7. júla 2017
Čítaní: 158
KN 26/2017 | Prílohy
Vážim si, že môžem pretekať
Schopnosť stále sa zlepšovať a vyťažiť z auta vždy niečo extra je charakteristickou črtou výnimočných pretekárov. Myslí si to RICHARD GONDA (23), ktorý je jedným z najväčších slovenských talentov v motoršporte s ambíciou pôsobiť v F1.

Kedy ste sa začali zaujímať o motoršport?

Ono to asi začalo v génoch, keďže starý otec kedysi pretekal na motorkách a mal veľmi blízko k motorom a autám. Prenieslo sa to aj na môjho otca, i keď ten profesionálne nepretekal. Vždy mal však blízko ku garážovým záležitostiam. Pamätám si, že keď som bol malý, boli sme sa cez víkend pozrieť na preteky automobilov do vrchu pri Banskej Bystrici. Keď sme sa odtiaľ vracali, v meste boli preteky minikár. Vtedy sme ani nevedeli, čo to je, no zapáčilo sa nám to a otec vybavil, aby som si mohol jednu minikáru vyskúšať. Keďže aj mne boli kolesá odmalička blízke, táto skúsenosť sa mi veľmi „rátala“. Vtedy sme sa rozhodli, že vyskúšame preteky. V tom čase bolo minikárové súťaženie v rozkvete, konkurencia bola dobrá. Pretekanie ma bavilo, stále som sa snažil zlepšovať. Postupom času som získal niekoľko titulov majstra Slovenska a európskeho a slovenského pohára. Keď prišlo obdobie mojich 13-14 rokov, rozmýšľali sme, že vyskúšame niečo vážnejšie. Rozhodli sme sa pre preteky automobilov do vrchu, kde sa mi darilo. Mali sme to dobre rozbehnuté, tak sme išli na okruh testovať formulu Renault. Okruhové jazdenie ponúka možnosti najazdiť čo najviac kilometrov a zlepšovať sa. Takto som teda začínal.

Otec vám dával rady?

Určite. Už odmalička, ako sme chodili po pretekoch, sa pre mňa stalo automatickým, že som mal pri sebe otca. Zvykol som sa s ním rozprávať pred pretekmi aj po nich o tom, čo a ako by som mal zlepšiť. Aj keď v dnešnej dobe spolupracujeme s profesionálnymi inžiniermi v tímoch, stále je pre mňa dôležitá prítomnosť otca, ktorý mi vždy radil snažiť sa brzdiť čo najneskôr, sústrediť sa, nerobiť chyby, držať ideálnu stopu a podobne. Odmalička ma viedol k prístupu zameriavať sa na drobnosti a snažiť sa ich spraviť čo najlepšie.

Asi to boli dobré rady, lebo už ako 19-ročný ste v roku 2013 na seba upozornili, keď ste sa stali európskym šampiónom v sérii formula 3. Ako s odstupom vnímate tento úspech?

Dodnes, aj keď sa na to spätne pozriem, je ťažké uveriť, že sa niečo také podarilo v podmienkach, ktoré sme mali k dispozícii, keďže sme ešte pred sezónou presne nevedeli, kde budeme pretekať. Na poslednú chvíľu prišla možnosť jazdiť európsku formulu 3. Pretekal som s jedným španielskym tímom, v ktorom som sa počas celého roka cítil veľmi dobre. Snažil som sa vždy sústrediť nato, aby všetko išlo čo najlepšie. A darilo sa. Mali sme veľa pole-position a víťazstiev. Keď sme v Barcelone bojovali o titul šampióna, boli to nezabudnuteľné pocity. Nakoniec, keď sa podarilo získať titul, bol som za to veľmi vďačný. Dodnes na to s radosťou spomínam a som rád, že sa mi takýto „highlight“ podarilo zapísať do môjho životopisu.

Ako sa odvtedy posunula vaša kariéra?

