Jána Pavla II., ktorý zanechal v krajine hlboké dojmy. Benedikt XVI. hovoril o srdečnosti, s akou ho prijala Kuba. Fidel Castro sa zaujímal o niektoré zmeny v liturgii, o úlohu pápeža, zameral sa tiež na krízu, ktorej čelí moderný svet. Pápež hovoril o absencii Boha vo svete a o potrebe skĺbiť vieru s rozumom. Fidel Castro si od Svätého Otca vypýtal niekoľko kníh na štúdium tém, ktoré v dialógu rozvinuli. Napokon bývalý kubánsky prezident predstavil pápežovi svoju manželku a dve z detí.

 

MÁRIA RAUČINOVÁ
Podľa –TK KBS–, –VRCZ–, –VRSK–, –VIS–
snímky: profimedia.sk, isifa
Páčilo sa :
0