24. júna 2015
Čítaní: 320
KN 26/2015 | Rozhovor
Heiligenkreuz dokazuje, že aj dnes sú povolania
Rakúsky kláštor cisterciánov Heiligenkreuz je významné duchovné centrum kúsok od Viedne. Karl Josef Wallner OCist je rektorom tamojšej Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. Pre Katolícke noviny hovorí o malebnom kláštore, svojej práci a o Živote v ráde

V kláštore Heiligenkreuz ste od roku 1982. Prečo práve cisterciáni?
Kombinácia aktívnej pastorácie a krásneho liturgického života v komunite je pre mňa ideálom. V osemnástich rokoch som o tom veľmi nerozmýšľal, kláštor Heiligenkreuz bol blízko, iba pätnásť kilometrov vzdialený od môjho rodného mesta Viedne. Boh ma sem povolal a ja som to nikdy neoľutoval.

 

Čo ste tu za vyše tridsať rokov prežili?
V Heiligenkreuzi máme veľa úloh. Je nás tu deväťdesiat mníchov, z toho asi štyridsať žije v kláštore. Máme tiež priorát s pätnástimi bratmi v Bochume v Nemecku. Staráme sa o 21 farností a predovšetkým o univerzitu. Bol som zapojený do všetkého; osem rokov som pôsobil ako farár, prednášam na univerzite. Od roku 2008 je môj život zvlášť zaujímavý, pretože médiá prinášajú pozitívne správy o Heiligenkreuzi. Mám na starosti vzťahy s verejnos­ťou, a tým veľmi pomohlo vydanie gregoriánskeho CD Spev – Hudba raja. Takže som bol pozvaný do mnohých televíznych šou po celej Európe, dokonca aj do Wetten dass (Stavte sa). Videlo to vtedy dvanásť miliónov ľudí. V súčasnej dobe ako rektor prežívam veľkú radosť z prí­levu študentov.

 

Je Heiligenkreuz pre vás najkrajším miestom na svete?
Áno! Boh mi dal rozmanité talenty a Heiligenkreuz je rozmanitý. Som rád, že tu môžem využiť svoje nadanie pre Boha a pre ľudí. Okrem toho Heiligenkreuz je krásny, pretože sa tu uchovala stredoveká architektúra. Je to pre mňa veľká milosť modliť sa denne v kostole, ktorý má 870 rokov a prechádzať cez prastaré izby z dvanásteho a trinásteho storočia.

 

Aké je hlavné posolstvo cisterciánov pre dnešný svet?
My cisterciáni žijeme podľa reguly sv. Benedikta. Benedikt chce koncentráciu na modlitbu. Hovorí: Mnísi nemajú uprednostňovať nič pred bohoslužbou. Dnes zažívame, že sa viera veľmi rýchlo vytratí. V takýchto časoch boli kláštory hotspoty modlitby, kde človek mohol byť takpovediac online s Bohom, vždy veľmi dôležité. Teraz sa k tomu pridáva, že môžeme cez nové médiá (internet, facebook, televízia a rádio) z kláštora vyžarovať do sveta. Snažíme sa zamerať na kláštorný život modlitby a práce a zároveň vyžarovať do sveta a pomáhať tomu, aby ľudia neza­budli na Boha.

 

Čo znamená Heiligenkreuz pre Katolícku cirkev v Rakúsku?
S deväťdesiatimi mníchmi sme sa stali jedným z najväčších kláštorov v strednej Európe. Priemerný vek je 48 rokov. Je nás dvojnásobne viac ako pred 33 rokmi, keď som vstúpil do kláštora. Heiligenkreuz dokazuje, že aj dnes sú povolania. Vedieme jedinú rehoľnú vysokú školu v Rakúsku a zároveň jedinú v našej reholi. Heiligenkreuz sa práve vďaka vysokej škole s takmer tristo študentmi stal malým Rímom pri Viedni. Študentov k nám posiela osemnásť diecéz a reholí. Okrem toho organizujeme veľa stretnutí. Každý mesiac prichádza tristo mladých vo veku 15 až 28 rokov na charizmatický večer modlitieb s názvom Vigília mladých. To je pre Rakúsko senzačne veľa. Mnohí tu pristupujú k sviatosti zmierenia a zažijú obrátenie.

