21. januára 2016
Čítaní: 53
KN 3/2016 | Reportáž
Splnený sen Michala Knitla

Navštíviť Papuu-Novú Guineu bol jeho sen, ktorý sa nečakane splnil. Cestovanie sa Michalovi Knitlovi, zakladateľovi OZ Cestou necestou, stalo životným štýlom. Za posledných 11 rokov strávil polovicu času na cestách, o ktorých píše cestopisy, robí prezentácie a organizuje festivaly. Ruksak si zbalí za pár hodín a vyráža do sveta. Podľa jeho slov si nielen rozšíril obzory, ale spoznal najmä úžasných ľudí v rôznych kútoch sveta. Väčšinu ciest prešiel sám, pretože viac reagujete s okolím, rozprávate sa s domácimi, ktorí vás často vezmú domov alebo stopom. V poslednom čase by však už radšej cestoval s niekým, lebo deliť sa o zážitky je ešte krajšie.
Cestu do Papuy-Novej Guiney veľmi neplánoval. Letenku kúpil 22. apríla a letel už 15. mája. „Bol to sen, ale nevedel som, že to bude také ľahké. Na fórach som našiel, že na konzuláte v Jayapure (mesto pri hranici) občas dajú víza a občas nie. Na Papuu som mal vytlačených pár strán s informáciami, písal som si s dvoma kamošmi, čo tam už boli, a vedel som, že ostanem podľa toho, ako to budem cítiť. Na mieste som dostal víza za 48 hodín zadarmo a v krajine som ostal 6 týždňov. A ak je niekde dobre, ostávam dlhšie,“ prezrádza cestovateľ.
Michal Knitl patrí tiež do siete couch­­surferov. CouchSurfing je svetová sociálna sieť, ktorej užívatelia si navzájom na potulkách svetom bezplatne ponúkajú nocľah s cieľom predstavenia svojej kultúry. Kto sa však zapojí, musí sa vedieť uskromniť.
Indonézia a Papua-Nová Guinea sú hornaté, preto po pristátí lietadla sa Michal medzi ostrovmi premiestňoval vlakom, autobusom a loďami. Najradšej však chodí pešo. V týchto exotických krajinách strávil 4 mesiace a týždeň, aj keď zážitkov tu je na celý rok. Po mesiacoch miestnej mentality na Papue mu stačilo a Michal sa tešil domov. Je to však jedno z miest, kam by sa raz vrátil, nie je to však destinácia pre každého. V indonézskej časti Papuy sa s domácimi nevedel dorozumieť ani rukami a nohami.
A čo je také špeciálne na Papue-Novej Guinei? Je to celkom iný svet. Michal mal možnosť zažiť, že domáci ľudia sú v niektorých oblastiach vnút­rozemia radi, že im belosi priniesli vzdelanie, nástroje či soľ, ktorú nepoznali. Tu človek nikdy nie je sám – Papuu osídľuje vyše 800 kmeňov s vyše 800 jazykmi. Keď chcel ísť na túru, musel ísť vždy s domácimi – každý kus zeme tu niekomu patrí. Zážitky a ľudia, ktorých stretol, boli najsilnejšie, aké zažil.
„Aj keď Iránci patria k najpohostinnejším ľuďom na svete, vždy sa tam budete cítiť ako hosť. Ak sa dáte dokopy s domácimi na Papue, stávate sa súčasťou rodiny. To miesto a ľudia ma dostali,“ vraví Michal Knitl.           
 

–AP–, Snímky: autor, archív autora
Páčilo sa :
0