30. mája 2018
Čítaní: 1 337
KN 23/2018 | Prílohy
NOVOKŇAZI A ABSOLVENTI 2018

Túžime po kňazoch, ktorí nám budú blízki  

Blízkosť je viac než len pomenovanie istej osobitnej čnosti. Je postojom, ktorý zapája celú osobu, jej spôsob nadväzovať vzťahy, schopnosť byť súčasne sám sebou i pozorným k druhým. Keď ľudia vravia o kňazovi, že im je „nablízku“, zvyčajne zdôrazňujú dve veci. Prvá, že „je tu vždy“ (opak „nikdy tu nie je“: „Viem, otče, že ste veľmi zaneprázdnený“ – hovoria často). Tá druhá vec je, že vie nájsť slovo pre každého. „Rozpráva sa so všetkými,“ vravia ľudia: „s veľkými, s malými, s chudobnými, s neveriacimi...” Kňazi blízki, ktorí sú prítomní, ktorí hovoria so všetkými... Kňazi ulíc.

 

Navrhujem vám meditovať nad troma oblasťami kňazskej blízkosti. Je tu blízkosť v duchovnom rozhovore - môžeme o nej rozjímať pri kontemplovaní Pánovho stretnutia so Samaritánkou. Pán ju predovšetkým učí, ako adorovať, a to v Duchu a pravde; potom jej s jemnocitom pomáha pomenovať jej hriech, bez toho, aby ju urazil; a nakoniec sa Pán dáva nakaziť jej misionárskym duchom a ide s ňou evanjelizovať do jej dediny. Vzorom duchovného rozhovoru je tento príklad Pána, ktorý vie nechať vyjsť na svetlo hriech Samaritánky bez toho, aby vrhol tieň na jej modlitbu adorácie, ako aj bez toho, aby kládol prekážky jej misionárskemu povolaniu.

Nad blízkosťou v spovedi môžeme meditovať kontemplovaním úryvku o cudzoložnej žene. Tu sa vidí jasne, ako je blízkosť rozhodujúca, pretože Ježišove pravdy vždy zbližujú a hovoria sa medzi štyrmi očami. Pozerať druhému do očí – tak ako Pán, keď sa vzpriamil z pokľaku vedľa cudzoložnice, ktorú chceli ukameňovať, a hovorí jej: „Ani ja ťa neodsudzujem.“ (Jn 8, 11) – neznamená ísť proti zákonu. A možno dodať: „Choď a už nehreš“ (tamtiež), nie s tónom, ktorý patrí do právnického kontextu pravdy v zmysle definície – nie s tónom toho, kto má určiť, aké sú podmienky Božieho milosrdenstva –, ale s výrazom, ktorý sa používa v kontexte pravdy v zmysle vernosti, čo dovoľuje hriešnikovi pozerať dopredu, a nie späť. Správny tón toho „už nehreš“ je u toho spovedníka, ktorý je ochotný opakovať to sedemdesiatsedemkrát.

A ako posledná je tu oblasť kázania. Meditujme nad tým mysliac na tých, ktorí sú vzdialení, a urobme tak pri počúvaní prvej Petrovej kázne, ktorá zapadá do kontextu udalosti Turíc. Peter ohlasuje, že slovo je určené „všetkým, čo sú ďaleko“ (Sk 2,39) a káže takým spôsobom, že kerygma „im preniká srdce“ a vedie ich k otázke: „Čo máme robiť?“ (Sk 2, 37). K otázke, ktorú – ako sme povedali – sa musíme pýtať, a na ktorú musíme odpovedať spôsobom mariánskym, cirkevným. Homília je skúšobným kameňom, „meradlom na hodnotenie blízkosti pastiera a jeho schopnosti stretávať sa so svojím ľudom“ (Apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 135). V homílii sa vidí, nakoľko sme boli blízko pri Pánovi v modlitbe a nakoľko sme blízko nášmu ľudu v jeho každodennom živote.

Dobrá zvesť sa realizuje, keď sa tieto dve blízkosti navzájom živia a vzájomne sa uzdravujú. Ak sa cítiš ďaleko od Boha, nuž prosím ťa, priblíž sa k svojmu ľudu, ktorý ťa vylieči od ideológií, ktoré dali vychladnúť tvojej horlivosti. Maličkí ťa naučia hľadieť na Ježiša iným spôsobom. V ich očiach je osobnosť Ježiša fascinujúca, jeho dobrý príklad dáva morálnu autoritu, jeho učenie slúži životu. A ak sa cítiš ďaleko od ľudí, priblíž sa k Pánovi, k jeho Slovu. V evanjeliu ťa Ježiš naučí svojmu spôsobu, ako pozerať na ľudí, tomu, aký cenný je v jeho očiach každý jeden z tých, za ktorých vylial svoju krv na kríži. V blízkosti s Bohom sa Slovo stane v tebe telom a staneš sa kňazom blízkym každému telu. V blízkosti s Božím ľudom sa jeho ubolené telo stane slovom v tvojom srdci a budeš mať o čom hovoriť s Bohom, staneš sa kňazom orodovníkom.

Kňaza, ktorý je blízky, ktorý kráča uprostred svojho ľudu s blízkosťou a jemnosťou dobrého pastiera, ľudia nielenže veľmi oceňujú, ale idú ešte ďalej: cítia voči nemu niečo špeciálne, niečo, čo cítia len v Ježišovej prítomnosti. Preto v tomto uvedomovaní si našej blízkosti nejde len o čosi navyše. V nej vstupujeme do hry o to, či Ježiš bude prítomný v živote ľudstva, alebo či ostane len v rovine myšlienok, uzavretý do písmen, vtelený nanajvýš do dobrých zvykov, ktoré sa kúsok po kúsku stávajú rutinou.

