13. júna 2018
Čítaní: 35
KN 24/2018 | Rozhovor
Verejnosť by presvedčila nulová tolerancia voči násiliu
Po útoku so smrteľnými následkami v Bratislave je v našej spoločnosti znova témou číslo jeden násilie. SILVIA MIHÁLIKOVÁ, riaditeľka Sociologického ústavu SAV, analyzuje správanie súčasnej spoločnosti

Rastie v spoločnosti násilie?

Je neodškriepiteľným faktom, že v súčasnosti rastie počet rozmanitých skupín, organizácií a jednotlivcov, ktorí vidia možnosti riešenia svojich privátnych, ale aj spoločenských problémov v použití prostriedkov fyzického alebo psychického nátlaku a násilia. Neraz ide o snahu presadiť za akúkoľvek cenu, teda aj prostredníctvom násilia, vlastné videnie sveta, nájsť svoje miesto a uplatnenie v komunite, ktorá oceňuje „jasné a jednoduché“ postupy zdanlivého riešenia problémov. Tieto tzv. riešenia sú často späté s deviantným správaním patologického charakteru, a to nielen v prostredí mládežníckych zoskupení, ale môžeme pozorovať podobné nálady a spôsoby správania aj vo vyšších vekových skupinách.

Kde vidíte príčiny patologického správania v súčasnosti?

Príčiny môžeme hľadať okrem iného aj v celkovej spoločenskej atmosfére, dominantných témach domáceho a medzinárodného verejného a najmä politického diskurzu o procesoch globalizácie, migračných pohyboch, ktoré sa často interpretujú v súvislosti s prejavmi terorizmu, neznášanlivosti, radikálneho odmietania odlišných názorov. Za riešenie problémov sa potom považujú čo najjednoduchšie a často násilím presadzované opatrenia. Možno uvažovať, či rastúca podpora autoritárskych politických strán a ich predstaviteľov v súčasnom svete (napr. v krajinách V4, ale aj v USA, Rusku, Turecku, Venezuele) netvorí živnú pôdu pre transformáciu násilia z verbálnych prejavov do každodenného života.

Ako reaguje verejná mienka?

Spolu s nedostatočnou, v niektorých prípadoch málo profesionálnou aktivitou polície a súdov pri postihovaní násilných trestných činov sa prehlbuje v spoločnosti nedôvera voči týmto inštitúciám a zároveň utvára presvedčenie o beztrestnosti, resp. zanedbateľných postihoch násilného správania. Na potenciálnych násilníkov, ale aj verejnú mienku by určite viac zabrala otvorená nulová tolerancia proti takýmto skutkom spolu s najvyššími sadzbami trestov odňatia slobody. Nemožno zabudnúť ani na negatívnu úlohu, ktorú zohrávajú niektoré médiá a sociálne siete pri propagovaní rôznych „celebrít“ vyznačujúcich sa najmä rôznymi formami patologických prejavov a agresívneho správania.

Presadzuje sa v spoločnosti aj iné správanie?

Súčasná spoločnosť je mimoriadne diferencovaná, pluralitná a jej jednotlivé segmenty uprednostňujú rozdielne vzory správania, hodnoty a normy, ktoré sa neraz navzájom vylučujú. Mám na mysli celý rad nielen mládežníckych zoskupení, neformálnych a formálnych organizácií a komunít, ale aj jednotlivcov, ktorí zásadne odmietajú akékoľvek formy násilia a agresivity pri riešení problémov.


"Nepokladám však za najšťastnejšie stále zdôrazňovať, že v spoločnosti prevažuje napätie a vládne agresivita."

 

 

 

 

 

 

 

Často v médiách zaznie hodnotenie, že súčasná spoločnosť je napätá a vládne agresivita, dá sa to takto zovšeobecniť?