Tým, že som upozornil na seba, otvorili sa mi zaujímavé dvere aj niektorých iných šampionátov a mal som možnosť postupovať ďalej. Treba si uvedomiť, že motoršport je finančne veľmi náročný. Takže aj keď sme mali niekoľko veľmi dobrých ponúk, ktoré neprichádzajú každý deň, nedalo sa všetky akceptovať, lebo peniaze na šport sa obzvlášť na Slovensku zháňajú veľmi ťažko. Vybrali sme sa teda svojou cestou. Dostal som možnosť testovať formulu AutoGP, ktoré mali bývalé motory z F1. Mal som vtedy veľmi peknú formulu v slovenských farbách – bielo-modro-červená vlajka bola akoby rozprestretá po celej formule. Vtedy sme súperili s inými štátmi, za ktoré jazdili bývalí či súčasní testovací jazdci F1. Bola tam naozaj veľká konkurencia. Už v prvý rok sa mi podarilo získať celkové tretie miesto na konci sezóny. Bol som rád, že to držalo „úspešný“ trend. Takýmto trendom to pokračuje dodnes, pretože sa nám vždy podarí zaznamenať nejaký úspech. I v paddocku sa mi vždy podarí rozprávať sa s niekým významnejším, ktorému sa páči moje jazdenie a vždy príde nejaká dobrá ponuka. Zasa však človek naráža na financie. Nie je to ako napríklad vo futbale, kde hráč podpíše zmluvu a automaticky dostáva výplatu. V motoršporte je to naopak – financie si jazdec musí zháňať sám a záleží na ňom, na čo sa mu podarí získať partnerov.

Často sa stáva, že jazdci, ktorí majú za sebou sponzorov, majú jednoduchšiu cestu k pretekárskemu miestu ako tí talentovaní. Nemrzí vás takáto situácia?

Tak je fungovanie motoršportu momentálne nastavené. Na jednej strane to dáva zmysel. Na druhej strane je to ťažšie pre jazdcov, keďže sa peniaze nezháňajú jednoducho. Samozrejme, do nejakej miery si preto akoby búcham hlavu o stenu. Tak to však je, zmieril som sa s tým. Ako sa snažím byť vždy optimistický, tak si myslím, že to má istý prínos. A to v tom, že si viac vážim možnosť venovať sa motoršportu. A o to viacej sa snažím každú príležitosť zmaximalizovať a dať do nej všetko. Beriem to tak, že pôsobenie v motoršporte je náročné, ale o čo viacej sa snažíte, o to silnejšiu máte motiváciu robiť pre to všetko.

Vaším snom je dostať sa do F1. Ako blízko ste k jeho naplneniu?

Formula 1 je snom každého pretekára. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou víkendov F1 ako jazdec v sprievodných sériách GP 2 alebo GP 3. Bola to výborná skúsenosť byť tak blízko formuly 1. Neskôr sme komunikovali aj o konkrétnych ponukách s tímami F1. Formula 1 je vrchol motoršportu, možno aj športu celkovo na svete. Pôsobenie v nej je však veľmi drahé. Slovensko tak ešte asi chvíľu bude čakať na to, aby vedelo dopomôcť jazdcovi dostať sa do tejto kráľovskej triedy. Robíme však všetko preto, aby sme k nej boli najbližšie.

Spomínali ste, že ste komunikovali s nejakými tímami F1. Môžete povedať s ktorými?

Nechcem konkretizovať, ale naznačím, že to bol tím, ktorý má najväčšiu fanúšikovskú základňu. V minulom roku sme riešili niečo s jedným tímom, kde by to mohlo byť reálnejšie, čo, samozrejme, nebol Red Bull, Mercedes ani Ferrari. Nerád by som však konkretizoval, keďže nejaké veci môžu byť otvorené.

Túto sezónu pôsobíte v Porsche Carrera Cupe, takže ste sa vrátili do kapotovaného auta. Aký je rozdiel medzi pretekaním v aute a vo formule?