Drahí bratia kňazi, prosme Máriu, „Madonu blízkosti“, aby nás vzájomne zblížila a aby nás vo chvíli keď povieme nášmu ľudu „urobte všetko čo Ježiš hovorí“, zjednotila v tóne, aby v rozdielnosti našich názorov bola prítomná materská blízkosť tej, ktorá nás svojím „áno“ navždy priblížila k Ježišovi.

Úryvky z homílie páp. Františka na Zelený štvrtok pri omši svätenia olejov, 29. marec 2018.

 

Preklad: Slovenská redakcia Vatican News 

 

 

Kňaz sa nemá prispôsobovať módnym trendom

Minulý rok bol v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule vysvätený za kňaza  Tomáš Tomusko. Spýtali sme sa ho, aký bol prvý rok v kňazskej službe.

Ako ste prežili prvý rok v kňazskej službe?

Prvý rok svojej kňazskej služby som prežil vo farnosti Kežmarok, do ktorej ma spišský diecézny biskup Štefan Sečka ustanovil za kaplána hneď po kňazskej vysviacke v júni minulého roku. Bol to veľmi zaujímavý a požehnaný rok. Farnosť Kežmarok má veľký počet veriacich, pretože okrem mesta do farnosti patria aj obce Stráne pod Tatrami a Malý Slavkov. Počas celého roka som mal možnosť venovať sa pastorácii rôznych skupín veriacich. A to nielen slovenskej, ale aj rómskej národnosti. Okrem vysluhovania sviatostí, či už v kostoloch, alebo aj v miestnej nemocnici, som vyučoval náboženskú výchovu v školách a pracoval s deťmi a mládežou v rámci farských pastoračných aktivít.

 

Líšili sa vaše očakávania od reality kňazského pôsobenia?

 

Ak by som nebol kňazom, tak, samozrejme, by som nemal možnosť napríklad vysluhovať sviatosti v takej širokej miere. Na druhej strane som nemal ani nejaké prehnané očakávania, že kňazská moc, ktorú som dostal zabezpečí, že všetci ľudia, s ktorými sa stretnem, budú kladne vnímať všetky moje snahy a aktivity, aj keď ich cieľom je nasmerovať veriacich k Bohu. Je to spôsobené aj tým, že mnohí, ktorí sa pokladajú za veriacich, si ani neuvedomujú dôležitosť Cirkvi a služby jej vysvätených služobníkov.

 

Čo bolo potrebné zvládnuť, naučiť sa už mimo školskej lavice v praxi novokňaza?

 

Počas formácie v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule a štúdia teológie sme mali usporiadaný denný program tak, aby sme nezanedbávali ani duchovný život, ani štúdium. Po príchode do farnosti je dôležité vedieť si ustrážiť čas tak, aby všetky pastoračné aktivity nevytlačili zo života kňaza to, čo je pre neho veľmi dôležité, a to byť s Kristom, aby duchovný život nebol niekde na konci rebríčka priorít kňaza. Okrem toho je vo farnosti potrebné uviesť do praxe teoretické poznatky získané počas teologického štúdia. Myslím napríklad na prácu vo farskej kancelárii, alebo riešenie mnohých pastoračných problémov týkajúcich sa veriacich.

 

Predpokladám, že najväčší duchovný zážitok je slávenie Eucharistie. Ako prežívate toto tajomstvo a dar?

 

S Eucharistiou, tajomstvom a darom úzko súvisí sviatosť kňazstva, ktorú sv. Ján Pavol II. nazýval tiež týmito dvomi slovami - dar a tajomstvo. Vnímam to ako nezaslúženú milosť v mojom živote, že môžem celebrovať svätú omšu a prijímať každodenne Kristovo telo a Kristovu krv. Aby sme Eucharistiu, pamätník Božej lásky k nám, mohli vnímať ako veľký dar, musíme mať vieru, lebo kto nemá vieru, ten na slávenie svätej omše neprichádza, alebo sa na nej nudí.

 

Ako vnímate aktuálny vzťah kňaz a veriaci?

 

Tvorenie vzťahov, normálnych a zdravých, trvá dlhší čas. Keďže kňaz je služobníkom Božím, teda služobníkom Pravdy, nemal by byť vnímaný len ako nejaký úradník, čo je však dnes veľmi rozšírené, žiaľ, aj vďaka  duchovnej kríze autority. No napriek tomu je ešte aj dnes mnoho takých veriacich, ktorí v kňazovi vidia svojho duchovného pastiera a podporujú ho, lebo vedia, že cez ich pastierov koná Najvyšší a večný Kňaz.

 

Aký odkaz by ste poslali nastávajúcim novokňazom?

 

Nastávajúcim novokňazom prajem, aby boli pastiermi podľa príkladu nášho Majstra, ktorý je naozaj Dobrým pastierom. Vedomie toho, že Ježiš Kristus má byť Pánom a Bohom každého jedného z nás (porov. Jn 20, 28) nech im pomáha, aby sa neprispôsobovali rôznym pochybným kultúram, prechodným módam a duchu sveta, ale aby boli prorokmi Najvyššieho, uprostred opojenia relatívnym, a tak zachovali vernosť Kristovi a jeho svätej Cirkvi.

                                                                                                                                                  Peter Slovák

Páčilo sa :
0