15. júna 2018
Čítaní: 47
KN 24/2018 | Editoriál
EDITORIÁL

Niektorí športoví komentátori radi používajú spojenie: „Aj keď srdiečko chcelo, momentálny výkonnostný a výsledkový strop sme neprekročili.“ Srdce je obdivuhodný sval, ktorý má približne veľkosť ľudskej päste. Údery srdca vháňajú krv do celého tela. Srdce prepumpuje asi 4,5 litra krvi každú minútu alebo 280 litrov každú hodinu. Každá bunka nášho organizmu získava kyslíkom obohatenú krv a výživné látky. Je to neuveriteľné dielo Stvoriteľa. Aj zvony majú srdce a ich tlkot upriamuje našu pozornosť na udalosti spojené s pozemskou i večnou vlasťou. Tiež nám pripomínajú, že Božie kráľovstvo je predovšetkým tu medzi nami (s. 8 – 9). Zvony našich chrámov sú nenahraditeľným symbolom kresťanstva a kultúry, ktorá z neho pramení. Spôsob ich výroby je skutočne výnimočným dielom ľudského umu, ale tiež vloženej emocionality majstra zvonára. Ako sa odlievajú zvony, nám približuje zvonolejár na strane 19. Aby sme tematicky v tomto čísle nevybočili z radu hlas srdca a zvona sa nedá prehlušiť, Dostojevskij (s. 20) veľmi pútavo v knihe Objav srdca prostredníctvom poviedok, úryvkov z denníkov a listov uvažuje nad zmyslom života, ak v ňom naozaj chýba láska. Rembrandt sa vyjadril: „Ľudia sú ako zvony – uliati z rôznych kovov. V každom z nich je aj vzácny kov.“ Aj keď nie všetci môžeme urobiť veľkú vec, aj každodenné povinnosti a nenápadné skutky lásky sú úderom srdca zvonu, ktorým vydávame svedectvo pre naše okolie. Skláňame sa pred faktom, že pre Ježišovo Srdce je tlkot nášho srdca cennejší ako akýkoľvek hlahol obrovského zvona, ktorý by bol uliaty možno aj z najdrahšieho kovu.

PETER SLOVÁK
Páčilo sa :
0