 

Kláštor navštívil 9. septembra 2007 pápež Benedikt XVI. Čo to pre vás a pre rehoľu znamenalo?
Pápež Benedikt nás mal rád. Je to preto, že na jednej strane sme celkom na pôde Druhého vatikánskeho koncilu, nie je u nás žiadna stopa tradicionalizmu, sme ľudia 21. storočia. Na druhej strane udržujeme dobré, osvedčené tradície – naprí­klad gregoriánsky chorál. Joseph Ratzinger poznal univerzitu ešte predtým, než sa stal pápežom. Sme svedkami toho, že počty študentov teológie dramaticky klesajú. U nás na Západe sa zabudlo, že nestačí iba niečo o Bohu vedieť, ale predovšetkým treba v neho veriť a k nemu sa modliť. Benedikt XVI. chcel v roku 2007 našej vysokej škole urobiť reklamu. Osobne si prial na ceste do Mariazel­lu navštíviť Heiligenkreuz a daroval nám úžasné slová, keď povedal: „K štúdiu teológie patria mozog a srdce, viera a myslenie, intelekt a spiritualita spolu.“

 

V čom spočíva jedinečnosť vysokej školy Benedikta XVI., ktorej ste zakladajúci rektor?
Univerzita existuje už od roku 1802; od roku 2007 je samostatná a „pápežského práva“. Pracoval som tu už vtedy a som veľmi šťastný, že tak rastie. Na začiatku mojej služby sme mali 62 študentov, teraz ich je takmer tristo. Je tu jedinečná atmosféra: dá sa tu nielen študovať, ale aj žiť svoju vieru. Naši študenti to potrebujú! Musia sa zakore­niť vo viere. Sme vlastne veľmi prísna vysoká škola. Môžete sa spýtať študentov. Musia sa napríklad zúčastňovať všetkých prednášok. Vyža­dujeme disciplínu a výkon! Ale je tu aj iné: futbal, fitnes, viacej modlitbových skupín, diskusie, nočné adorácie a apoštolské poslanie... Študenti majú radi túto roz­manitosť intelektuál­nych a duchov­ných ponúk.

 

Každý rok prichádzajú do vášho kláštora tisíce pútnikov. Čo tu, podľa vás, túžia zažiť?
Heiligenkreuz sa nachádza iba pätnásť kilometrov od hraníc Viedne, uprostred krásneho Viedenského lesa. Veľké množstvo turistov prichádza navštíviť historický kláštor. Ale u nás môžu zažiť aj blízkosť Boha, keď počúvajú chórovú modlitbu mníchov. Naša modlitba nie je šou pre turistov. Modlíme sa sedemkrát denne, aj keby žiaden turista neprišiel. Práve to fascinuje ľudí: vidia päťdesiat mladých mníchov v bielom oblečení, ktorí spievajú v latinčine. To považujú za cool. Často aj dvesto ľudí príde do kostola, aby počuli našu obedňajšiu modlitbu. Túžba po duchovne je veľká a vo farnostiach, žiaľ, nie je uspokojená. To je šanca pre kláštory.

 

Známa je aj evanjelizácia cisterciánov prostredníctvom gregoriánskeho spevu. Čo by ste nám o nej povedali? Máte aj spolubratov, ktorí nevedia spievať?
Je nás deväťdesiat mníchov a, samozrejme, sú aj takí, ktorí nespievajú dobre. Spievajú zle, ale to je jedno. Hlavná vec, že spievajú. Muzikálnosť nie je kritériom pre povolanie. Spievame denne tri hodiny, každý sa postupne naučí. Úspech s naším spevom Chant bol prekvapujúci. Využili sme ho na dobrú reklamu pre kresťanskú spiritualitu. Boli sme v prvej desiatke britských hitparád. Conchite Wurst sa to do­teraz nepodarilo.

 

Rozličným spôsobom pomáhate aj slovenským študentom, kňazom a cirkevným školám. Ako sa začali tieto aktivity? 
Pravidelne sme tu mali slovenských seminaristov, ktorí sa učili po nemecky. Od roku 1995 máme osobitné spojenie s Gymnáziom sv. Cyrila a Metoda v Nitre, každý rok k nám prichádza skupina asi 25 chlapcov a dievčat z vyšších tried na prázdninový týždeň, pozrieť si Vie­deň a spoznať kláštor.

