21. januára 2016
Čítaní: 141
KN 3/2016 | Reportáž
Za krásami Západnej Papuy
Z Manada, ktoré leží na ostrove Sulawesi v Indonézii, odlietam na druhý najväčší ostrov sveta – Novú Guineu, a to do indonézskej provincie Západná Papua, z ktorej pocestujem aj do Papuy-Novej Guiney. Neprebádaná džungľa, tropické dažďové pralesy, vysoké pohoria, nebezpečné rieky a izolované kmene pôvodného obyvateľstva žijúce ešte ako v dobe kamennej sú pre cestovateľov veľkou výzvou.

Pár minút pred pristávaním som absolútne očarený. Z lietadla pozorujem prekrásne ostrovy s korálovými útesmi uprostred oceána. Všetky odtiene modrej a tyrkysovej. Úchvatný Raja Ampat. Najväčší morský národný park Indonézie so 610 ostrovmi. Meno Raja Ampat pochádza z miestnej mytológie. Žena našla sedem vajec. Zo štyroch vajec sa stali štyria králi. Sú to aj najväčšie ostrovy – Waigeo, Batanta, Salawati a Misool. Z ostatných troch sa stal duch, žena a kameň.



Papua-Nová Guinea leží na východnej časti ostrova Nová Guinea a na stovkách ďalších ostrovov. Na letisku v Sorongu, ktorý je vstupnou bránou do celej Západnej Papuy, ma čaká 25-ročná couchsurferka Tiwi. Býva u rodičov vo veľkom prízemnom dome na okraji mesta, kde žijú už 20 rokov. Presťahovali sa sem, keď jej otca, štátneho zamestnanca, preložili. Zodpovedal za program osídľovania tejto časti ostrova. „V tom čase sa do Západnej Papuy presťahovalo veľa ľudí z rôznych kútov Indonézie. Lesy boli vyklčované, pôda bola prideľovaná novým osadníkom, a tak pôvodní Papuánci dnes žijú predovšetkým na vidieku. Tvoria už iba polovicu obyvateľstva,“ hovorí Tiwi.
Veľkých miest, ako je Sorong, však na ostrove nie je veľa. Stredom celého ostrova Nová Guinea prechádza rozsiahle pohorie Centrálny chrbát, dlhé viac ako 1 600 km. Jeho vrchy majú výšku takmer 5 000 metrov, najvyšší je vrch Puncak Jaya so 4 884 metrami. Na sever i juh od neho sú stovky kilometrov tropického dažďového pralesa, mokrade a veľké množstvo riek s prítokmi. Vplyvom výdatných tropických dažďov v mon­zúnovom období sa výška hladi­ny riek radikálne mení. Aj preto je táto oblasť taká nedostupná. Prá­ve tu je možné stretnúť i pôvodné obyvateľstvo. Niektoré kmene ešte „bielych ľudí“ nevideli, niekde však majú skúsenosť s bielymi misionármi i cestovateľmi. V juhovýchodnej časti provincie žije kmeň Korowai dokonca na stromoch. Dnes už k nim niektoré cestovné kancelárie organizujú zájazdy. Sú obrovskou turistickou atrakciou spolu s domorodými festivalmi v rôznych mestách celého ostrova Nová Guinea – Baliem Valley Festival, Lake Santani Festival v indonézskej časti ostrova alebo Crocodile Festival v Papue-Novej Guinei. 

 

