23. mája 2018
Čítaní: 157
KN 21/2018 | Misie
V Azerbajdžane prežíva radosť zo života s Kristom
Jozef Liška (21) z Opatovej pôsobí od konca augusta minulého roka ako misijný dobrovoľník. Voľný čas rád trávi v prírode, medzi jeho záľuby patrí aj horolezectvo

Na svojom blogu píšete, že stále neviete, v čom môžete byť nápomocný vo veľkom azerbajdžanskom hlavnom meste Baku. Čo konkrétne teda robíte?

Hlavnou náplňou je byť príkladom a byť tu pre ľudí. Okrem toho učím angličtinu a ešte stále sa učím ruštinu. Usilujem sa pomáhať miništrantom, aktivizujem sa v nedeľnej škole, občas varím, nakladám kyslú kapustu, upratujem, strážim deti, aby mohli ísť ich rodičia na stretko, pomaly začíname chystať letné tábory, a opravujem pokazené veci alebo niečo staviam. Pripojím ešte jeden častý obrázok z ulíc Baku. Veľmi sa mi páči, keď babičky na uliciach predávajú domáce kompóty, kvasenú zeleninu a podobné výrobky a pokojne vám z nich dajú prstom okoštovať. Všetko sa tu dá zohnať čerstvé, domáce a predávané na váhu – cestoviny, ryža, mäso, ryby, ovocie, zelenina.

Ako na vás zapôsobili miestni obyvatelia?

Azerbajdžanci sú veľmi milí a priateľskí k turistom. Sú k nim neskutočne úctiví, ba dokonca sa mi veľakrát stalo, že za mňa napríklad zaplatili v reštaurácii. Ľudia však majú veľmi horúcu krv. Veľmi rýchlo sa pre niečo nadchnú, ale vytrvalosť alebo spoľahlivosť nie je ich silnou stránkou. Sú oveľa spontánnejší ako my. A čo sa zvykov týka, tak je to taký mišmaš pohanstva, islamu a komunizmu.

V čom vás prekvapil ich duchovný život?

Keď ste v moslimskej krajine a niekto povie o sebe, že je kresťan, tak to naozaj tak myslí a stojí si za tým. Denne ma prekvapuje, ale aj povzbudzuje ich úprimnosť a radosť zo života s Kristom. Ale, samozrejme, občas sa stane, že niekto len tak príde do kostola s tým, že by potreboval to „biele okrúhle“, čarovnú vodičku alebo fúru požehnaných sviečok, lebo mu niekto počaroval.

Azerbajdžan je známy vývozom nerastných surovín. Vidieť na krajine dôsledky tejto ťažby?

Samozrejme, Baku je taký Dubaj v malom. Keď je cena ropy vysoká a ľudia majú kopu peňazí, tak sa stavajú megalomanské budovy a rozbiehajú ohromné projekty; ale ak sa cena ropy zníži, jednoducho nechajú všetko tak. Celkovo nedokážem pochopiť, ako je možné, že krajina vôbec funguje. Čo sa týka dôsledkov ťažby na prírodu, sú viditeľné najmä v tom, že občas je more trošku špinavé od ropy, ale to je veľmi zriedkavé. Oveľa väčší problém je odpad v uliciach.

Ktoré typické jedlá ste už v Azerbajdžane ochutnali?

Veľmi mi zachutil ich chlieb, ktorý volajú tendir a pečú ho v hlinenej peci na ohni. Viem si predstaviť, že ho zaradím do jedálnička aj doma, len neviem, kde na Slovensku zoženiem tendirovú pec. Okrem toho som ochutnal doner a kebab a zistil som, že to je jedno a to isté. Jedol som dolmu (mleté mäso v kapustnom alebo hroznovom liste) a plov (hovädzie mäso s gaštanmi, so sušeným ovocím a s ryžou). Taktiež som sa tu naučil zavárať rôzne druhy zeleniny a objavil som, že ryža sa dá pripraviť na množstvo spôsobov, a môže to byť aj umenie.

 

 

Azerbajdžan je prevažne moslimská krajina a katolíkov je tam málo. Sú horlivejší v praktizovaní svojej kresťanskej viery?

 Áno, katolíkov je tu málo, ale o to sú zapálenejší. Dá sa vidieť, ako asi mohli fungovať kresťania v prvotnej Cirkvi – každý každého pozná a sú si navzájom veľkou podporou. Veľmi sa mi páči, že po nedeľnej svätej omši zostávajú v kostole na stretkách v menších skupinkách a spolu aj obedujú. Často sú v kostole až do večera, kým sa nezačnú večerné modlitby.

Nedávno sa stal biskupom v tejto krajine Slovák Vladimír Fekete. Ako prežívala tamojšia katolícka komunita jeho nástup na biskupský stolec?

Na jeho nástup sa katolícka komunita patrične pripravila, pretože prišlo veľa významných zahraničných hostí, lebo je to veľký krok pre Katolícku cirkev v Azerbajdžane. Osobne som zatiaľ výraznú zmenu nepocítil, ale myslím, že časom sa to zmení.

 

AUTOR: PAVOL KALL SNÍMKA: archív SDB
Páčilo sa :
1