22. apríla 2001
Čítaní: 66
KN 16/2001 | Rozhovor
Ekumenizmus nie je jednosmerná cesta
V dňoch 1. - 4. marca sa v Ríme uskutočnila konzultácia predstaviteľov menšinových evanjelických cirkví Európy združených vo Svetovom luteránskom zväze. Medzi nimi bol aj Július Filo, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a viceprezident Svetového luteránskeho zväzu. Vo Vatikáne evanjelických duchovných prijal kardinál Walter Kasper práve v predvečer svojho vymenovania za predsedu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Evanjelický generálny biskup Július Filo požiadal kardinála o rozhovor.

• Pápež Ján Pavol II. vyzval novovymenovaných kardinálov, aby sa zasadzovali za ekumenizmus. Oni mu ako jeho najbližší spolupracovníci majú pomáhať v novom tisícročí znovu dosiahnuť jednotu cirkvi. Ako si Vy, pán kardinál, predstavujete túto jednotu?

Práca pre jednotu cirkvi je úloha, ktorú sme dostali od samého Ježiša Krista. Preto zaväzuje všetky cirkvi a predovšetkým tých, čo cirkvi vedú. Jednota je odrazom jednoty trojjediného Boha. To znamená, že nemôže ísť o nejakú uniformitu, ale o jednotu v rôznosti. Všetci do nej majú priniesť svoju spiritualitu, svoje dary. Má sa to diať spôsobom, z ktorého je zrejmé, že sa všetci navzájom uznávajú, vážia si jeden druhého a vzájomne sa obohacujú. Jednota cirkvi neznamená, že sa musíme zhodnúť aj v najmenších podrobnostiach a vzdať sa vlastnej tradície, ale vzájomným obohacovaním máme dospieť k plnosti pravdy, ktorou je Ježiš Kristus.

• Pápež apeloval na kardinálov, aby premýšľali aj o úrade pápeža, lebo nemožno zabudnúť na to, že úrad Petrovho nástupcu je pre iné cirkvi problematický. Aký je Váš názor na úrad pápeža vo svetle ekumenickej diskusie?

Podľa Novej zmluvy mal Peter zvláštne postavenie medzi učeníkmi. Bol ich reprezentantom, hovorcom. Patril medzi prvých svedkov vzkriesenia a prijal od Vzkrieseného osobitné poslanie. To je pre nás katolíkov základ v tejto otázke. Pokiaľ ide o konkrétne podoby, úrad pápeža prešiel veľkým vývojom, ktorý sa ani dnešným dňom nekončí a môže pokračovať ďalej. Myslím si však, že práve v našich časoch globalizujúceho sa sveta má úrad pápeža svoj zmysel. Musí však mať podobu, ktorú ostatné cirkvi nebudú vnímať ako prekážku, ale ako pomoc, ako to, čo obhajuje rôznosť a nepotláča ju. Aby to tak bolo, dôležité je úrad pápeža hlbšie zdôvodniť a interpretovať na základe Novej zmluvy. Musíme sa pozrieť na tento úrad viac z perspektívy prvého tisícročia. Už v prvom tisícročí sa predstavy o spôsobe vykonávania pápežského úradu rôznili, no napriek tomu obe polovice cirkvi, východná i západná, tvorili jednotu, jedno spoločenstvo. Podľa tohto vzoru prvého tisícročia by mohol byť úrad pápeža nanovo pochopený aj v treťom tisícročí.

• V auguste minulého roka vyšiel dokument Dominus Iesus. Mnohé cirkvi reformácie hodnotili tento dokument ako zaťaženie ekumenických vzťahov. Ako ho hodnotíte Vy vo svetle toho, čo sa dosiahlo vo vzťahoch iných cirkví k Rímskokatolíckej cirkvi od Druhého vatikánskeho koncilu?

