6. mája 2001
Čítaní: 27
KN 18/2001 | Rozhovor
Misia, ktorej som slúžil 16 rokov
Pred niekoľkými dňami skončil kardinál Jozef Tomko svoj misijný mandát. Na Piazza di Spagna, kde je historické sídlo Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ho vystriedal kardinál Crescenzio Sepe. Takmer 16 rokov v čele kongregácie zhodnotil slovenský rodák v rozhovore pre misijnú agentúru FIDES.

• Eminencia, s akými pocitmi opúšťate svoj úrad?

Po 16 rokoch zanechávam službu v tejto funkcii, no misie si odnášam v srdci. Počas tohto obdobia som sa veľa naučil - Propaganda Fide (starší názov Kongregácie pre evanjelizáciu národov) je akoby rozhľadňou na misie medzi národmi. Pôsobia v Ázii, Afrike, Oceánii, ale aj medzi národmi, ktoré ešte neboli evanjelizované. Sú v pralesoch Latinskej Ameriky, medzi ľadovcami na severe, v balkánskych horách či na európskej pôde. Medzi túto pestrosť národov, kultúr a náboženstiev posiela Otec z lásky svojho Syna - je to historická a zároveň tajomná udalosť vtelenia, ku ktorej znovu obrátilo našu pozornosť Veľké jubileum. 
Dostal som oveľa viac, než som mohol dať. A zakúsil som „vášeň” pre misie, s radosťami aj bolesťami. 
Zažil som dobrodružstvo Ducha v pôsobení medzi národmi. Zakúsil som ako sa Cirkev rodí a rastie na chudobe a hlade, pod prenasledovaním a útlakom, na hrdinstve misionárov a nových kresťanov, na ľudskej slabosti a na ťažkopádnosti myslenia. Podnikol som viac ako 50 ciest do Afriky a desiatky do iných krajín. Na nich som sa naučil „oslavovať Boha”. Pod svojimi rukami som videl vyrastať cirkvi - mystického Krista, ktorý sa rodí medzi národnos-ťami, jeho telo, čo sa spája s novými spoločenstvami a cirkevnými územiami. Je to radosť podobná tej, ktorú vyjadruje sv. Pavol vo svojich listoch. Takmer na každú audienciu u Svätého otca som prinášal požiadavku na uznanie novej diecézy alebo apoštolskej prefektúry. Cítil som sa ako krstný otec na krste dieťaťa. A počet cirkví vzrástol - z 877 v roku 1985 na dnešných 1059. Nehovoriac o duchovných povolaniach, ktorých počet sa takmer zdvojnásobil. Teda, Pán realizoval moje biskupské motto Ut Ecclesia aedificaetur (Nech Cirkev vzrastá, pozn. red.).

• Aká bola práca v kongregácii?

Počas rokov prefektúry som sa zameral na zvyšovanie kvality formácie na všetkých stupňoch - boli to špeciálne kurzy pre biskupov, pre formátorov, pastoračné a apoštolské návštevy, misionárske kongresy, prípravy na vymenovanie biskupov - dnes z veľkej časti domorodých - a na animáciu vo všetkých oblastiach života Cirkvi. Vzrast povolaní v misiách si vyžiadal hľadanie zdrojov na budovanie nových seminárov, vzdelanie budúcich vodcov pre mladé cirkvi, stavanie nových Božích stánkov (467 kostolov za rok!), ktoré sa stali miestom a nástrojom evanjelizácie. Vyžadovalo si to tiež ďalšie pastoračné, sociálne, vzdelávacie a humanitné aktivity. Dnes podporujeme najmenej 29-tisíc poslucháčov vo vyšších a 52-tisíc v nižších seminároch. Je to vzrušujúca práca, ktorá sa začína každým dňom odznova.

• Keď ste nastúpili do úradu, bola v „móde” teológia oslobodenia s marxistickou pečaťou a snaha obmedziť ohlasovanie Krista iba na sociálny dialóg...

Čeliac týmto snahám, v ktorých sa veľa ráz strácala osoba Krista (misionári bez Krista), sme sa usilovali znovu vyniesť na svetlo stredobod života a misií - ohlasovanie Ježi-ša Krista ukrižovaného a vzkrieseného, ktorý oslobodzuje z každej poroby hriechu a završuje všetko náboženské snaženie v pravom Bohu. To je jedna z výziev a návrhov Jána Pavla II. pre tretie milénium - znovuobjaviť Ježiša Krista a zamerať dialóg ako „dialóg spásy”.

• Žijeme v čase globalizácie ekonomiky, zrýchlenia komunikácie medzi kontinentmi...

Na skutočnosť globalizácie trhov a fakt, že svet sa stal menším, sme odpovedali globalizáciou misií. Veľmi som sa venoval tomu, aby aj mladé cirkvi dali osobný príspevok a oživili svetové misie. Misie už nesmerujú iba zo Západu do ostatných častí sveta, ale na všetky smery. Dokonca aj v Afrike už vyrástli misionári pre vlastný kontinent, ale aj pre zahraničie.

• Aké perspektívy vidíte v treťom tisícročí?

Sú veľmi pozitívne. Je to obnovené nadšenie za Ježiša Krista nie ako za posvätný objekt minulosti, ale ako živú skutočnosť. Ešte stále vo mne doznieva silný zážitok z dvoch miliónov mladých, ktorí sa zišli v Ríme na svojom Jubileu. Mnohí z nich boli z nových cirkví. Svätý otec im položil túto otázku: „Čo ste prišli hľadať, lepšie povedané koho ste prišli hľadať?” Je potrebné znovu objaviť živú osobu Ježiša Krista a jasnú kresťanskú identitu. 
Vo svojom liste na prahu nového tisícročia Svätý otec podčiarkol, že toto milénium bude charakterizovať dialóg a ohlasovanie. „Medzináboženský dialóg nemôže jednoducho nahradiť ohlasovanie, ale ostáva na ohlasovanie zameraný” (NMI 56). 
Misie sú také mladé ako nikdy predtým. Ohlasovanie neplodí náboženský konflikt, ale čoraz väčšiu perspektívu ktorá náboženstvá zbližuje a stavia ich na stranu absolútnej hodnoty ľudského života a náboženskej slobody. V Redemptoris missio Ján Pavol II. píše: „Misijná činnosť skutočne obnovuje Cirkev, viera a kresťanská identita sa upevňuje a dostáva nové oduševnenie a motiváciu” (RM 2). Misie sú liekom aj pre náš západný svet, unavený a presýtený.

Preložila a spracovala Katarína Žáková (skrátené)
Páčilo sa :
0