Najväčší rozdiel je technický. Formula váži povedzme pol tony, toto auto približne tonu. To znamená, že máme dvojnásobnú hmotnosť, ktorú treba zabrzdiť, zahnúť do zákruty, zrýchľovať. Druhou veľmi dôležitou vecou je, že formula tým, že je ľahká, má krídla, ktoré generujú prítlačnú silu držiacu monopost na zemi. To znásobuje efekt, aká je formula rýchla, ako neskoro sa dá z veľkej rýchlosti brzdiť. Keď som testoval v Abú Zabí, na konci dlhej rovinky, kde sa išlo rýchlosťou 315 kilometrov za hodinu a smerovalo sa do pomalej šikany, kde sa jazdí okolo 60 kilometrov za hodinu, dobrzďovalo sa na úrovni 100 metrov pred zákrutou. Keď si predstavíte, aké veľké preťaženie na pilota pôsobí a čo všetko tá formula dokáže, je to niekedy nepochopiteľné. Porsche funguje na trocha iný spôsob. Má väčšiu váhu, nemá taký prítlak, takže akoby sa oveľa viac šmýka. Zvykám si, že sa dá využívať viac priestoru na trati. Všetky obrubníky, ktoré sú v zákrutách, sú pomerne vysoké a hrboľaté, i keď to tak na prvý pohľad nevidno. Formula často cez ne nemôže jazdiť, pretože sú príliš vysoké a veľmi ju to rozhodí. Auto cez to prejde akoby šmykom. Je to iné pretekanie, treba zvoliť iný štýl. Tí jazdci, ktorí sa snažili predierať vrcholnými sériami, sú však potom takí vycibrení, že keď si sadnú do čohokoľvek, vedia si rýchlo zvyknúť a byť konkurencieschopní.

Čo máte radšej? Auto alebo formulu?

Momentálne auto. Naozaj sa mi páči, ako funguje. Stále musím spoznávať, ako z neho „vydolovať“ extra desatinu sekundy. Síce auto držíte celý čas na hrane, vždy sa dá zvoliť iná stopa, alebo inak využiť obrubník. Vo formule som strávil veľa rokov, najazdil som množstvo kilometrov. Pomaličky sa preorientovávam na niečo iné. Veľmi ma to baví. Ťažko však jednoznačne povedať, ktorú vec obľubujem viac. Obidve majú čosi do seba.

Čo podľa vás okrem dobrého auta robí úspešného pretekára úspešným?

Samozrejme, byť v dobrom tíme a aute je základ, od ktorého sa treba odraziť. Potom sú to charakteristické črty jazdca – od jeho povahy, zmýšľania až po schopnosť zlepšovať sa. Práve zlepšovanie sa je veľmi dôležité – snažiť sa chybu nezopakovať a to dobré ešte vylepšiť. Výnimoční jazdci sa odlišujú tým, že dokážu stále napredovať a vždy niečo extra vyťažiť z auta. Aj keď sa to nezdá, je fyzicky i psychicky veľmi náročné absolvovať celý pretekársky víkend. Pri tom fyzickom vypätí, pri tých vysokých preťaženiach, keď odjazdíte možno 200-300 kôl, každé brzdenie musí byť perfektné. Musíte sa sústrediť na to, že v 300-kilometrovej rýchlosti musíte brzdný bod trafiť na centimeter presne. Vyžaduje si to veľkú dávku sústredenia a vytrvalosti. Je to vec, ktorá sa dá do istej miery natrénovať, myslím si však, že pretekanie je potrebné v sebe mať, aby to išlo prirodzene.

Nebojíte sa vážnej nehody?

Nemyslím na to. Keď jazdím, sústredím sa, kam chcem auto dostať. Mal som niekoľko vážnejších nehôd – zlomené ruky či rebrá. Našťastie, všetko dopadlo tak, že môžem jazdiť ďalej. Do poslednej chvíle, keď už letíte vo veľkej rýchlosti do bariéry, snažíte sa pozerať tam, kde to chcete dostať, aby bola tá nehoda čo najjemnejšia. Znie to síce divne, ale treba aj vedieť nabúrať (smiech).

Ktorý zo súčasných jazdcov F1 vás najviac inšpiruje?

