27. apríla 2018
Čítaní: 58
KN 17/2018 | Vatikán
Krst je znakom kresťanskej viery
Na generálnej audiencii v stredu 18. apríla, za účasti približne 17-tisíc pútnikov, pápež František pokračoval v cykle katechéz o sviatosti krstu. Katechéze dal názov: Znak kresťanskej viery. Priblížil v nej úvodné časti obradu krstu.

 „V tomto veľkonočnom čase pokračujeme

v katechézach o krste. Význam
krstu jasne vystupuje do popredia
z jeho slávenia, ktorému preto budeme
venovať našu pozornosť.
Uvažujúc nad gestami a slovami
liturgie môžeme zaregistrovať milosť
a záväzok tejto sviatosti, ktorú
treba vždy znovu objavovať. Veď to,
čo sa deje pri slávení krstu, vyvoláva
duchovný dynamizmus, ktorý prechádza
celým životom pokrstených;
je to úvod procesu, ktorý dovoľuje,
aby sme žili zjednotení s Kristom
v Cirkvi.“
Meno je veľmi dôležité
„Ide teda o obnovenie záväzku,
o lepšie chápanie daru, akým je krst,
a o pripomínanie si dňa nášho krstu.
Pri obrade privítania sa predovšetkým
žiada meno kandidáta, pretože
meno naznačuje totožnosť osoby.
Keď sa predstavujeme, začíname
hneď naším menom, aby sme vyšli
z anonymity. Boh volá každého po
mene, milujúc nás jednotlivo.
Krst iniciuje osobné povolanie žiť
ako kresťania, ktoré sa bude rozvíjať
po celý život. Predpokladá osobnú
odpoveď, nie vypožičanú odinakiaľ
systémom ,skopíruj a prilep‘. Kresťanský
život je v skutočnosti utkávaný
radom volaní a odpovedí. Boh
v priebehu rokov neustále vyslovuje
naše meno, dávajúc tisícorakými spôsobmi
zaznievať svoje volanie, aby
sme sa stali podobnými jeho Synovi
Ježišovi. Meno je teda dôležité! Je
veľmi dôležité! Rodičia rozmýšľajú
o mene, ktoré dajú dieťaťu, už pred
jeho narodením. Aj toto je súčasťou
očakávania dieťaťa, ktoré vo vlastnom
mene bude mať originálnu identitu,
aj pre kresťanský život spojený
s Bohom.“
Viera sa nedá kúpiť
„Istotne, stať sa kresťanmi je darom
pochádzajúcim zhora. Viera sa nedá
kúpiť, avšak požiadať o ňu a prijať ju
ako dar, to sa dá. Veď ,krst je sviatosťou
tej viery, s ktorou ľudia, osvietení
milosťou Ducha Svätého, odpovedajú
na Kristovo evanjelium‘ (Obrad krstu
detí, Všeob. úvod, č. 3). Na vzbudenie
a prebudenie úprimnej viery v odpovedi
na evanjelium sa zameriava
formácia katechumenov a príprava
rodičov, ako aj počúvanie Božieho
slova pri samotnom slávení krstu.
Zatiaľ čo dospelí katechumeni sami
v prvej osobe verejne vyjadrujú
to, čo túžia prijať ako dar od Cirkvi,
deti predstavujú ich rodičia, spolu
s krstnými rodičmi. Dialóg s nimi
im dáva vyjadriť vôľu, aby maličkí
prijali krst, a Cirkvi vyjadriť úmysel
sláviť ho. ,Vyjadrením tohto všetkého
je znamenie kríža, ktoré celebrant
a rodičia naznačujú na čelo detí‘
(Obrad krstu detí, Úvod, č. 16). Pri slávení
krstu poznačujeme deti znakom
kríža. Chcel by som sa vrátiť k téme,
o ktorej som vám už hovoril. Vedia
sa naše deti dobre prežehnať? Mnohokrát
som videl deti robiť všelijaké
pohyby... Nevedia sa prežehnať. A vy,
otcovia a mamy, krstní otcovia, krstné
mamy, musíte ich naučiť dobre sa
prežehnať, pretože je to zopakovaním
toho, čo sa vykonalo pri krste.“
Kríž je znakom kresťanov
„Kríž je charakteristický znak, ktorý
ukazuje, kým sme: naša reč, naše
myslenie, náš pohľad, naše konanie
sú pod znamením kríža, čiže pod
znamením Ježišovej lásky až do
krajnosti. Dospelí katechumeni sú
poznačovaní aj na zmysloch, a to
týmito slovami: ,Prijmite znak kríža
na uši, aby ste počúvali Pánov hlas‘;
,na oči, aby ste videli jas Božej tváre‘;
,na ústa, aby ste odpovedali na Božie
slovo‘; ,na hruď, aby Kristus vierou
prebýval vo vašich srdciach‘; ,na plecia,
aby ste niesli príjemné Kristovo
jarmo‘ (Obrad uvedenia dospelých do
kresťanského života, č. 85).
Kresťanmi sa stávame v takej
miere,
v akej sa kríž do nás vtlačí
ako veľkonočné znamenie, ktoré
robí viditeľným aj navonok to, že
sa k životu staviame ako kresťania.
Urobiť znamenie kríža vtedy, keď
sa zobudíme, pred jedlom, v nebezpečenstve,
na obranu pred zlom, či
večer pred spaním, znamená povedať
sebe samým a aj ostatným, komu
prináležíme, kým chceme byť. A tak,
ako to robíme pri vstupe do kostola,
môžeme to robiť aj doma, uchovávajúc
v malej nádobe trochu svätenej
vody. Niektoré rodiny tak robia.
A tak zakaždým, keď vchádzame či
vychádzame, prežehnaním sa s touto
vodou si pripomíname, že sme pokrstení.
Nezabudnite: Naučme deti
sa prežehnať.“
Pútnici zo Slovenska
Na Námestí sv. Petra boli prítomné
aj tri stovky slovenských pútnikov.
Študenti a učitelia Arcibiskupského
gymnázia biskupa Pavla Jantauscha
v Trnave a z Cirkevného gymnázia sv.
Uršule v Bratislave, veriaci z farností
Zemianske Kostoľany, Rabča, Dubovica,
Topoľčany, Turany a Šamorín.
-VRSK-
Snímka: profimedia.sk
Páčilo sa :
0