20. júna 2018
Čítaní: 114
KN 25/2018 | Duchovná obnova
Askéta, ktorý zmenil svet
Krstiteľské hnutie, ktorého najznámejšou postavou bol asketický Ján, zohralo v prvom storočí po Kristovi významnú úlohu. Môžeme o ňom nájsť i niekoľko indícií v diele Jozefa Flavia, ktorý sa narodil v Jeruzaleme asi 10 rokov po smrti Jána Krstiteľa. Vo svojej Autobiografii spomína istého Bannusa, ktorý s ním mal veľa spoločného. Žil na púšti, obliekal sa do toho, čo mu poskytovali stromy; sýtil sa tým, čo narástlo samo; a často sa umýval studenou vodou.

 

Keď prichádzali rodičia na farský úrad so žiadosťou o krst ich narodeného dieťaťa, vždy som položil otázku otcovi a potom mame: „Prečo chcete pokrstiť vaše dieťa?“ Otázka väčšinu z nich zaskočila. Niektorí otcovia na ňu neboli pripravení, čakali, že to vybaví ich manželka; iní, naopak, mali jasné, prečo krst pre dieťa chcú. Najčastejšou odpoveďou rodičov bolo zachovanie tradície, aby aj ono bolo kresťanom, potom zdravie a požehnanie dieťaťa. Výnimočne sa objavila odpoveď, aby bolo zbavené dedičného hriechu či začlenené do Cirkvi. Blíži sa sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa, a to je dôvod, aby sme sa zamysleli nad krstom, ktorý konal vo svojej dobe, a nad tým naším, kresťanským.

 

Krstiteľské hnutie, ktorého najznámejšou postavou bol asketický Ján, zohralo v prvom storočí po Kristovi významnú úlohu. Môžeme o ňom nájsť i niekoľko indícií v diele Jozefa Flavia, ktorý sa narodil v Jeruzaleme asi 10 rokov po smrti Jána Krstiteľa. Vo svojej Autobiografii spomína istého Bannusa, ktorý s ním mal veľa spoločného. Žil na púšti; obliekal sa do toho, čo mu poskytovala príroda; sýtil sa tým, čo narástlo samo; a často sa umýval studenou vodou.

 

Odkiaľ pochádza krst

V evanjeliách čítame o udalosti, keď Ježiš vošiel do chrámu učiť a farizeji so zákonníkmi mu položili otázku, akou mocou to robí, kto mu na to dal licenciu. Vtedy Ježiš múdro zareagoval: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ,Z neba,´ povie nám: ,Prečo ste mu teda neuverili?´ Ale ak povieme: ,Od ľudí,´ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“ Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme“ (Mt 21, 24 – 27).

Odkiaľ teda pochádza krst? Odborníci hovoria, že obrad umývania celého, alebo len časti ľudského tela bol náboženským rítom aj v oblastiach mimo vplyvu judaizmu či kresťanstva. Termín krst nám však v slovenčine nápadne pripomína meno Krista. Podobne je tomu aj so slovesom: krstiť – kristiť. Pravdepodobne sa viaže na cyrilo-metodskú misiu, vďaka ktorej naši predkovia neprevzali pôvodné grécke sloveso baptizein (čo v preklade znamená ponoriť, umyť) či jeho význam, ako je tomu v anglosaských a frankofónnych jazykoch. Kresťania v slovanských krajinách dodnes používajú výraz, ktorý nehovorí iba o ponorení či obmytí, ale o vnútornej premene človeka, o „pokristení“. Začiatky kresťanského krstu sú hlboko prepojené s dielom, osobou i so žiakmi Jána Krstiteľa. To, čo sa začalo pri vodách Jordánu a koná sa dodnes, má určite pôvod od Boha.

 

Stál pri zrode evanjelií

Zachariáš, inšpirovaný Duchom Svätým, hovorí o svojom synovi: „A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja“ (Lk 1, 76 - 79). Všetky štyri kánonické evanjeliá rozprávajú o dôležitej úlohe a činnosti Zachariášovho syna Jána. Opisujú všetko, „čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei“ (Sk 10, 37). Jeho činnosť stojí na začiatku toho, čo poznáme pod termínom evanjelium. Ježiš (podľa synoptických evanjelií až po Jánovom uväznení; podľa štvrtého evanjelia, Evanjelia podľa Jána, ešte skôr) po Jánovi preberá štafetu kázania a zdá sa, že aj krstenia: „Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. Prišli k Jánovi a povedali mu: ,Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu“ (Jn 3, 25 – 26; porov. Jn 3, 22).

