31. júla 2017
Čítaní: 672
KN 30/2017 | Rozhovor
Európa reálne speje ku katastrofe
Slovensko navštívil v uplynulých dňoch páter ELIAS VELLA OFMConv (76), rodák z ostrovného štátu Malta. Keďže malstský parlament zrovnoprávnil 12. júla zväzky homosexuálnych párov s manželstvom, Katolícke noviny sa s pátrom Eliasom Vellom porozprávali o tejto aktuálnej téme.

Pochádzate z Malty; z krajiny, ktorá zrovnoprávnila homosexuálne a manželské zväzky. Aký je váš názor na tento „moderný“ trend?
Myslím si, že v tejto veci nemožno hovoriť o kresťanskom názore, ale skôr o antropologickom pohľade. Je veľmi naivné myslieť si, že ak matku alebo otca už nebudeme volať matkou alebo otcom, že tým niečo zmeníme. Alebo že môžeme medzi nimi dať znamienko rovnosti. Samozrejme,ak ide o práva, hovoríme o rovnosti. Ale pokiaľ ide
o prirodzenosť človeka, o rovnosti muža a ženy hovoriť nemôžeme.
Na Malte a možno aj tu na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách, pokiaľ manželstvo nie je dokonané, môže byť anulované. A ako možno hovoriť o dokonanom manželstve medzi dvomi mužmi alebo dvomi ženami? Nech by boli schválené akékoľvek zákony podľa predstáv zákonodarcov, oni prirodzenosť meniť nemôžu. Matkou
môže byť len žena, tak ako otcom môže byť iba muž. Muž nemôže byť matkou a žena nemôže byť otcom. Podľa mňa Európa v súčasnosti prekonáva priam šialenú etapu svojej existencie. A myslím si, že sa už približuje k vrcholu tohto šialenstva.

Aká je nálada medzi obyvateľstvom na Malte, čo sa týka tohto zákona? Prijali ho ľudia vo všeobecnosti s nadšením?
Som presvedčený, že väčšina ľudí na Malte s týmto zákonom nesúhlasí. Keďže Malta je veľmi malá ostrovná krajina, práve to je dôvod, že všetko je tam polarizované.V krajine existujú dve politické strany, pričom niektorí ľudia sympatizujú s jednou, druhí s druhou stranou. Prijímajú to, čo prezentuje ich strana, hoci nie vždy osobne súhlasia s jej oficiálnym programom.Ak je niekto členom príslušnej strany, jednoducho nemôže nesúhlasiť s oficiálnym názorom svojej politickej strany. Keby napríklad bolo vyhlásené referendum, mnohí by hlasovali v prospech vládnucej strany, ktorá reprezentuje liberálne postoje. Napriek tomu, že s niektorými názormi liberálov nesúhlasia a nepodporili by konkrétny kontroverzný názor, ktorý ich strana predkladá, určite by nehlasovali v prospech opozície, ato len preto, že s ňou jednoducho nesympatizujú. Je to úzkoprsá mentalita, charakteristická pre Maltu ako malý ostrov, kde je všetko polarizované.

Vo svete, ale aj na Slovensku platí, že výraznou mierou sa na vytváraní verejnej mienky podieľajú médiá. Je to tak aj na Malte? Povzbudzovali médiá ľudí k tomu, aby uvítali s radosťou tento zákon?
Je priam pravidlom, že médiá bývajú vždy v rukách konkrétnych politických strán.Sú ovládané konkrétnou vládnucou politickou stranou. Keď sa po čase dostane k moci iná strana,médiá sa postavia na jej stranu. Prečo je to tak? Keď politici prezentujú svoje názory prostredníctvom konkrétneho média, robia to vždy s cieľom propagovať svoj politický program,ktorého prvky si často osvojí aj toto médium. A znovaopakujem, Malta je malý štát, ktorého obyvatelia sa boja ísť proti názorom vládnucej strany a jej súčasnej politike, lebo môžu stratiť svoju pozíciu alebo aj prísť o svoju prácu.
Žiaľ, médiá u nás intenzívne propagujú tieto „nové myšlienky“, lebo sú presvedčené, že takto sa nebudú vynímať v prúde európskej mentality. Ak by tak nekonali, boli by považované za nemoderné, skostnatené. Zdá sa, že Malta dodnes trpí aj následkami kolonializmu. Dlhý čas–180rokov– bola britskou kolóniou. Dnes už nad nami nikto nepanuje, ale predsa sa bojíme byť skutočne nezávislí. Je to niečo podobné ako v prípade niektorých európskych štátov, ktoré prežili skúsenosť socializmu. Tak socializmus, ako aj kolonializmus zanechali svoj neblahý vplyv. V dôsledku toho sa tieto krajiny boja odlišovať sa od tých ostatných.

