11. januára 2017
Čítaní: 161
KN 2/2017 | Misie
Migranti a utečenci potrebujú predovšetkým nádej
Pätnásteho januára si pripomíname Svetový deň migrantov a utečencov. V súčasnosti je každý deň takmer 34-tisíc ľudí násilne vysťahovaných. 65,3 milióna ľudí bolo nútených opustiť svoj domov, medzi nimi je takmer 21,3 milióna utečencov. Viac ako polovica z týchto utečencov má menej než osemnásť rokov.

Ak si to premietneme do našich domácich čísiel, len tých, ktorí utekajú zo svojich domovov, je štyrikrát toľko ako ľudí žijúcich na Slovensku. Celkovo je ľudí bez domova približne šestnásťkrát viac ako všetkých obyvateľov Slovenska.
Ak sme si doteraz vystačili s informáciami z médií či rozličnými reakciami, ktoré boli motivované skôr vášňami než faktami o utečencoch, je čas vziať tieto údaje do úvahy a preniknúť k podstate problému.

 

Vysídlené a presídlené osoby
Často hovoríme o utečencoch, ale v týchto dňoch je veľmi mätúce vymedziť túto skupinu ľudí. Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) vymedzuje ľudí na úteku konkrétnejšie a hovorí o násilne presídlených osobách, ktorých je v súčasnosti asi 65,3 milióna. Delia sa do dvoch menších skupín, a to na utečencov a vnútorne vysídlené osoby. Jednotlivci z oboch skupín sa presúvajú v dôsledku ozbrojených konfliktov alebo prenasledovania. Rozdiel spočíva v tom, že utečenci prekročia hranicu, zatiaľ čo vnútorne vysídlené osoby sú na úteku v rámci krajiny.
Utečenci sú chránení Dohovorom o utečencoch z roku 1951 a medzinárodným právom, zatiaľ čo vnútorne presídlené osoby sú pod ochranou vlády svojej krajiny, a to aj v prípade, že samotná vláda je dôvodom na ich presun.
Katolícka cirkev sa zároveň angažuje v špeciálnej starostlivosti o určité skupiny migrantov. Napríklad tých, ktorí potrebovali opustiť svoj domov v dôsledku prírodných katastrof, ktoré v mnohých prípadoch spôsobili klimatické zmeny. Takisto venuje pozornosť osobám násilne vysídleným pre zaberanie pôdy v dôsledku ťažby či pre ničenie životného prostredia. Katolícka cirkev považuje týchto ľudí za de facto utečencov vzhľadom na nedobrovoľnú povahu ich migrácie.

 

Bez štátnej príslušnosti
V niektorých prípadoch sa prob­lém vysídlenia týka viacerých generácií. Niektorí ľudia totiž nie sú právne uznaní za utečencov. Sú ponechaní sami na seba a definovaní ako ľudia „bez štátnej príslušnosti“. Prakticky na tomto svete existujú ilegálne. Patria sem aj navrátilci a miestni obyvatelia z cieľových krajín a konfliktných oblastí.
Presídlení a vysídlení ľudia čelia tejto ťažkej situácii, sú odlúčení od svojich rodín a stratili všetko, čo mali. Typ pomoci, ktorú potrebujú, sa rôzni. Mnohí strácajú zmysel života i nádej. V tých­to prípadoch je práve duchovná služba dôležitá, ba priam zásadná. Misionári sprevádzajú týchto ľudí bez ohľadu na náboženstvo prostredníctvom modlitby, pastoračných návštev či pomoci pri stavebných projektoch. Usilujú sa vytvárať priateľské vzťahy a rozvíjať dialóg. Takisto sa angažujú priamou pomocou v utečeneckých táboroch, prijímaním takýchto ľudí vo svojich domoch či prenájmom voľných bytov.
Vysídleným osobám pomáhajú získať základné vzdelanie, odbornú prípravu, naučiť sa jazyk či prenikať do miestnej kultúry.
Organizácia Vivo International Španielsko tiež napríklad začala publikovať príbehy utečencov, čím vyvíja tlak na verejnosť, aby sa stala citlivejšou a pozornejšou.

 

Riešenie základných príčin
Jestvuje množstvo príčin vzniku problému utečencov: vojna, násilie, náboženské a iné perzekúcie, korupcia, katastrofy, hospodár­ske krízy, nekalé obchodné politiky alebo zaberanie pôdy. Podstatou efektívnej a cielenej pomoci utečencom je vzájomná úcta. Dôležitý nie je ich počet alebo náboženstvo, ale život každého jedného z nich. Títo ľudia bez domova mali svoj život, stratili takmer všetko a snažia sa nájsť malý záblesk nádeje. Máme sa snažiť, aby sa s nimi zaobchádzalo s rešpektom a boli uistení o nádeji.
Napríklad do severovýchodnej časti Juhoafrickej republiky prišlo pred mnohými rokmi veľa utečencov z Mozambiku a Zimbabwe. Už druhá alebo tretia generácia tých­to vysídlených osôb tam stále žije vo veľmi nebezpečnom prostredí. Niektoré dediny sa nachádzajú v blízkosti farnosti, v ktorej pôsobia verbisti. Skupina mládeže tieto dediny navštevuje, distribuuje v nich použité šatstvo a hrá sa s deťmi. V nedávno otvorenej misii v Libérii je zas obrovský tábor utečencov z Pobrežia Slonoviny, ktorý tiež leží na území farnosti spravovanej Spoločnosťou Božieho Slova.
Prácu tých, ktorí podávajú ruku ľuďom na úteku, oceňuje i pápež František vo svojom Posolstve k Svetovému dňu migrantov 2017.

JÁN ŠTEFANEC
Autor je verbista
ilustračná snímka: Istockphoto.com
Páčilo sa :
0