7. mája 2018
Čítaní: 89
KN 19/2018 | Rozhovor
Žena nezažije nič krajšie, ako porodiť svoje dieťa
S pediatričkou ALICOU KUBINSKOU (64) som sa stretla v krásnom kúte Slovenska, v Banskej Štiavnici. No ešte krajšie bolo rozprávanie o jej práci. Práve ona stála pri zrode niekoľko tisíc nových ľudských životov. A stále ju tento malý zázrak dokáže nadchnúť natoľko, že citlivého človeka, ktorý ju počúva, to dojíma tiež.

Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi?

Prvého augusta 2018 bude 40 rokov, čo robím v Banskej Štiavnici. Moje prvé miesto bolo na detskom oddelení v miestnej nemocnici ako sekundárny lekár. Neskôr som išla pracovať na pôrodnicu a zároveň som vykonávala prax v detskej ambulancii. Na pôrodnici sme vtedy odrodili okolo 350 detí ročne, neskôr sme sa presťahovali do nových priestorov. Nový primár zaviedol nové veci – začali sme sa viac približovať rodine, na pôrodnici sme mali manželské izby, bola tam aj ubytovňa pre rodinu, pokiaľ bola mamička z inej časti Slovenska, aj pôrodná sála nebola taká typická nemocničná, ale hrala tam hudba, bolo tam príjemné prostredie. Dalo by sa povedať, že sme boli takou „lastovičkou“ na Slovensku. Naša pôrodnica začala byť veľmi populárna, rodili u nás matky z celého Slovenska, aj počet pôrodov sa takmer zdvojnásobil. Pre mňa bola tá práca veľkým potešením. Pracovala som na jedinom mieste v nemocnici, kde je toľko šťastia.

 

Vašimi rukami teda prešlo veľa detí...

 

Áno, jedno malé mesto (smiech). Vždy som to pokladala za veľký dar, ktorý mám. Že som mohla byť pri tom, keď sa rodil nový život. A každý nový život pokladám za jedinečný malý zázrak. Niečo neviditeľné sa za deväť mesiacov stane tým, čo môžete chytiť do ruky. Dieťa sa nenarodí ani z vôle muža, ani z vôle ženy, ale z vôle Boha. Je nádherné, keď ho človek môže chytiť do ruky. Niekedy stačí len máličko – že mu pomôžete utrieť ústa, prvýkrát sa nadýchnuť. Dá sa povedať, že 80 – 90% nepotrebuje nič špeciálne. Stačí, že mu pošúchate len receptory na chrbátiku a dieťa začne kričať, hlási sa k svetu. Potom sú komplikované pôrody cisárskym rezom, pôrod je dlhší, dieťa sa nevie nadýchnuť a naozaj mu treba pomôcť, vyčistiť dýchacie cesty, skontrolovať ho...

 

Ako je to teraz s pôrodnicou v Banskej Štiavnici?

 

Zrušili ju pred dvomi rokmi. Žiaľ, malé pôrodnice troskotajú na personáli. Na Slovensku ubúda lekárov. Je jedno, či máte väčšiu, alebo menšiu pôrodnicu, potrebujete zdravotnícky personál, ktorý je kvalifikovaný. Aj technické vybavenie väčších nemocníc je lepšie. Naša pôrodnica bola pre zdravé mamičky a zdravých novorodencov.

 

Spomínate si ešte na prvý pôrod, pri ktorom ste boli?

 

Pamätám sa naň veľmi dobre, lebo som skončila strednú školu ako pôrodná asistentka. V rámci maturitnej skúšky sme museli viesť pôrod. Bola som vtedy veľmi maličká, mala som malé ruky, a tak, keď som si natiahla rukavice, prevísali mi cez končeky prstov. Bolo treba robiť epiziotómiu a pri nástrihu som si odstrihla aj rukavice (smiech). Môj prvý pôrod bol teda v štvrtom ročníku na strednej škole, pôrodníctvo ma však viedlo od pätnástich rokov, lebo moja teta bola tiež pôrodná asistentka. Tak veľmi sa mi to páčilo, že som sa nakoniec rozhodla ísť študovať pediatriu na vysokej škole.

