16. mája 2018
Čítaní: 87
KN 20/2018 | Rozhovor
Krista treba nájsť aj v digitálnom priestore
Benediktín MICHAL MÁRIA KUKUČA (36) je v kresťanských kruhoch jeden z najznámejších vlogerov, ak nie jediným vlogerom svojho druhu na Slovensku. Pod menom Mních s kamerou ukazuje život v kláštore, odpovedá na všetečné otázky veriacich a príťažlivým spôsobom ohlasuje vieru v Krista.

  

Aká je vaša úloha v kláštore?

V kláštore robím všeličo. Som knihovník, venujem sa IT záležitostiam – aj v kláštore, aj mimo kláštora. Spravujem naše internetové stránky a náš informačný systém, a tiež mám na starosti web rehole.sk.

 

A okrem toho ste videoblogerom, respektíve vlogerom. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

 

Ak má byť Cirkev prítomná v spoločnosti, tak je dôležité, aby bola prítomná aj v digitálnom priestore. Pre mňa bolo práve toto motiváciou. Je pravda, že moje vlogy boli kontroverznou vecou aj u nás v kláštore – či je vôbec na mieste, aby sa mních takto ukazoval, keď žijeme v klauzúre. Pre mňa bolo dôležité, čo hovorí pápež Benedikt XVI. v liste, ktorý napísal k Svetovému dňu masmédií počas svojho pontifikátu. On práve hovorí o digitálnom, nie o virtuálnom priestore. A upriamuje pozornosť na to, že mladí ľudia žijú akoby jednou nohou v digitálnom priestore, ktorý však nie je virtuálny, ale pre nich úplne reálny. A pre Cirkev je to výzva – byť v digitálnom priestore. Ale nie preto, aby sme ľudí ťahali z reality, ale preto, aby sme tam boli s nimi a ponúkli im možnosť nájsť Krista aj v tomto priestore. V mojom prípade to bolo aj Božie riadenie - prišla výzva zapojiť sa na mediálnom školení pre rehoľníkov v roku 2016. Pretože som trošku poznal svet vlogerov, mal som možnosť vidieť, ako tieto veci fungujú, urobil som prvé pokusy a vyšlo to.

 

Máte konkurenciu?

 

Neviem. Určite by sa v zahraničí dalo nájsť niekoľko vlogerov, ktorí sú zároveň zasvätenými osobami. U nás asi najznámejší, kto robí videá, je otec biskup Haľko, ale ten sa venuje skôr facebooku. Okrem toho viem, že mali nejaké pokusy aj saleziáni, ale zrejme nikto sa tomu špeciálne nevenuje. Keď sa všeobecne pozriem na to, čo sa Cirkev snaží robiť v mediálnom priestore, tak sa dá povedať, že od čias, ako vznikli noviny, dobiehame zameškané. Ja som chcel niečo v tomto smere spraviť, ale nevnímam to ako nejakú obrovskú vec. Viac-menej je to moje hobby.

 

Pre vás to možno nie je veľká vec, ale pre Katolícku cirkev na Slovensku asi áno...

 

Bolo by dobré, keby sa toho chytili aj ďalší. Možno práve takto treba ukázať, že to ide. Samozrejme, je okolo toho veľa roboty a najmä je to ťažšie pre tých, ktorí nie sú veľmi technicky zdatní. Na druhej strane je ale mladá generácia, ktorá prichádza do kláštorov a v tomto smere má veľa skúseností. Tu si však treba dať pozor na to, a ja to aj veľakrát zdôrazňujem, že mladí ľudia potrebujú v prvom rade formáciu a až potom sa môžu pustiť do takýchto vecí. V opačnom prípade im to môže prerásť cez hlavu.

 

O čom bolo vaše prvé video?

 

Bolo publikované prvého novembra 2016, keď som spustil svoj Youtube kanál s názvom Mních s kamerou. Musel som najskôr spraviť nejaký úvod, v ktorom nastavím štandard, ako budú moje videá vyzerať a o čom budú. A napríklad aj to, že nebudú pravidelne publikované, že sú to moje videá s mojím názorom, ktorý nie je názor benediktínov. Začal som s tým, že si chcem robiť ideový zápisník, čiže zaznamenávať udalosti a myšlienky, ktoré si chcem zapamätať pre seba. Nejde mi o to, aby som naháňal odberateľov a ani nejdem na tom zarábať. Keď budem mať milión odberateľov, tak možno budem o tom uvažovať (smiech).

