4. júla 2018
Čítaní: 61
KN 27/2018 | Mladým
Troška do rožka

Rozchody. Ľahké. Ťažké. Neisté. Absolútne.
Keď sa kráľ Henrich VIII. v roku 1534 chcel rozísť so svojou prvou manželkou netušil, že ho toto konanie privedie až k rozchodu so samotnou Cirkvou. Stálo ho to nemalú námahu a Anglicko si dodnes so sebou nesie plody tohto rozhodnutia.

Rozchod: vedomé rozhodnutie, ktoré je podmienené opodstatnenými dôvodmi – chybami, ktoré nemožno napraviť, ranami, ktoré nemožno vziať späť. Rozchod: riešenie nezhôd, deficitu kompromisov a občasného sebazaprenia. Rozchod: nový začiatok alebo instantné riešenie problému, ktorý už nechceme riešiť. 
Rozchod je krok, ktorý vždy so sebou prináša následky. Smutným faktom súčasnosti je, že množstvo dnešných vzťahov má takmer kratšiu trvanlivosť ako trvanlivé mlieko. Zvykli sme si reklamovať nefunkčné produkty a vymeniť ich obratom za nové. Ale kde sa reklamujú vzťahy? Vzťahy nie sú jednorazové pančuchy, ktoré odhodíme keď sa roztrhnú. Roztrhnuté srdce bolí viac ako roztrhaná pančucha a ani po zošití už neostane také ako predtým. Začína fungovať v móde opatrnosti.
Často sa stretávame s akýmsi šíriacim sa fenoménom rozchodu s Cirkvou – nezdieľame názory, nepozdáva sa nám to či tamto, chceme žiť, nielen nasledovať. V rámci tejto témy sa však naskytá ďalšia otázka: je možný rozchod s Bohom? 
Možno prežívame krízu vo vzťahu, možno vo viere, no rozchod – rýchle a naoko bezbolestné „strhnutie náplaste“ – má vždy svoje dôsledky a nie každý krok vpravo či vľavo bude v konečnom dôsledku aj krokom vpred. A tak skúšame. Žiť bez lásky, žiť bez viery, žiť bez Boha. Ale je to možné?
Miluj a rob čo chceš – svätý Augustín má pre nás jasný návod, pretože ten, kto miluje, koná v prvom rade tak, aby neubližoval druhým, a tak môže robiť čo chce nie podľa (ne)zákonov anarchie, ale podľa zákonov lásky.
Veronika Bírová
Páčilo sa :
0