 

Askéza mu dala neskutočnú moc

Jánov spôsob stravovania a obliekania nebol iba návratom k prírode. Asketický život sa stal dôležitou súčasťou jeho celoživotného posolstva. Keďže judaizmus bol v tom čase doslova kontaminovaný, Krstiteľ prijímal iba to, čo pochádzalo priamo od Boha – lesný med, kobylky, ťaviu kožu a vodu z Jordánu. Takýmto spôsobom vyjadroval nie iba hlbokú a silnú kritiku spoločnosti svojej doby, ale umožňovalo mu to dať jeho kritickým slovám patričný kredit. Žil tak asketicky, že jeho slová rezali priamo do živého, či už išlo o autoritu svetskú, náboženskú alebo človeka bez spoločenského postavenia. Jánova osobnosť reprezentuje jedno z vplyvných duchovných hnutí uprostred judaizmu prvého storočia.

 

Odpustenie hriechov

Najpríťažlivejšou z tém Jánových kázní bolo odpustenie hriechov. Nevystupoval ňou priamo proti Jeruzalemskému chrámu, ale ak presvedčil množstvo ľudí o možnosti odpustenia hriechov pokrstením v Jordáne, dôsledok bol jasný: strata dôvery voči kultu konanému v Jeruzalemskom chráme. Jednoducho povedané, kto hľadal možnosť odpustenia hriechov prostredníctvom Jánovho krstu, nemusel už považovať kult v Jeruzaleme za dostatočne účinný. Na druhej strane, Ján ponúkal účasť na „spáse“ veľkému množstvu ľudí. Odpustenie hriechov sa stalo dostupné všetkým, a to bez potreby platenia peňazí, ktoré sa v chráme dávali za obetu; či dokonca bez predpísaných očisťovacích praktík, ktoré sa požadovali pre vstup do chrámu. Oproti Jánovmu krstu sa chrámové obrady javili povrchnými a obety i kňazi spolu s chrámom zbytočnými. Tieto slová znejú určite nebezpečne, ale z pohľadu kňazov, farizejov a saducejov takými naozaj aj boli. Krstiteľské hnutie Jána ich ohrozovalo.

 

Púšť či obchodná cesta

Ján si vybral pre svoju činnosť lokalitu, ktorá bola značne frekventovaná. Nebola to púšť bez ľudí, ako sa mnohí domnievajú. V blízkosti miesta, kde Ján krstil, prechádzala antická obchodná cesta spájajúca Jeruzalem s územím na východ od Jordánu, neďaleko Jericha. Na prepravu tovaru mohla slúžiť aj rieka. Bolo to teda najvhodnejšie miesto, na ktorom sa Ján mohol pustiť do Hebrejov, ktorých pristihol v sobotný deň na ich obchodných cestách; do mýtnikov, ktorí za prechod hraníc pýtali viac než mali; i do vojakov, ktorí boli nenásytní a niekedy násilní... Krstiteľ upozorňoval každého. Farizejov a zákonníkov, ktorí sa prišli dať pokrstiť, nazval hadím plemenom. Nebál sa otvorene karhať kráľa Herodesa Antipasa za porušenie Mojžišovho zákona, keď si vzal Herodiadu, manželku svojho brata.

 

Vzďaľovanie sa od náboženských inštitúcií

Ján Krstiteľ vyvolal svojím konaním vzďaľovanie sa od kňazskej triedy, ktorá vykonávala kult v chráme. Viedol ľud od inštitucionálnych očisťovacích praktík k osobnému aktu vnútorného obrátenia. V tomto smere pokračoval vo svojej misii aj Ježiš. Spomeňme si na Samaritánku, ktorej povedal, že nie chrám bude miestom klaňania sa Otcovi, „ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov“ (Jn 4, 23). Je to práve dielo Jána Krstiteľa, že aj Ježišovi učeníci, z ktorých viacerí boli najskôr Jánovými učeníkmi, pokračovali v krstiteľskej činnosti. Práve tu môžeme nachádzať počiatky krstu, ktorý sa vyvíjal od rituálneho očisťujúceho obmytia ku krstu znovuzrodenia (porov. 1 Kor 6, 11 a Rim 6, 1 – 4), až po začlenenie do komunity pokrstených kresťanov.

