3. júla 2018
Čítaní: 87
KN 26/2018 | Prílohy
Stále som na dovolenke
Leto a dovolenky by mali byť časom oddychu. V dnešnej technologickej dobe, keď je na ľudí vytváraný veľký tlak, to platí dvojnásobne. V súčasnom svete a so súčasnými možnosťami si môžeme skutočne vyberať.

Každý z nás potrebuje nejakú formu oddychu či relaxu, a to vrátane biskupov, kňazov či zasvätených. Možno so mnou nebudete všetci súhlasiť, ale práca kňaza je prácou s ľuďmi a práca s ľuďmi patrí medzi najvyčerpávajúcejšie povolania.

V Katolíckych novinách sme boli zvedaví a chceli sme vedieť, ako prežíva leto a obdobie dovoleniek niektorý z našich biskupov. O dovolenkách, výletoch a dobrom relaxe sme sa rozprávali s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom, sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi.

Pochádzate z kňazskej rodiny. Ako ste prežíval leto v detskom veku? Mal otec kňaz a jeho rodina nejakú dovolenku?
„Pochádzam z dediny a ľudia na vidieku pojem dovolenky vnímali inak, ako ľudia z mesta. V lete je predsa na poliach a v záhradách najviac práce.

Zároveň ale pochádzam z kňazskej rodiny a v detskom veku pre mňa letná dovolenka znamenala ísť za otcom na miesto, kde kňazsky pôsobil. Počas tých pár dní voľna, ktoré mal, sme spoločne chodili po rôznych miestach Slovenska.“

A čo dovolenka v zahraničí? Za socializmu sa chodilo do Bulharska či bývalej Juhoslávie.
„Na zahraničné dovolenky si nespomínam, pokiaľ do toho nerátame nejaké kúpanie v Maďarsku.“

Nebolo vám ľúto, že ste nešli k moru?
„Keď na to spätne pozerám, tak to boli najkrajšie časy. Vďaka tomu som spoznal rozličné miesta Slovenska, ktoré možno ani nie sú veľmi atraktívne pre turistov. Ale ako chlapec na dedine, keď máte vzduchovku, psa, kamarátov, futbalovú loptu a potok, tak nič viac pre letné prázdniny nepotrebujete.“

V roku 1987 ste už ako kňaz emigrovali do Talianska. Táto krajina ponúka pre turistov veľké možnosti. Zmenilo to aj vaše vnímanie dovolenky a oddychu?
„Musím spresniť, že v roku 1987 som odišiel práve na dovolenku do Juhoslávie, z ktorej som sa už nevrátil, a odcestoval som ďalej do Talianska. Takže niektorí mi s úsmevom hovoria, že na dovolenke som dodnes(smiech).“

Tak to by sme chceli viacerí...
„Ale moja dovolenka v prvých rokoch môjho štúdia v Ríme spočívala v tom, že som v lete išiel do slovenského gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade, pretože som nemal kam ísť.

Domov som prísť nemohol a v Ríme v kolégiu som tiež nemohol ostať. Spojil som príjemné s užitočným, vypomohol som ako kňaz a trocha som spoznal život Slovákov v zahraničí.“

V Taliansku ste sa ale stali jezuitom...
„Áno, neskôr, v roku 1990, som vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Janove a tam som leto trávil jezuitskými aktivitami v táboroch, v nemocniciach či v sociálnych zariadeniach.“

Okrem toho, že ste arcibiskup a jezuita, vieme o vás, že ste aktívnym skautom.
„Áno, som skautom, a preto od roku 1993 sú prakticky všetky moje letné dovolenky venované aj skautingu.“

Nájdete si však čas aj na osobný oddych?
„Posledných desať rokov sa snažím, aby som si ten čas našiel. Vyzerá to tak, že v lete aspoň týždeň strávim spoločne s rodinou, ideme na nejakú chatu.

Snažím sa tiež prežiť týždeň so spolubratmi jezuitmi, alebo s kolegami z kongregácie v niektorej krajine, ktorá patrí do kompetencie Kongregácie pre východné cirkvi. Takže v lete si vyhradím dva týždne, jeden pre rodinu a druhý pre nejaký poznávací výlet.“

Chodíte s rodinou po Slovensku alebo do zahraničia?
„Využívame jezuitskú chatu pri Vlkolínci. Niekoľko rokov sme chodili aj na chatu do Veľkej Frankovej a tam som spoznal Zamagurie a niektoré časti Poľska za hranicami. Tieto dovolenky sú chvíľami, keď môžem byť s celou širšou rodinou a keďže je nás viac, tak potrebujeme aj väčší priestor.“

A čo skauting?
„Ako som uviedol, týždeň mám pre rodinu, týždeň pre nejaký poznávací výlet a zvyšok venujem skautingu. Keď som pracoval v Pápežskom východnom inštitúte, tak tam boli prázdniny dlhšie, a preto som vždy absolvoval niekoľko skautských táborov.