Rozprávky z pralesa
Rozdielnosť vo farbe pokožky i v čr­tách tváre medzi pôvodným obyvateľstvom a súčasným zmiešaným si uvedomujem na večeri u Ingrid, kde spoznávam Siti a ďalších couchsurferov. Tiwi pochádza z ostrova Sulawesi, ďalší traja chalani z ostrova Sumatra. Všetci majú indonézske črty tváre. Ingrid je z Taiwanu a je jasná Aziatka. Iba Siti je iná. Mamu má Papuánku. Je výrazne tmavšia a má krásny úsmev. Siti začala rozprávať príbeh, ktorý pozná od svojich rodičov z Raja Ampat. Rozpráva ho aj svojim deťom. Je to tradičný príbeh pôvodného obyvateľstva Papuy. Príbeh začína ako naša rozprávka: Kde bolo, tam bolo, bola raz krásna žena, ktorá porodila dievčatko. Podľa tradície sa však rodička nesmela 40 dní umývať v mori. Aj napriek tomu, že to tradícia zakazovala, žena povedala svojmu mužovi a rodine, že sa ide okúpať. Zakázali jej to, aj keď o tom trochu pochybovali, lebo si často vymýšľala a klamala. Neposlúchla. Len čo sa jej nohy dotkli vody, spojili sa do plutvy. Volala muža o pomoc, no neveril jej. Keď volala o pomoc druhýkrát, nohy už mala vo vode po kolená. Keďže muž opäť neprišiel, začala plávať. Keď chcela vyjsť von z vody, zbadala, že jej telo sa od pása dole zmenilo na rybu. Muž si až vtedy uvedomil, že volanie o pomoc bolo pravdivé, bolo však už neskoro. Žena mu povedala: „Je mi ľúto, že som ti v minulosti klamala, je mi ľúto, čo sa stalo. Nemôžem sa vrátiť domov, lebo som sa premenila na morskú pannu. Len ťa prosím, postaraj sa o našu dcéru. Dávaj na ňu pozor a nauč ju, aby nikdy neklamala a vždy hovorila iba pravdu.“ Otočila sa a odplávala do mora. Odvtedy ju muž už nikdy nevidel a všetci dedinčania mali zákaz jesť ryby podobné morskej panne.
Po večeri sme sa prechádzali asi 20 minút okolo budhistickej pagody. Tigi mi rozprávala o svojom živote. Keď sa presťahovali do Sorongu, bola ešte malá. Aj mesto bolo malé a okolo bola iba džun­gľa. Dnes je situácia celkom iná. Mesto sa rozrástlo, má 220-tisíc obyvateľov, veľký prístav i letisko. Ve­dľa seba tu dnes žijú v pokoji ľudia rôzneho vyznania – moslimovia, katolíci, evanjelici, hinduisti i budhisti. Väčšinu populácie tvoria mos­limovia. V celej Indonézskej republike je 86 percent vyznávačov islamu a 8,7 percenta kresťanov. Zvyšok tvoria budhisti a hinduisti. Náboženská sloboda je zakotvená priamo v ústave.
„Prečo je ostrov Nová Guinea rozdelený na Západnú Papuu, ktorá patrí Indonézii, a východnú, ktorá je samostatným štátom Papua--Nová Guinea?“ pýtam sa. „To by bolo na dlhé rozprávanie,“ hovorí. „Ostrov je rozsiahle územie s obrovskými zásobami zlata, medi, dreva i ropy,“ stručne, ale výstižne odpovedá. To bol aj hlavný dôvod cieleného presídlenia vyše 1,2 milióna ľudí, predovšetkým z ostrovov Jáva a Sumatra koncom minulého storočia.

 

Cestovanie po mori
Zo Sorongu mám namierené na ostrovy Raja Ampat, konkrétne do mestečka Waisai. Na lodi som jediný cudzinec. Keď som vystúpil, čakal som, že sa o mňa budú ľudia trhať a ponúkať plavby a ubytovanie. Márne. Nikto o mňa ani nezavadil. Iba jeden ma chcel za 20 000 rupií zaviezť do prístavu s loďami. Sú to len dva kilometre, tak sa poďakujem. „Pôjdem radšej peši,“ hovorím na prekvapenie všetkých motorkárov. Po 300 met­roch ma však domáci s klobúkom vezme zdarma na skúter a o chvíľu sme v prístave. Zisťujeme, že dnes už žiadna loď neodpláva. Voláme couch­surfera Alexa, ktorý pracuje a spre­vádza turistov na Raja Ampat. Spo­znal som ho cez internet. „Jedna loď už dnes išla. Teraz sú veľké vlny, zoberieme ťa zajtra,“ hovorí. Na druhý deň v prístave začínam chápať, ako to tu celé funguje. Turisti väčšinou berú drahší speedboat (rýchly motorový čln), s ktorým prídu o hodinu skôr a z vopred zarezervovaných ubytovaní ich už čakajú s malou loďkou do ich rezortu. Konečne máme loď aj my a s trojicou turistov plávame k Homestay Yenkoranu na ostrove Kri.
Hneď po príchode vidím pokojnú hladinu mora. Prekrásne farby ako z katalógu. Kráčam jemným bielym pieskom pod krásnymi vysokými zelenými palmami. Dávam si potápačské okuliare, beriem „šnor­chel“ a hurá do vody. „Šnorchlujem“ s tisíckami oranžových, žltých, modrých, trblietavých či pásikavých rýb a rybičiek. Dokonca vidím aj známu rybku Nemo. Nie­ktoré sú rozmerovo také veľké, aké som ešte nikde naživo nevidel. Aj ich tvar je rôzny. Od úzkych až po ploské, malé i veľké. Pozorujem aj trojmetrové žraloky. Plávam okolo nádherných farebných koralov.
Farba mora sa postupne mení presne tak, ako útes klesá – od takmer bielej, cez tyrkysovú, bledomodrú až po tmavomodrú. Ako v rozprávke.         


Michal Knitl
Páčilo sa :
0