Celkom iste dokument nemá v úmysle zablokovať ekumenické vzťahy. Pápež už medzičasom viackrát vyslovene povedal, že rozhodnutie zapojiť sa do ekumenického hnutia, ktoré Katolícka cirkev urobila na Druhom vatikánskom koncile, je neodvolateľné a nezvratné. Dokument Dominus Iesus chce poukázať na isté dôrazy v učení koncilu a pripomenúť, aké sú naše zásady v otázkach ekumenizmu. To však treba vnímať v súvislosti so všetkými ostatnými dokumentmi a textami koncilu a s encyklikou Ut unum sint. Potom sa Dominus Iesus nejaví ako prekážka, ale ako upozornenie na úlohy, ktoré sú ešte pred nami. Je to výzva na dialóg, a nie jeho koniec.

• Pred niekoľkými dňami vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil vysvetľujúce stanoviská k vyjadreniam dokumentu Dominus Iesus, ktoré sa týkajú dialógu s inými náboženstvami. Z týchto stanovísk vyplýva, že cieľom dokumentu nebolo ukončiť alebo obmedziť dialóg s inými náboženstvami. Možno očakávať podobné objasňujúce stanoviská aj pokiaľ ide o vyjadrenia o nekatolíckych cirkvách?

Neviem o takýchto objasňujúcich vyhláseniach. Myslím si, že pápež už dávno objasnil, o čo ide. Povedal to hneď v nasledujúcu nedeľu po uverejnení dokumentu. Dominus Iesus a encyklika Ut unum sint patria spolu a oba dokumenty sú preniknuté elánom a motívmi ekumenizmu. Medzitým už veľa ráz hovoril o ekumenizme, zdá sa, že viac už ani nemôže povedať. Na konci tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa ešte raz a veľmi dôrazne prihlásil k ekumenickým snahám. Hovoril o našom presvedčení, že Duch Svätý pôsobí aj v nekatolíckych cirkvách a dáva tam spásu, takže nemožno hovoriť o cirkevnom vákuu mimo Katolíckej cirkvi. To všetko sú veľmi ďalekosiahle a povzbudzujúce vyhlásenia. Myslím si, že je to už dávno vyjasnené a vedúci predstavitelia cirkví to takto aj vnímajú.

• Charta Oekumenika je dokument, ktorý vznikol z dobrej spolupráce kresťanských cirkví v Európe. Čo by ste poradili jednotlivým cirkvám, ako by mohli výsledky tohto dokumentu naplno využiť na posilnenie jednoty cirkvi?

Predovšetkým by som im radil, aby nevychádzali z toho, čo nás delí, ale z toho čo máme spoločné. Toto aby zdôrazňovali. Nech spoločne čítajú Sväté písmo, spolu sa modlia a spolupracujú v sociálnej a charitatívnej oblasti. Samozrejme, ešte mnoho iných vecí - viac sa spoločne zasadzovať za chorých, tých, čo sú vytláčaní na okraj spoločnosti a prenasledovaní. Až po tejto spoločnej skúsenosti by sa mali začať venovať rozdielom. Druhé, čo chcem spomenúť, je skutočnosť, že sme si od seba odvykli a teraz sa musíme zasa navzájom zbližovať. Mali by sme naplno využívať, čo máme už teraz spoločné. Verím, že môžeme mať spoločného ešte omnoho viac než máme dnes. Potom sa však musíme čestne zaoberať aj otázkami, ktoré nás rozdeľujú. Predovšetkým otázkami chápania úradu cirkvi. Dnes to však už nemôžeme robiť formou konfrontácie, vzájomného polemizovania, ale tak, že sa vynasnažíme pochopiť toho druhého. Malo by nám ísť o to, aby sme sa navzájom podelili o svoje dary. Tu môže každá cirkev niečím prispieť. Ekumenické úsilie nepredstavuje nejakú jednosmernú cestu, ale cestu, po ktorej spoločne kráčame k Ježišovi Kristovi. Len v ňom totiž môžeme raz na konci dosiahnuť úplnú jednotu. Ďakujeme za rozhovor.


Július Filo (Z relácie Ekuména vo svete, preklad Ondrej Prostredník)
Páčilo sa :
0