23. mája 2018
Čítaní: 103
KN 21/2018 | Reportáž
PUTUJEME PO SLOVENSKU - Františkáni vtláčajú svoju pečať Hlohovcu
Na Slovensku je sedem františkánskych kláštorov provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. Jedným z nich je kláštor v Hlohovci. Synovia svätého Františka z Assisi vždy na miesto pôsobenia prinášali so sebou aj špecifickú atmosféru a priťahovali povolania. Vstúpili sme na jeho pôdu, aby sme zistili prečo je to tak.

 

Otec gvardián Jeremiáš Kvaka OFM (42) ešte spovedal. Čakali sme ho v Kostole Všetkých svätých. Prenikala do nás bázeň premodleného priestoru. Hneď na začiatku priznáva, že v súčasnosti nie je jednoduché získať mladých na duchovné povolania. „Keď sa nič nebude robiť v zmysle hľadania povolaní, povolania nebudú“, uvažuje páter. Niekedy píšu, zavolajú, jednoducho oslovia františkánov a chceli by vedieť či majú potenciál pre duchovné povolanie. Niekoľkokrát do roka preto františkáni pripravujú víkendové stretnutia pre mladých. „Poznávajú rehoľu, a zas my poznávame ich. Aj takýmto spôsobom sa vyprofilujú tí, ktorí potom do kláštora vstúpia a zas niektorí pochopia, že to nie je ich cesta.“ O Hlohovci sa po roku 1989 uvažovalo ako o kláštore, kde nastúpia bratia pred noviciátom, respektíve pre bratov laikov, ktorí sa nestanú kňazmi. „Dokonca niekoľko rokov to aj takto fungovalo. V súčasnosti je menej povolaní. Celý tento formačný stupeň sa uskutočňuje v Bratislave, dodáva predstavený.“ Aktuálne je kláštor miestom modlitby a duchovnej služby pre troch bratov kňazov a dvoch bratov laikov. Pod tento kláštor však pripadá aj komunita bratov v Beckove, tzv. filiálny dom.  

Súčasný život v kláštore má svoje pravidlá.

S obnovou rehoľného života začali bratia v roku 1990. Kostol Všetkých svätých im bol prinavrátený 1. septembra 1991. Františkáni v Hlohovci sa nachádzajú na území Trnavskej arcidiecézy a od samého začiatku ich znovupôsobenia vypomáhajú v pastoračných aktivitách farnosti, ako aj blízkeho okolia. Venujú sa spoločenstvám rodín a kresťanských laikov, ktorí sa pravidelne stretávajú v kláštore. Taktiež poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. A, prirodzene, vykonávajú rutinnú manuálnu prácu okolo kláštora. Modlitba, ktorá je rozvrhnutá do troch spoločných stretnutí denne je tým, čo posilňuje komunitu bratov. Otec gvardián si vybavuje genézu svojho pobytu v tomto kláštore. „Po poslednej provinciálnej kapitule 1. augusta 2017 som bol vlastne určený za predstaveného tejto komunity. Kláštory sú viac – menej určené formačnou postupnosťou. Najskôr Trstená na Orave, potom Trnava, tam bol noviciát. Tiež som študoval v Bratislave, v istom období aj v Jeruzaleme. Po návrate Trstená, Bratislava, Hlohovec“.

Vzájomne si pomáhajú

 

 

Vzťah medzi františkánmi a veriacimi z farnosti bol a je živý. Kláštor je tu viac ako 500 rokov. To vždy zanecháva vplyv na dané miesto. „Našiel som tu pri kostole a kláštore  veľa zorganizovaných ľudí, skupín, ktorí pomáhajú, aby sa žilo viac duchovne, respektíve pomáhajú aj v rámci materiálnej pomoci. Títo ľudia, že pomáhame považujú za svoje, je to moja úloha, zodpovednosť prispieť niečím do tohto spoločenstva veriacich. To je povzbudzujúce“, dodáva páter Jeremiáš. Amatérski divadelníci, pastoračné centrum Krtko, ktoré ponúka množstvo parciálnych aktivít pre deti  a rodiny, spolupráca s neziskovou charitatívnou organizáciou Samária. „Prioritou je, samozrejme, svätá omša, duchovná starostlivosť, ale je dobré si vedieť aj tak trochu komplexnejšie pomáhať“, priznáva sympatický františkán.

 

Spiritualitu františkánov vraj „cítiť na diaľku“.

„Atmosféra sa nedá presne popísať, definovať, tak ako hovoríme o človeku, že to patrí k jeho identite. Podobné je to aj s duchovným životom, konkrétnym kňazom, spoločenstvom. Možno práve preto, že tu žijeme v komunite a v dobrom, ale aj v menej dobrom zmysle sa tie veci môžu prejavovať“. Každému zostane kúsok z nej zostane v srdci.

História kláštora má „bradatý rozmer“.

Začiatky kláštora siahajú do stredoveku. Kaplnka Všetkých svätých je zaznamenaná už v pápežskej bule z druhej polovice 14. storočia. Finančným donorom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Po jeho smrti roku 1478 pokračoval vo výstavbe kláštora a rozširovaní kostola jeho syn Vavrinec. Úplná dostavba kláštora sa podarila v roku 1492. V roku, keď Krištof Kolumbus objavil brehy Ameriky. Prví františkáni neboli z domáceho prostredia, ale z územia dnešnej Bosny. Búrlivý novovek priniesol pre kláštor v 16. storočí mnohé pohromy. V roku 1562 bol kláštor vypálený a bratia františkáni z neho vyhnaní. V rokoch reformácie budovy spolu s kostolom pripadli Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. K zaujímavostiam kláštora v 17. storočí patrí bezpochybne fakt, že tu bola vybudovaná kníhtlačiareň ako jedna z prvých na Slovensku. Keď sa stal vlastníkom panstva Adam Thurzo, bol kláštor i kostol vrátený františkánom. Ku koncu storočia prebehla asi najvýraznejšia prestavba a rekonštrukcia v barokovom štýle. V tomto období bola vybudovaná aj Kaplnka Svätého kríža. Hlohovecký kláštor akoby „priťahoval“ osobnosti. Medzi najznámejších obyvateľov spomenieme hudobného skladateľa Pavlína Bajana (1750-1760), Konráda Švestku (1857-1860), vynikajúceho maliara, sochára, reštaurátora, zhotoviteľa „Božieho hrobu", ktorý je ozdobou chrámu. Ďalej Rudolfa Dilonga (1939-1940), spisovateľa a básnika katolíckej moderny, ktorý  si rád  spomínal na krátke obdobie života v kláštore. K hmotným skvostom patrila kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Nachádzali sa v nej knihy zo 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky. Ide o dva listy staroslovienskeho textu dalmátskeho pôvodu z 13. – 14. storočia.

 

Autor: Peter Slovák Fotoautor: Páter Jeremiáš Daniel Kvaka OFM (42), predstavený kláštora (súkromný fotoarchív –JK-)
Páčilo sa :
0