7. júna 2016
Čítaní: 426
KN 22/2016 | Prílohy
O poslaní kňaza
Novokňazi a absolventi 2016

Tak ako celá Cirkev sleduje premeny života zo storočia na storočie, musia ich sledovať i jej kňazi. Cirkev vie, že nemá dnes pred sebou veriacich spred tristo rokov. Musí to vedieť aj kňaz. Cirkev sama ho v tom vychováva a formuje od čias seminára i neskôr v živote. Naposledy to vyjadrila veľmi slávnostne a zreteľne na Druhom vatikánskom koncile. Vymedzila podstatu kňazského poslania a odlíšila ju od prvkov, v ktorých sa možno a treba prispôsobovať dnešku i zajtrajšku – čiže stále.

 

Blízkosť Boha
Dnes nemá kňaz zaistenú farnosť. Deti mu neprídu automaticky do školy. Nie sú všetky pokrstené. Všade okolo pozoruje krízu viery. Okolo neho je ateizmus. V jeho pôsobení sa vynára otázka za otázkou. Prežíva podozrievanie namiesto úcty, namiesto pokoja samé neistoty. Cirkev ako taká je tiež v pohybe. A kňaz je uprostred tohto pohybu. No ak cíti všade okolo seba zmenu až po chlad a nepriateľ­stvo, ak je opravdivý, cíti aj to, že ho všetko priam tlačí k Bohu! Boh je jeho istota, Boh ho hreje – v modlitbe, pri oltári, medzi ľuďmi, a naj­mä vo vedomí, že je synom a pos­lom jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi, ktorá je stále plná dôvery a pulzujúceho života. Ak ho obklopuje drsný svet a ak sa mu preto ponúka náročná svätosť, cíti, že je to evanjeliové! S inými kňazmi si pri stretnutiach môže povedať: „Boh je pri nás, je veľmi pri nás a v nás!“ – Keď si toto ako kňazi uvedomujeme, preží­vame evanjelium a ním sa kontrolu­jeme – stále, živo, vnútorne a z lásky! Stá­­vame sa opravdivými. A cítime, že zavážia už nie posty ani výrečnosť – zaváži len opravdivosť života!
Táto opravdivosť života z viery prehlbuje v kňazoch predovšetkým živý zmysel pre veľké a posvät­né poslanie, ktorým boli poverení. Stojíme v službách Božej pravdy a Božích tajomstiev. Podrobujeme im všetky svoje osobné záujmy a celé svoje osobné správanie. Dostali sme najvyššie a najpotrebnejšie poverenie pre dnešné generácie – stali sme sa služobníkmi evanjelia, a tým služobníkmi Božími.
Ale nič by sme nevykonali ani bez opravdivej lásky k ľuďom, ku ktorým sme poslaní. Dnes je táto stránka nášho poverenia zvlášť významná. Prihovárame sa ľuďom, ktorých si ctí a ktorých má rád sám Boh. A prihovárame sa zrelým ľuďom moderných čias, ktorých si aj my musíme ctiť. Neprichádzame medzi nich ako vševediaci, lež ako služobníci Božej pravdy, o ktorú chce­­me u nich vzbudiť záujem, a ponúkame im Boží život v Ježišovi Kristovi. Neodvolávame sa pritom predovšetkým na svoje vzdelanie a na ľudskú múdrosť, lež na Božie pravdy, tajomstvá a záväzky a predkladáme ich ako Boží služobníci v duchu viery podľa chápania Cirkvi a pod jej vedením.
Nehovoríme o všetkom a všetko nesúdime. Dávno sú za nami časy, keď sa kňaz azda považoval za povolaného rozhodovať o všetkom. Naučili sme sa rozlišovať, v čom spočíva naše poslanie a v čom nie. Kňaz má ohlasovať evanjelium. Ako nie je jeho úlohou, aby sa stal priekopníkom evolúcie, tak nie je jeho úlohou ani to, aby proti nej bojoval. Boh je navždy Stvoriteľ, aj keď stvoril svet dynamický. Ba je ešte obdivuhodnejší Stvoriteľ! Nechcite riešiť otázky, či sú na Marse ľudia, alebo nie. Čo o tom vieme? Evanjelium nás tým nepoveruje a život nás na to nevyzýva. Ohlasujme spásu v Kristovi. Ak musíme pritom niekedy zaujať postoj k moderným poznatkom vied, nevyhni­me sa tomu! Ale robme to informo­vane, odvolajme sa na odborníkov, aby sme rozptýlili pochybnosti a obhájili pravdu Zjavenia.

 

Skromní vo výklade
Zostávajme skromní aj pri vý­klade samotného Zjavenia, najmä evanjelia. Nevkladajme doň svoje teórie. Bezpečné pravdy podkladajme však istotou viery, ako poža­duje od nás Cirkev. Nespochybňujme jasné slová evanjelia a Cirkvi. Ale majme na pamäti, že Zjavenie je príliš hlboké a slovo evanjelia nie je ľahké prebádať až na dno. Ak Cirkev dovoľuje v nejakej veci viac výkladov, rešpektujme ich. Ak sa Cirkev k nejakému problému definitívne nevyjadrila, nezaväzujme ľudí výkladom čisto svojím osobným. Skromnosť pri vysvetľovaní právd evanjelia prejavovali aj najväčšie postavy cirkevných dejín.

 

Blízkosť ľudí
Kňaz musí držať krok s rozvíjajúcim sa životom, aby do neho videl, aby ho chápal, aby ho mohol dvíhať na úroveň života Božieho. Vyrástli sme uprostred dnešných ľudí, uprostred nich žijeme. Musíme ich však chápať aj v ich konkrétnom postavení – v rodine, v práci, v občianskom spoločenstve. Musíme ich chápať – pretože náš spôsob osobného života je stále v mnohom odlišný. Kým my sa takmer stále zaoberáme duchovnými prob­lémami, ľudia prežívajú denne až desať hodín v civilnom zamestnaní, odkiaľ sa vracajú domov unavení a vyčerpaní. Doma ich čakajú ďalšie nemenné povinnosti a záväzky. To musíme vidieť. Musí­me byť s nimi v živom kontakte, aby sme ich spoznávali a chápali a mohli im vychádzať duchovne v ústrety. Na nedeľnej svätej omši a homílii máme ľudí, ktorí celý týždeň žili v zhone práce a povinností. Stretali sa s mnohými vplyvmi a názormi. Našou úlohou je utvr­dzovať ich vo viere a viesť ich k životu z nej. Nemôžeme sa im prihovárať ľubovoľne, bez ohľadu na ich duševné a duchovné rozpoloženie a bez ohľadu na ich potreby. Naše slovo by malo byť také, aby ho mohli prijímať ako slovo radostnej zvesti, ako slovo zachraňujúce, slovo do života; ako slovo, ktoré im pomá­ha, ktoré im svieti, otvára im obzory, vedie ich do hĺbky, varuje ich pred zlyhaním, ponúka im odpustenie a dáva i nádej na život naveky.
úryvky z KNIHY Jána Chryzostoma Korca O poslaní kŇaza. Nové mesto, spol. s r. o., bratislava 1996
 
 

Príloha KN Novokňazi a absolventi 2016:
Uverejnené informácie o novokňazoch sú spracované podľa podkladov
z kňazských seminárov a reholí.
V prílohe sú použité myšlienky
z homílie pápeža Františka
v Nedeľu Dob
Páčilo sa :
2