 

Kto sú vaši odberatelia?

 

Väčšinou moja generácia – od tých osemnásť do 44 rokov. A to sú práve tí ľudia, ktorí sa rozhodujú, čo so životom. Preto som sa hneď na začiatku podujal na sériu vlogov o povolaní. Je to silná vec, pretože práve títo mladí ľudia sú často stratení zoči-voči Cirkvi. Majú otázku, chcú sa pýtať, ale nevedia celkom presne, na koho sa majú obrátiť. Pri spovedi na to obvykle nie je priestor a po svätej omši je im hlúpe prísť za kňazom. Keď je niekto prístupný v digitálnom priestore, rozpráva normálnym jazykom, môžu mu napísať, tak je to zrazu o inom.

 

A aj vám píšu?

 

Píšu. Komentárov pod videami mám dosť, nedá sa odpovedať na každý, ale keď chce niekto poradiť, odpoviem.

 

Ako vás vnímajú ľudia, ktorí vás nepoznajú? Predsa len vidieť tak extravagantného mnícha ako ste vy a ešte s kamerou...

 

Vlogeri vedia, že robiť tieto veci nie je vždy jednoduché. Keď je človek v izbe a natáča sa, to sa ešte dá, ale keď je vonku... Keď som robil svoj prvý pokus s natáčaním vlogu, povedal som si, že to asi nie je pre mňa (úsmev). Pri vlogu je to iné ako pri filme, pri ktorom máte scenár a idete podľa neho. Vloger nakrúca veci tak, ako sa dejú. Musí byť viac v strehu, ale musí mať aj premyslené, čo chce svojím vlogom povedať. Je to mentálne náročná práca. Pri tom prvom pokuse som si napríklad povedal, že natočím niečo na vlakovej stanici v Žiline a zrazu som to nedokázal. Predsa len, človek už v tom našom čiernom habite svieti a ešte keby som sa mal natáčať na kameru... To sú prekážky, ktoré musia vlogeri prekonať.

 

Čo na vás hovoria iní vlogeri?

 

Neviem, nepoznám ich osobne.

 

Predsa len, ste člen rehole. Neprechádzate cenzúrou?

 

Nie. Jedna z najdôležitejších vecí je dôvera. Nedá sa fungovať tak, že napíšem scenár, potom ten pôjde na kontrolu a vráti sa mi s pripomienkami. Nefungovalo by to. V prvom rade je to o dôvere predstaveného a spoločenstva. To je jedna z tých vecí, ktoré som hovoril – že keď chce človek niečo takéto robiť, musí spĺňať isté kritériá, musí sa vyznať vo veciach náboženstva a musí byť dostatočne zrelý na to, aby to zvládol. Lebo, samozrejme, dostávam niekedy hlúpe komentáre, v digitálnom priestore sú totiž aj ľudia, ktorí sú vyslovene negatívne nastavení, vypisujú nezmysly, sú takí vrtáci. Vloger musí mať trošku aj hrošiu kožu, lebo na internete majú ľudia oveľa menší problém povedať, čo by si naživo nedovolili.

 

Stalo sa vám niekedy, že ste niečo prehnali?

 

Nespravil som nič, čo by bolo úplne mimo. Neplatí, že keď hovoríte niečo na verejnosti, musí to byť hneď pápežská encyklika. Funguje aj Duch Svätý, a tak sa nemusíme báť. Treba normálne povedať to, čo chceme, veď nie sme všetci profesori teológie.

 

Dokedy plánujete vlogovať?

 

Kým ma to bude baviť (smiech). Samozrejme, všeličo sa môže stať, môžem napríklad niečo prehnať a predstavený mi povie, že stačilo. Nie som od vlogovania závislý, takže je to v poriadku.

  

Michal Mária Kukuča vstúpil do kláštora v roku 2005, keď mal 24 rokov. Predtým študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, neskôr bol tri roky v bratislavskom seminári. Po tom, čo odišiel do noviciátu, dokončil si teológiu v Badíne.

Vlog - krátke video, zobrazujúce neformálnou, spontánnou formou autentický život a osobné postoje autora.

 

 

NATÁLIA ŠEPITKOVÁ SNÍMKA: autorka
Páčilo sa :
1