20. júna 2018
Čítaní: 91
KN 25/2018 | Vatikán
Nájdime životný originál, nie kópiu
Svätý Otec v stredu 13. júna pri generálnej audiencii začal nový cyklus katechéz na tému Božích prikázaní. Ako vysvetlil, ich cieľom je pomôcť osobitne mladým ľuďom, aby prešli od ilúzií mladosti k pokladu, ktorý je v nebi, a to kráčajúc za Ježišom.

 

„Začíname nový cyklus katechéz a jeho témou sú prikázania. Prikázania Božieho zákona. V úvode budeme vychádzať z úryvku Svätého písma o stretnutí Ježiša s mužom, s mladíkom, ktorý sa ho na kolenách pýta, ako môže získať večný život.

V tejto otázke spočíva výzva každej existencie, aj tej našej – túžba po plnom živote, bez konca. Ako však k nemu dospieť? Ktorou cestou sa vybrať? - Žiť opravdivo, žiť šľachetným životom... Koľkí mladí sa snažia ,žiť′, no uškodia si, keď idú za prchavými vecami.“

 

 

Chuť žiť

 

„Niektorí si myslia, že je lepšie uhasiť túto vášnivú túžbu po živote, pretože je nebezpečná. Chcel by som povedať, a to osobitne mladým: naším najväčším nepriateľom nie sú konkrétne problémy, akokoľvek by boli vážne a dramatické. Tým najväčším nebezpečenstvom života je zlý duch prispôsobivosti, ktorá nie je miernosťou či pokorou, ale chabou priemernosťou a ustrašenosťou.

Mladý človek, ktorý je priemerný, má budúcnosť. Či nie? Nie! Zostáva na mieste, nerastie, nebude mať úspech. Títo mladí nepôjdu vpred. Chce to miernosť, odvahu, a žiadnu ustráchanosť, žiadnu priemernosť.

Blahoslavený Pier Giorgio Frassati hovorieval, že treba žiť, nie živoriť. Priemerní ľudia živoria. Treba odvahu k životu. Treba vyprosovať od nebeského Otca pre dnešných mladých ľudí dar zdravého nepokoja. Nuž, u vás doma, v každej rodine, keď vidíme mladého človeka, ktorý celý deň len tak posedáva, ako uvažuje mama a otec? ,Veď ten je chorý, niečo mu je′. A privedú ho k lekárovi. Je tak? Život mladého človeka je napredovanie, nepokoj, zdravý nepokoj, schopnosť neuspokojiť sa so životom bez krásy, bez farby. Ak mladí nebudú mať hlad po autentickom živote, kladiem si otázku – kam pôjde ľudstvo? Kam bude spieť ľudstvo s mladými ochabnutými, bez nepokoja? Kam bude smerovať?“

 

 

Ako nájsť šťastie?

 

„Otázka toho človeka v evanjeliu, ako sme ju počuli, je vo vnútri každého jedného z nás: Ako nájsť život – hojný život – a šťastie? Ježiš odpovedá: ,Poznáš prikázania′ (Mk 10, 19) a cituje časť Desatora. Je to Ježišov pedagogický postup, ktorým chce priviesť na presné miesto; veď už z otázky toho človeka je jasné, že nemá plný život, hľadá viac, je nepokojný. Čo má teda pochopiť? Hovorí: ,Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti′ (v. 20).

Ako sa prechádza od mladosti ku zrelosti? Keď začneme prijímať vlastné limity. Prijať vlastné obmedzenia je teda prechodom od mladosti ku zrelosti. Dospelými sa stávame vtedy, keď sa relativizujeme a sme si vedomí toho, čo chýba. Tento muž bol nútený uznať, že všetko to, čo môže urobiť, neprekračuje istý strop, nejde poza istú medzu.“

 

 

Vlastné obmedzenia

 

„Aké pekné je byť mužmi a ženami! Aká vzácna je naša existencia! A predsa, je tu jedna pravda, ktorú v dejinách posledných storočí človek častokrát odmietol, a to s tragickými dôsledkami: je to pravda o jeho limitoch, o vlastných obmedzeniach.

Ježiš v evanjeliu hovorí niečo, čo nám môže pomôcť: ,Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť′ (Mt 5, 17). Pán Ježiš daruje naplnenie, kvôli tomu prišiel. Ten muž mal prísť k prahu, k skoku smerom tam, kde sa otvára možnosť prestať žiť pre seba samých, pre svoje vlastné diela, vlastné dobrá a – práve preto, že chýba plnosť života – zanechať všetko, aby nasledoval Pána. Ako dobre vidieť, že v nesmiernom a úžasnom záverečnom Ježišovom pozvaní nie je ponuka chudoby, ale bohatstva – toho skutočného: ,Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!′ (Mk 10, 21).

Ak by sme si mohli vybrať medzi originálom a kópiou, kto by si len vybral kópiu? Tu je tá výzva: nájsť originál života, nie kópiu. Ježiš nám neponúka náhrady, ale pravý život, pravú lásku, pravé bohatstvo! Ako nás mladí ľudia majú nasledovať vo viere, ak nás nevidia vyberať si originál, ak nás vidia privyknutých len na polovičné miery? Je nepekné nájsť polovičatých kresťanov, kresťanov – dovolím si použiť výraz – ,zakrpatených′, ktorí rastú len po určitú mieru a potom už dosť – kresťania so zakrpateným, uzavretým srdcom.

Musíme začať od reality, aby sme urobili skok k tomu, čo chýba.“

 

-VNSK-

SNÍMKA: profimedia.sk
Páčilo sa :
0