Rýchle zovšeobecnenia celkovej situácie v spoločnosti sú atraktívne a pritiahnu pozornosť čitateľov a divákov. Médiá sa k nim často utiekajú a hoci podobné hodnotenie situácie má svoj racionálny základ a dokážeme ho zdôvodniť, rovnako presvedčivé argumenty by sme dokázali nájsť aj pri dokazovaní opaku tvrdenia o prevládajúcej agresivite v spoločnosti. Štatistiky kriminálnych úrazov, ktoré vedú zdravotnícke zariadenia a polícia, nemožno považovať za spoľahlivé, pretože sa nevedú dlhodobo a neodzrkadľujú vývoj v tejto oblasti. Mnoho násilných činov ostáva z rôznych dôvodov mimo evidencie.

Existujú v tomto smere nejaké výskumy?

 

 

Sumarizácia verejnosti známych násilných činov od 90. rokov potvrdzuje, že rôzne formy násilia sú prítomné takmer vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Veľmi úzko s tým súvisí otázka rastúceho sociálneho odstupu vo vzťahu k rôznym skupinám inakosti v našej spoločnosti. Výsledky pravidelného výskumu európskych hodnôt, ktorý sa na Slovensku uskutočňuje od roku 1991, od roku 1999 pod gesciou Sociologického ústavu SAV, potvrdzujú, že v spoločnosti narástol sociálny odstup voči „iným skupinám“ meraný ich označovaním za neželaných susedov. V roku 2017 výskum zaznamenal významne vyšší podiel neželajúcich si za susedov ľudí inej rasy a moslimov v krajoch západného Slovenska, osobitne v Bratislavskom kraji (41 %), v obciach do 1 000 obyvateľov a medzi respondentmi staršími ako 65 rokov. Najnižší podiel bol v Nitrianskom kraji (15 %). Rozdiely v názoroch podľa vzdelania či rodu sú zanedbateľné. Najvyšší podiel tých, ktorí nechcú za susedov zahraničných robotníkov alebo prisťahovalcov, je v Bratislavskom kraji (65 %) a najnižší v Nitrianskom a Prešovskom kraji (31 % a 30 %). V tomto názore nie sú rozdiely podľa vzdelania či pohlavia. Respondenti nad 65 rokov(52 %) a neveriaci respondenti (52 %) označovali túto kategóriu za neželaných susedov významne častejšie. Najnižší podiel neželajúcich si za susedov Rómov bol v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji (51 % a 49 %), medzi respondentmi so základným vzdelaním (43 %). Ostatné stupne vzdelania sa neodchyľujú od priemeru.

Nepokladám však za najšťastnejšie stále zdôrazňovať, že v spoločnosti prevažuje napätie a vládne agresivita, pretože aj v tomto prípade môže fungovať efekt sebanapĺňajúcich sa proroctiev a súčasná situácia môže gradovať neželaným smerom.

Čo považujete za prevenciu, aby sa spoločnosťou nešíril negativizmus?

Za najdôležitejšiu prevenciu považujem nulovú toleranciu celej spoločnosti a všetkých jej predstaviteľov, zástupcov vládnych a štátnych inštitúcií, médií, cirkví, občianskej spoločnosti na všetkých fórach a úrovniach voči akýmkoľvek násilným prejavom, aby si potenciálni páchatelia týchto činov mohli byť istí, že nikde nenájdu pre svoje násilné správanie podporu a ospravedlnenie. Aj keď nemám ilúzie, že to je všeliek, ktorý dokáže odstrániť tieto prejavy úplne, postupom času budú podobní jednotlivci vylúčení z normálnej spoločnosti a prestanú sa považovať za postavy hodné pozornosti v rôznych celebritných partiách a smotánkach. Významnú úlohu pritom zohráva atmosféra v rodine, škole, v neformálnych skupinách, na sociálnych sieťach – to sú všetko konštatovania, ktorých obsah dlhodobo všetci poznáme, a predsa sa k nim musíme vracať a hľadať čo najoptimálnejšie cesty presadzovania hodnôt slušného života.

 

Radoslav Matejov
Páčilo sa :
0