 

Baránok Boží

Jánovo evanjelium spomína dôležité slová Krstiteľa: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29), v momente, keď zbadá prichádzajúceho Ježiša. V tomto výraze môžeme spoznať dve starozákonné narážky. Pieseň o Božom služobníkovi (porov. Iz 53, 7) prirovnáva trpiaceho Božieho služobníka k baránkovi vedenému na zabitie. Ešte dôležitejšie je, že Ježiš bol ukrižovaný počas sviatku Paschy, a tak sa musel javiť ako ozajstný veľkonočný baránok, na ktorom sa splnilo to, čo veľkonočný baránok naznačoval pri vyjdení z Egypta: oslobodenie z egyptského panstva smrti a vyslobodenie pre exodus, pre putovanie k slobode prisľúbenia...

„Ako mala krv veľkonočného baránka rozhodujúci význam pre vyslobodenie Izraela po ťažkých časoch egyptského útlaku, tak on, Syn, ktorý sa stal služobníkom; Pastier, ktorý sa stal Baránkom, je zárukou vyslobodenia nielen pre Izrael, ale pre svet, pre celé ľudstvo. Izrael tu nie je sám pre seba, ale jeho vyvolenie je cestou, po ktorej chce Boh prísť ku všetkým,“ hovorí emeritný pápež Benedikt XVI.

 

Jánov a Ježišov krst

V tejto veci nám prichádza na pomoc i autor Prvého Jánovho listu, ktorý zdôrazňuje dôležitosť krvi: „On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv“ (1 Jn 5, 6). Ján vyzýval na pokánie, obrátenie srdca, zmenu života, prijatie Božej pravdy. Išiel ostatným príkladom svojho života, a to priťahovalo ľudskú pozornosť i zvedavosť. Jeho krst mal byť znamením potreby očisťovania a impulzom k osobne chcenej zmene života. Ježiš ako Boží Syn však medzi nás neprichádza iba skrze vodu Jánovho krstu. Cieľom Ježišovej misie je stať sa Božím Baránkom, tak ako ho predstavil Ján Krstiteľ. Dať svoj život, svoju krv, za odpustenie hriechov ľudstva.

 

Životný odkaz

Niet pochybnosti, že Ježiš bol dôležitejší ako Ján Krstiteľ. Ale bez diela Krstiteľa, kto by očakával jeho príchod? Ján je posledný z prorokov a prvý, kto verí v Ježiša: „Ten čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3, 11). Úloha Jána Krstiteľa bola pripraviť cestu Pánovi, aby mohol účinnejšie konať vo svete. Samotné meno, ktorým ho nazvali, nám to pripomína: Boh je milostivý. V poslaní Jána môžeme vidieť dôležitosť trpezlivej prípravy zo strany Boha. Ako roľník pripravuje zem na čas sejby, tak Boh pripravuje časy a srdcia na prijatie jeho darov. Tu je dôvod, pre ktorý má byť kresťan bdelý: má byť pozorný na znamenia čias, na seba a na iných pre dielo, ktoré chce Boh cez nás vykonať. Boh s nami počíta, má s nami svoj plán, tak ako s Jánom Krstiteľom. Byť pokrsteným nemá byť iba tradícia, ale zrelé uvedomenie si záväzku a úlohy, ktoré z krstu vychádzajú. Aj naším poslaním je pripravovať cestu Pánovi, aby mohol účinne vstúpiť do ľudských životov.

 

 

 

 

AUTOR: Igor Hanko, odborník v oblasti biblickej teológie

Snímka: wikimedia
Popiska: Andrea del Verrochio, Leonardo da Vinci, 1475: Krst Krista
Páčilo sa :
0