 

Čo je pre lekára pri pôrode najťažšie?

 

Vždy máte kritickú chvíľu, keď sa niečo počas pôrodu začne diať. Lebo nejde o to, aby sme zachránili dieťatku len život, ale aby sme mu zachránili aj zdravie. A tam je najdôležitejších prvých 3 až 5 minút. Aby sa predýchalo, aby malo dosť kyslíka, aby sa nedusilo. Alarmujúce je, keď klesajú ozvy alebo ich je veľa. To nám začne stúpať adrenalín a chystáme si veci, aby sme mu dokázali do troch minút pomôcť. Dieťa má však úžasnú rezervu, keď sa rozdýcha, hneď sa zregeneruje. Pôrod je niečo také akútne, že komplikácie môžu prísť kedykoľvek, preto musíme byť celý čas v strehu. Keď už dieťatko zakričí, je dobre. Často som bola pri veľmi ťažkých pôrodoch a potom som mala možnosť vidieť tie deti vyrásť – dnes sú z nich krásni, šikovní a múdri ľudia.

 

Vy ste vlastne tá, ktorá prvá drží dieťa na rukách...

 

Áno. Ono sa narodí, vyberie ho pôrodník, odstrihne pupočnú šnúru a potom ja zoberiem dieťa, aby som ho vyšetrila. Dnes už matky si ho chcú hneď vziať na ruky a pomaly nechcú dať ani lekárovi. Áno, sú to ich intímne chvíle s dieťaťom, ale je potrebné, aby dieťatko lekár pozrel a vyšetril. Prvé štyri dni sú dôležité, aby sa vychytali prípadné vrodené chyby a podobne.

 

Čo žena potrebuje k bezproblémovému pôrodu?

 

Láskavý prístup, vysvetliť jej, čo sa s ňou deje, ticho a pohodu. Najdôležitejšia osoba na sále je mamička, treba ju pohladiť, dať jej mokré na čelo... Aj keď sa niečo komplikuje, treba zachovať pokoj, lebo vtedy sa vždy lepšie pomôže, ako keď budeme zmätkovať.

 

Čo si myslíte o pôrodoch doma?

 

Ak si ľudia na to trúfnu a berú na seba riziko, že sa môže niečo stať matke alebo dieťaťu... Voľakedy ženy pri pôrode zomierali, ale dnes je možnosť sa tomu vyhnúť. Starí pôrodníci kedysi nemali toľko techniky, ale mali viac zručnosti. Osobne si myslím, že porodiť dieťa doma je veľké riziko. Tehotenstvo nie je choroba, je to prejav zdravia, ale dnes je aj oveľa viac rizikovejších tehotenstiev. Už len veľkosť dieťaťa. Kedysi sa rodili 2,8- až 3,4-kilové deti. Dnes sa rodia oveľa väčšie deti, lebo tehotné ženy majú oveľa menej fyzickej práce, deti sú v brušku viac vykŕmené. Žena však nie je fyziologicky uspôsobená na to, aby porodila štvorkilové dieťa.

 

Spomínali ste rizikové tehotenstvá. Čím všetkým sú spôsobené?

 

Životným štýlom. V súčasnej dobe zažívame veľa stresov. Fyzická práca nikdy tak neškodila. Hovoríme, že na nič nie je čas, ale on ten čas je, len si treba usporiadať priority. Ďalšia vec – pôrody po tridsiatke. Kedysi bola 30 – 35-ročná žena vrcholne riziková. Brala sa už ako stará prvorodička. Aj dnes sa tak berie, i keď sa vek materstva posúva. Telo ženy je však najlepšie pripravené na tehotenstvo a pôrod do dvadsaťpäťky. Kedysi nebolo toľko cisárskych rezov a nedonosených detí. Nie je to pravidlo, ale vyšší vek so sebou nesie väčšie riziko.

 

Dnes však majú ženy veľký problém otehotnieť. Spôsobuje to viacero vecí, ale ktoré faktory môže žena ovplyvniť?