Som veľký fanúšik Fernanda Alonsa, pretože ho považujem za skvelého jazdca. Preto ma trocha mrzí, v akej pretekárskej situácii sa momentálne nachádza. Vidíme však, že aj v tých podmienkach, aké má, odvádza na trati perfektné výkony. Je mojím najobľúbenejším jazdcom. Možno sa nedá povedať, že vzorom, že by som sa ho snažil kopírovať. To asi žiadneho jazdca. Odmalička sa snažím robiť si obraz, čo robia najlepší jazdci – ako sa správajú, zlepšujú, jazdia. Z každého si vyberiem niečo a potom sa získané vedomosti snažím pretransformovať na trať. Za tie roky spoznávam, čo je pre mňa najlepšie. Niekedy nie je dobré robiť to, čo je pre iného úspešné. Každému sedí niečo iné.

Keby ste mali možnosť, s ktorým jazdcom F1 by ste chceli tvoriť tímovú dvojicu?

Z tých súčasných s už spomínaným Fernandom Alonsom. Keďže som dieťa éry Michaela Schumachera, tak z tých bývalých by to bol určite on, pretože patril medzi mojich obľúbených jazdcov.

Slovakia ring sa vám páči?

Som rád, že na Slovensku niečo takéto vzniklo. Je to dôležité pre motoršport i pre dopravu, pretože sa tam dá skúšať vlastné auto, svoje jazdecké schopnosti. Radšej tam ako na diaľnici. Má viacero pozitívnych významov to, že je u nás táto trať. Čo sa týka samotného okruhu, tak je profesionálne vybudovaný. Osobne si myslím, že je to veľmi pekný okruh pre jazdu na motorke. I keď na motorke nejazdím, ale tým, že sú tam všetko tiahle zákruty, tak na motorkách to musí byť obzvlášť pekné.

Má Slovensko talentovaných jazdcov, ktorí by v budúcnosti mohli kráčať vo vašich šľapajach?

Čo sa týka mladých jazdcov, situácia je poznačená finančnou stránkou a aj základňa mladých nie je taká obrovská ako v zahraničí. Preto si myslím, že je potrebné zameriavať sa na tých, ktorí sú. Máme niekoľko šikovných chlapcov v motokárach. Treba sa im venovať a čo najviac ich podporovať. Potom sa môžeme dočkať toho, že budeme mať viacero špičkových jazdcov, ktorí budú robiť dobré meno Slovensku, slovenským partnerom a firmám. Sme automobilová veľmoc, a preto si myslím, že by podpora mohla byť o čosi lepšia. Buďme však vďační za to, čo máme. Máme šikovných jazdcov a práve z toho odhodlania, ktoré máme o troška väčšie oproti ostatným, treba čerpať.

F1 má aj na Slovensku stále množstvo fanúšikov. Tým sa ako spolukomentátor prihovárate aj vy. Baví vás táto pozícia?

Veľmi ma to baví, keďže motoršport milujem. A je jedno, či som na trati priamo, alebo v komentátorskom štúdiu so Števom Eiselem. Verím, že slovenskí fanúšikovia nemusia kvôli môjmu hlasu prepínať (smiech). Snažím sa vždy opísať dianie z formuly na základe skúseností, ktoré som pri jazdení nadobudol.

Ján Lauko

 

 

 

Richard Gonda

- Narodil sa 14. marca 1994 v Banskej Bystrici.

- Pretekársku kariéru začal ako deväťročný v roku 2003 v minikárach, v ktorých sa stal päťkrát majstrom Slovenska.

- V roku 2013 získal titul európskeho šampióna F3 Open Cup.

- Na konci roku 2015 absolvoval oficiálne testovanie Formuly Renault 3.5 v juniorskom tíme F1 Lotus 3.5 a ako prvý Slovák sa zúčastnil na oficiálnych posezónnych testoch série GP 2 na okruhu Yas Marina v Abú Zabí v tíme MP Manor.

- V roku 2016 pôsobil v sérii GP 3, ktorá je sprievodným programom pretekárskych víkendov formuly 1.

Zuzana Artimová
Páčilo sa :
0