30. mája 2016
Čítaní: 1 892
KN 22/2016 | Prílohy
Cirkev, matka duchovných povolaní
Novokňazi a absolventi 2016

Boh nás povoláva, aby sme sa stali súčasťou Cir­kvi a keď v nej istým spôsobom dozrieme, dá nám špecifické povolanie. Na ceste k povolaniu kráčame spolu s bratmi a sestrami, ktorých nám Pán dáva: ide o spolu-povolanie. Cirkevná dynamika povolania pôsobí proti ľahostajnosti a indi­vidualizmu. Nastoľuje také spoločenstvo, v ktorom je ľahostajnosť porazená láskou, lebo vyžaduje, aby sme vyšli zo seba samých a svoj život dali do služby Božiemu plánu, osvojac si tak dejinné postavenie jeho svätého ľudu.
Chcel by som všetkých veriacich vyzvať, aby vzali vážne svoju zodpovednosť za starostlivosť o duchovné povolania a ich rozlišovanie. Keď apoštoli hľadali niekoho, kto by zaujal miesto Judáša Iškariotského, sv. Peter zhromaždil 120 bratov; a pri výbere siedmich diakonov sa zišla skupina apoštolov. Aj dnes je kresťanské spoločenstvo prítomné pri zrode duchovných povolaní, pri ich formácii a vytrvalosti.
Povolanie už od počiatku vyžaduje primeraný „zmysel“ pre Cirkev. Nikto nie je povolaný výlučne pre konkrétny región, ani pre istú skupinu alebo cirkevné hnutie, ale pre Cirkev a pre svet. Jasným znakom autentickosti charizmy je jej schopnosť harmonicky sa začleniť do života svätého Božieho ľudu na dobro všetkých. Keď mladý človek odpovedá na Božie volanie, jeho horizont vnímania Cirkvi sa rozšíri, preto môže zvážiť rozličné charizmy a urobiť objektívnejšie rozhodnutie. Tak sa spoločenstvo stáva domovom a rodinou, kde sa rodia povolania. Kandidát duchovného povolania vďačne uvažuje nad touto sprostredkovateľskou úlohou spoločenstva ako nad nevyhnutne potrebným prvkom pre jeho budúcnosť. Učí sa spoznávať a milovať bratov a sestry, čo idú po iných cestách, ako je tá jeho; a tieto vzájomné putá posilňujú u všetkých prežívanie spoločenstva.
V procese formácie musia kandidáti rozličných duchovných povolaní čoraz lepšie spoznávať cirkevné spoločenstvo, a tak prekonať obmedzený pohľad, ktorý na začiatku máme všetci. Nato je vhodné mať spolu s ostatnými členmi spoločenstva nejakú apoštolskú skúsenosť, napríklad tlmočiť kresťanské posolstvo spolu so skúse­ným katechétom; zažiť evanjelizáciu na periférii spoločne s nejakým cirkevným spoločenstvom; objaviť poklad kontemplácie cez krátkodobé podieľanie sa na živote v kláštore; lepšie spoznať misie ad gentes v kontakte s misionármi, či mať hlbšiu skúsenosť s pastoráciou vo farnosti a v die­céze v spolupráci s diecéznymi kňazmi.
Po definitívnom záväzku sa cesta povolania v Cirkvi nekončí, ale uskutočňuje sa v ochote slúžiť, vo vytrvalosti a pokračujúcej formácii. Kto svoj život zasvätil Pánovi, je pripravený slúžiť Cirkvi tam, kde to potrebuje. Spomedzi pastoračných pracovníkov sú zvlášť dôležití kňazi. Prostredníctvom ich služby sa sprítomňujú Ježišove slová, keď povedal: Ja som brána k ovciam. … Ja som dobrý pastier. Pastoračná starostlivosť o povolania je jednou z hlavných súčastí ich služby duchovných pastierov. Kňazi sprevádzajú tých, ktorí hľadajú svoje povolanie, ako aj tých, ktorí už svoj život zasvätili službe Bohu a spoločenstvu.
Všetci veriaci si majú uvedomiť cirkevnú dyna­miku duchovných povolaní, aby sa veriace spoločenstvá podľa vzoru Panny Márie mohli stať materinským lonom, ktoré prijíma dar Ducha Svätého. Materstvo Cirkvi sa prejavuje prostredníctvom vytrvalej modlitby za povolania a tiež výchovným pôsobením a sprevádzaním tých, ktorí počujú Božie volanie. Cirkev ho uskutočňuje aj prostredníctvom starostlivého výberu kandidátov na kňazstvo a do zasväteného života. A konečne, Cirkev je matkou povolaní, keďže neustále podporuje tých, ktorí svoj život zasvätili službe druhým.
Prosme Pána, aby všetkým, čo sú na ceste k povolaniu, daroval hlboký pocit príslušnosti k Cir­kvi; aby Duch Svätý posilnil v pastieroch a vo všetkých veriacich spoločenstvo, schopnosť rozlišovania a duchovné otcovstvo a materstvo.
Posolstvo Svätého Otca Františka
k 53. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania
(17. apríla 2016), zdroj: www.kbs.sk

 

 

Páčilo sa :
8