 

Správnu životosprávu a vyhýbanie sa zápalovým procesom. U ženy prekonanie opakovaných zápalov močových ciest, vaječníkov, slepého čreva, vaginálnej infekcie. Poviem tak, že vždy za tridsať rokov je viac infekcií ako za dvadsať, vždy zjeme viac liekov za tridsať rokov ako za dvadsať... Organizmus ženy je po dvadsiatke nachystaný na materstvo a keď sa tomu materstvu bráni, neskôr je to už veľakrát o psychike. Veľmi chce, ale už to nejde. A čo sa týka mužov, tak ich životný štýl – alkohol, cigarety, drogy, obezita, sedia často v aute, hrejú si semenníky... Napríklad pri hormonálnej antikoncepcii nie je ani tak problém so samotnou antikoncepciou, ale so striedaním partnerov, ktoré antikoncepcia nepriamo podporuje. Pri striedaní sexuálnych partnerov vzniká veľa infekcií a pohlavných chorôb, a to je gro, čo robí galibu. Promiskuita je v dnešnej dobe hrozná, veľmi skoro sa začína s pohlavným životom. Nedodržiava sa ani duševná, ani telesná čistota – ani Božie, ani svetské zákony.

 

Umelé prerušenie tehotenstva, predpokladám, je tiež jedným z faktorov neskoršej neschopnosti otehotnieť...

 

Samozrejme. Umelé prerušenie tehotenstva je veľmi veľké riziko. Jednak preto, že pri umelom prerušení tehotenstva sa nasilu otvára maternica a vyškrabuje sa z nej nasilu plod, čím sa poruší bazálna sliznica maternice a môže tam vzniknúť zápal, čo má celoživotné následky. Poznám ženy, ktoré podstúpili interrupciu a majú celoživotnú traumu. Nie je to ako vypiť si kávu.

 

Jedna vec je dieťa porodiť, ale potom mu treba byť aj dobrou matkou. Aké sú tie dnešné?

 

Matky sú matkami, aj by mnohé boli ešte lepšími, ale táto nešťastná doba ich ženie skoro do práce a vyháňa ich od detí. Dnes sú ľudia nastavení tak, že chcú viac mať ako byť. Zdravé, pekné deti sú skutočným bohatstvom. Chýba pokoj a istota, a to sa potom prenáša aj do rodiny... Deti potrebujú pohyb, nie sadnúť do auta a zaviezť ich do nákupného centra. Deti si síce na to zvyknú, ale nemajú kde vybiť svoj naturel. Potom muž je stále v práci, zarába peniaze, manželia si prestávajú rozumieť a nastáva rozklad. Kedysi sa hovorilo – šťastná rodina, šťastná dedina, šťastná krajina. Žiaľ, dnes diabol zaútočí na rodinu. Tá sa rozpadne a s ňou sa začína rozpadať aj spoločnosť. Lepšiu inštitúciu na výchovu detí ako je rodina nepoznám. Ani otec sám dieťa nevychová, ani mama sama dieťa nevychová, ani dve matky, ani dvaja otcovia. Rodina je taká malá továreň. Keď z nej dieťa odíde a založí si vlastnú, začne si podvedome vybavovať to, čo má z domu napozerané a podľa toho funguje vo svojej rodine. Je veľmi dôležité, aby dieťa vyrastalo vo funkčnej rodine.

 

Čím by ste motivovali mladé ženy, aby materstvo neodkladali, ale rozhodli sa tento dar prijať do svojho života?

 

Žena má nádherný život. Je dievčatkom, potom sa stane mladou dámou a má tú česť, dar i požehnanie byť matkou. A to je najdôležitejšie a najkrajšie na svete. Nič krajšie žena nezažije, ako porodiť vlastné, zdravé a krásne dieťa, ktoré ju bude milovať preto, že je, nie preto, ako vyzerá, či je pekná, malá, veľká, vysoká... Jednoducho preto, že je jeho mama. A kto chce poznať, čo je láska, nech porodí dieťa. Dieťa je láska.

 

NATÁLIA ŠEPITKOVÁ SNÍMKA: autorka
Páčilo sa :
1