30. mája 2018
Čítaní: 233
KN 22/2018 | Novokňazi
Kňaz má premeniť farnosť na rodinu
Každý kňaz by mal pracovať na duchovnej obnove farnosti, aby sa z nich nestali administratívne inštitúcie poskytujúce služby pre veriacich

Keď pápež Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Pastores dabo vobis píše, že kňazi sa majú „pripravovať na kazateľskú službu, aby čoraz hlbšie chápali zjavené Božie slovo, osvojili si ho rozjímaním a vyjadrovali ho slovom i skutkom; na službu kultu a posväcovania, aby modlitbou a liturgickými úkonmi uskutočňovali dielo spásy eucharistickou obetou a sviatosťami; na pastoračnú službu, aby vedeli ľuďom sprítomňovať Krista“, zrejme chcel, aby sme sa nad týmito jeho slovami hlbšie zamysleli. 

Kňaz ohlasovateľ

Kňaz vedomý si daru kňazstva, si nemôže nechať túto radosť len pre seba. Je povolaný na ohlasovanie. Len ten, kto spozná, kto je Ježiš Kristus, pocíti v sebe silnú túžbu, ktorá ho pobáda zanechať spôsob svetského života a nasledovať Pána po jeho ceste. Kňaz Ľubomír Majtán vysvetľuje: „Ľudia si veľmi všímajú, ako sa my  - katolíci – správame. Niekedy sa divíme, že ostatní ľudia neveria v Boha. Keď sa však pozrieme na náš život, tak sa nedivme, že sa oni divia...“ Nostalgicky uznajme, že sú preč časy, keď sa robilo to, čo pán farár povedal. Dnes ľudia nehľadajú pekné slová, ale príklad života. „Dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami“, dodáva. Evanjelizácia súčasného sveta sa začína znovuobjavením osobnej, sociálnej a kultúrnej identity kresťanov.

Servis nestačí

Najzávažnejšou úlohou je premeniť farnosti na živé spoločenstvá, ktoré počúvajú, žijú aj hlásajú evanjelium. Z jeho slov vyplýva, že „Farský servis“ nie je tým, čo bude postačujúce vykonávať v budúcnosti. Predsa len, potrebujeme na ňom stavať. Asi by bolo prejavom totálnej hlúposti zmiesť zo stola stáročnú prax Cirkvi. Nedostatočná odozva doterajšej pastorácie neznamená, že prestaneme vysluhovať sviatosti, alebo viesť farskú agendu. Na základe jeho skúseností: „Kňaz je povolaný, aby bol v spoločenstve, ktoré mu je zverené, mužom vernej spomienky na Krista a na celé jeho tajomstvo.“ Vieme, že nestačí len hovoriť, aby sme boli pochopení. Vyžaduje sa od nás veľké úsilie, aby sme používali jazyk dnešných ľudí s cieľom pochopiť ich očakávania a úprimne i prístupne na ne odpovedali. Určite nám nestačí mať podchytené len niektoré veriace rodiny, ktoré vo farnosti „robia všetko“.

Boh nám dáva rôzne možnosti, aby sme oslovili mnoho nových ľudí (pohreby, svadby, vyučovanie v škole, zastavenie sa pri ľuďoch pred kostolom, bežná komunikácia s ľuďmi). Škoda by to bolo nevyužiť. Treba vniesť do povedomia ľudí, že preto je potrebné chodiť do kostola – do spoločenstva veriacich ľudí, lebo tu sa stretávame s tými, ktorí konajú tak ako my. Treba teda hovoriť o duchovnej obnove našich farností v závislosti od opätovného venovania sa deťom, mládeži, rodinám, starším ľuďom a duchovným povolaniam. Ak dieťa nájde v Cirkvi milujúci vzťah – taký istý (alebo ešte lepší) ako v jeho biologickej rodine – bude to prvý (a dôležitý) kontakt, na ktorom možno neskôr postaviť ďalšiu pastoráciu.

Mladý človek, ktorý hľadá autoritu spojenú s porozumením, by mal nachádzať v osobe kňaza toho, o koho sa môže oprieť v časoch pubertálnej premeny, vyžadujúcej  si trpezlivosť, pretože tu ide o obdobie, keď mladý človek prehodnocuje a spochybňuje práve svoj vzťah k autorite. Rodiny so zábezpekou Cirkvi sa nestanú len akýmsi oficiálnym zväzkom, ale dávajú pôdu pre nové, malé spoločenstvo, ktoré je vďaka autorite vo farnosti integrované do života Cirkvi. Starší ľudia by mali v Cirkvi nachádzať oporu vo svojej „jeseni života“, spojenú s hľadaním odpovedí na otázky súvisiace s časom priblíženia sa konca ich pozemského života, referujúc tak nádej nového života.

Sledujúc príklad Ježiša, má aj dnes Cirkev úlohu vyhľadávať a formovať tých, ktorí sa túžia bližšie pripodobniť Pánovi v kňazskom a rehoľnom stave. Preto patrí medzi prvoradé úlohy kňaza venovať veľkú časť pozornosti miništrantom a nádejným ľuďom, ktorí v sebe začuli Boží hlas, chcejúc mu tak slúžiť osobitnou službou. Len tak sa Cirkev v našich farnostiach môže pevnejšie postaviť na nohy.

 

Ľubomír Majtán – z príspevku Kňaz článok farského servisu alebo svedok Krista? Z Patoračnej činnosti vo farnosti a diecéze (Katedra pastorálnej teológie CMBF UK Bratislava a Inštitút Communio, N.O., Žilina)



Páčilo sa :
0