 

Máte aj rehoľníkov a študentov zo Slovenska?
Žiaľ, nie! Zatiaľ iba z Rakúska a Nemecka, jedného z Filipín, časom tam možno založíme kláštor. Bolo by pekné, keby sme mali povolania aj zo slovanských krajín. Mentalitou si budeme dobre rozumieť. Mám veľa priateľov zo Slovenska, kňazov i laikov. Už dvadsať rokov sa modlím, aby Boh povolal niekoho zo Slovenska do nášho kláštora. Poznám trochu situáciu na Slovensku, udiali sa tu veľké zmeny a bolo by načase založiť aj tu kláštor. Pretože budúcnosť viery závisí od toho, či sa nám podarí vytvoriť duchovné centrá, kde by ľudia mohli „natankovať“. Budem veľmi rád, keď aj zo Slovenska prídu mladí muži. Pozývam srdečne na jeden týždeň, ktorý nazývame Kloster-auf-Zeit (Kláštor načas). Nič to nestojí a je možné s nami týždeň žiť a trošku spolu s nami pracovať. Je to veľmi jednoduché, stačí mi napísať!

 

Ako prežívate Rok zasväteného života?
Celkom normálne. Rozhodli sme sa, že nebudeme robiť žiadne ďalšie aktivity. Naším príspevkom je rozšírenie našej rehoľnej vysokej školy. Bola veľmi malá pre také veľké množstvo študentov. Zároveň kláštor nemal peniaze na rozšírenie. Tak sme prosili o príspevky a zažili ozajstný zázrak: Veriaci nám za tri roky darovali šesť miliónov eur, išlo o viac ako 10-tisíc darcov. To ukazuje, že ľudia chcú, aby boli kňazi, aby boli dobrí a oddaní kňazi. Vrcholom Roku zasväteného života pre nás je, že naša nová vysoká škola bude požehnaná. Je päťkrát väčšia ako predtým. Študujú tu mladí ľudia z viacerých kláštorov Rakúska a Nemecka, ale aj z Česka a Maďarska.

 

Aké by, podľa vás, mali byť dnešné katolícke denníky alebo týždenníky?
Musia dobre zisťovať a pozitívne informovať, ale nie prikrášľovať. Rovnako by mali prinášať veľa zaujímavých fotografií. Cirkevné noviny by si mali dovoliť lepšieho fotografa, pretože ľudia dnes viac pozerajú ako čítajú. A paralelne k tlačenému vydaniu je absolútne nevyhnutné aj zastúpenie na internete. Napríklad Heiligenkreuz nemá noviny, ale napriek tomu sú s nami desaťtisíce ľudí v spojení cez našu internetovú stránku (www.stift-heiligenkreuz.org) a cez facebook. Naša internetová stránka je ako noviny: denne sú tam nové obrazy z kláštorného života s krátkou správou alebo pozvaním. Na našej fa­cebookovej stránke máme denne návštevnosť vyše 2 000 návštevníkov. Musíme robiť mediálnu prácu na všetkých úrovniach, pretože Ježiš chce, aby sme ohlasovali radosť, ktorú nám dáva.
 

 

Heiligenkreuz je rakúsky kláštor rádu cisterciánov (na snímke vpravo). Založil ho v roku 1133 sv. Leopold III. Babenberský, markgróf Dolného Rakúska. Pomenovaný je podľa relikvie Svätého kríža, ktorá sa v kláštore nachádza. Medzi najvzácnejšie pamiatky patrí gotická krížová chodba, Kaplnka sv. Anny a úchvatná sakristia. Zaujímavé je nádvorie so stĺpom Najsvätejšej Trojice.
Kláštorný kostol (na snímke vľavo) je v románskom a gotickom štýle s jedinečnými chórovými lavicami. Organ z roku 1804 je jedným z najväčších hudobných nástrojov v Rakúsku. Je známy ako Schubertov organ, lebo Franz Schubert preň skomponoval zvláštnu skladbu.

 

Páter Karl Josef Wallner OCist

Vysokoškolský pedagóg a cistercián sa narodil v roku 1963 vo Viedni. Do kláštora Heiligenkreuz vstúpil v roku 1982, v roku 1988 prijal kňazskú vysviacku. V roku 1992 sa stal doktorom teológie.
Na Filozoficko-teologickej vysokej škole Benedikta XVI. vyučuje
dogmatiku a teológiu sviatostí.

MARIAN ŠURÁB
MIROSLAV ŠIDLO
SNÍMKY: ARCHÍV OCist
Páčilo sa :
0