Teraz je to trocha menej. Ale môžem povedať, že stredné Taliansko mám celkom dobre prechodené a pretáborené.“

Dovolenka pre rodiča s deťmi často veľmi nie je dovolenkou. Nie ste po skautských táboroch viac unavený ako oddýchnutý?
„Byť duchovným asistentom u skautov má svoje výhody, pretože človek nie je bezprostredne zapojený do úlohy vedúceho, ktorý má na starosti logistiku a je zodpovedný za mladých. Stará sa skôr o duchovnú časť. Pre mňa je to veľká výhoda, ale zároveň je to aj skvelá možnosť spoznať deti a ich rodiny.“

Môžete teda povedať, že poznáte život bežného Taliana?
„Reálne vidím čím žijú, aké majú problémy, aké majú zázemie, ako uvažujú. V spolupráci s vedúcimi sa podieľam na celkovej formácii mladých. Pre mňa je to vlastne isté okno do pastorácie a bežného života talianskych rodín z jednej z okrajových štvrtí Ríma.

A vďaka tomu, že chodím so skautmi na tábory a výlety, tak mám možnosť spoznať život aj na iných miestach Talianska. Lebo napríklad v malých dedinkách sa žije inak ako vo veľkomeste. Pre mňa je to niečo mimoriadne cenné a ten tábor je len zavŕšením celoročného procesu formácie.“

Leto, dovolenka, to je relax. Ako vy najradšej relaxujete?
„Občas si pozriem nejaký dobrý film. Ale napríklad nepatrím medzi ,kutilské′ typy mužov, ktorí niečo vyrábajú alebo lepia. Pre mňa je formou relaxu, a nemusí to byť iba v rámci dovolenky, to, keď si môžem pozrieť pekné umenie alebo architektúru.

Keď môžem v nejakom meste navštíviť múzeum, pekný kostolík, vidieť niečo nové. Takúto formu relaxu veľmi rád vyhľadávam.“

Rím, kde žijete a pracujete, je z tohto pohľadu pre vás ideálnym miestom pre život...
„Istým spôsobom som vďačný aj návštevám, ktoré za mnou prídu do Večného mesta a chcú odo mňa, aby som im niečo zaujímavé ukázal. A keďže tu je zaujímavého veľmi veľa, tak to využívam aj ako relax.“

V tejto súvislosti čo by ste poradili slovenským turistom, keď prídu do Talianska?
„Rím je veľmi veľký a chaotický, aby som ho odporúčal. Ale keď chce človek vidieť niečo krásne, tak napríklad návštevu Sieny. A ak chce k tomu pripojiť aj duchovno, tak pre mňa je jednou z najlepších destinácií Assisi.

Človek, ktorý tam príde, sa môže nadýchať nielen krásy, ale aj pokoja. Je to krásne spojenie umenia, duchovnosti a architektúry.“

Toto sú veľmi známe mestá, ale čo tak niečo menej známe.
„V Taliansku je každé mestečko niečím zaujímavé a možno práve tie najmenšie, bez turistov, sú takými perlami. Napríklad San Gimignano, ktoré sa nazýva aj mestom veží, alebo niektoré opátstvo, Monte Casino či Subiaco. To všetko sú chuťovky a nachádzajú sa v okruhu 200 kilometrov od Ríma. Ale Taliansko je plné takýchto krásnych miest.“

Takže preferujete aktívny oddych?
„Človek by mal prežiť dovolenku tak, aby z nej prišiel oddýchnutý a nie vystresovaný viac ako keď na ňu išiel. To ale neznamená, že musíme nehybne ležať niekde na pláži a opekať sa ako rezeň. Takýto typ oddychu nie je pre mňa to pravé orechové.“

Ako podľa vás vyzerá najlepšia dovolenka?
„Podľa mňa pre dobrý oddych nie je dôležité ani tak miesto dovolenky alebo exkluzívnosť prostredia, ale s kým ho človek trávi a či sa tam nájde miesto na nejaké prehĺbenie priateľstva, rodinných a ľudských vzťahov.

To je podľa mňa dôležitejšie ako samotné miesto, pretože môžem byť na najkrajšom mieste sveta, ale keď som v spoločnosti, ktorej prítomnosť ma neteší, ktorá mi spôsobuje nervozitu, tak z toho nič nemám.

Ale môžem byť na tom najobyčajnejšom mieste, ale keď som tam s ľuďmi, ktorí ma majú radi a ktorých mám ja rád, tak sa teším a vtedy je to príjemná dovolenka.“

Ľudovít Malík
Páčilo sa :
0