Prečo nemožno manželstvo muža a ženy nahradiť inými zväzkami a ani ho nemožno porovnávať s inými zväzkami a vzťahmi?
Iste,vôbec ho nemožno porovnávať s inými zväzkami, lebo manželstvo môže byť iba medzi mužom a ženou.
Tu nejde len o kresťanský názor, ale predovšetkým o niečo humánne, prirodzené, patriace k ľudskej prirodzenosti. Túto pravdu prijímajú nielen kresťania, ale aj moslimovia, hinduisti, budhisti a ďalšie náboženstvá– všade prevláda tento prirodzený postoj, iba Európa vo svojej šialenosti tvrdí, že manželstvo môže byť aj medzi osobami rovnakého pohlavia. Nech takýto zväzok pomenujú, ako len chcú, nech ho nazvú manželstvom alebo čímkoľvek iným, v skutočnosti to manželstvo nikdy nebude, lebo ide o niečo neprirodzené, niečo nereálne.

Aká budúcnosť môže čakať Európu a celý svet, ak to, čo sa dnes deje – zrovnoprávňovanie homosexuálnych párov, možnosť adopcie detí atď. –, bude pokračovať?
Európa reálne speje ku katastrofe. Predovšetkým si treba uvedomiť, že v súvislosti s homosexuálmi vždy hovoríme o menšine. Je veľmi zvláštne, že menšina môže slobodne prejavovať svoje názory a tvrdiť, čo len chce, lebo si na to uzurpuje právo, ale väčšina nesmie prejaviť svoj názor. Navonok ide o boj zarovnosť, ale v skutočnosti medzi väčšinou a menšinou vládne nerovnosť. Keď sa hovorí o právach homosexuálov na adopciu detí, väčšinou sa myslí na pár tvorený dvomi ženami alebo dvomi mužmi. V takejto situácii sa vôbec neberie do úvahy psychická ujma, spôsobovaná deťom. Vznikajú také absurdné situácie, že v prípade dvoch žien, respektíve dvoch mužov, jedného nazveme manželom a druhého manželkou. Dieťa oboch týchto ľudí vníma rovnako; to iba my sme tí, ktorí deformujú pohľad dieťaťa na muža ako muža a na ženu ako ženu. Môžeme pripustiť, že dvaja ľudia sa dokážu s láskou postarať o dieťa, ale nie je možné pripustiť adopciu dieťaťa dvomi ľuďmi rovnakého pohlavia.
V opačnom prípade by sme išli proti prírode,proti antropologickým zásadám, na ktorých je postavená aj kresťanská mentalita.

Keďže navštevujete rôzne krajiny, aká atmosféra panuje medzi mladými ľuďmi, čo sa týka tohto trendu?
Mladí ľudia milujú dobrodružstvo. Hovoria, že každý má právo na lásku, každý má právo byť samým sebou, každý má právo žiť svoju identitu – a to je pravda. My nehovoríme, že človek nemá právo milovať, že nemá právo byť sám sebou. Ale problém je v tom, že my tieto názory kodifikujeme. Samozrejme, aj homosexuálne
cítiaci ľudia sú Božími synmi a dcérami. Pred Bohom sme si všetci rovní, o tom nemožno pochybovať. Ale dať im právo, ktoré im v skutočnosti nemožno dať, pretože ide o právo v rozpore s prirodzeným zákonom, je niečo veľmi nerozumné.
Často sa dnes zdôrazňuje, že my ľudia sme slobodné bytosti. A teda možno bude šokujúce moje tvrdenie, že v skutočnosti nie sme slobodní. Ja predsa nemám slobodu niekoho udrieť po tvári, nemám slobodu niekoho okradnúť, nemám slobodu byť neverný svojej manželke. Sloboda je pravda. Ak by som išiel proti pravde, už nebudem slobodný, lebo sa stávam otrokom svojich nerestí. Čím viac prenikáme do podstaty vecí, zisťujeme, že vyhlasovať otroctvo za slobodu znamená ísť proti Bohom danému prirodzenému poriadku a porušovať prirodzený Boží zákon. Stavať sa proti prírode a proti Bohu je to najhoršie, čo môžeme robiť.
  

Alžbeta Šuplatová, smínka: Timo Pozdech
Páčilo sa :
2