31. júla 2017
Čítaní: 62
KN 30/2017 | Komentár
Nevypočuté hlasy slávikov

Nie, to nie je výmysel chabej mysle laika či politika, ktorý ľudí zamestnáva témou o slabom pracom prášku, ochudobnených rybích prstoch či falošnom lančmíte. Dva roky trvalo vyšetrovanie prípadov šikany, fyzického násilia, ponižovania a aj sexuálneho zneužívania vo svetoznámom chlapčenskom speváckom zbore Dómskych slávikov v Regensburgu. Od roku 1945 do začiatku 90. rokov ich zdokumentovali najmenej 547 a aj keď prípadov pedofílie sa z tohto počtu vyskytlo takmer 70, aj jeden je veľa! Vyše 400-stranová správa je zverejnená na internete a veru je to smutné čítanie aj o tom, ako nejeden chlapec hovorí o pomeroch, ktoré vládli na cirkevnom internáte, v predškolskom zariadení či v hudobnom gymnáziu najmä v 60.a70.rokoch, ako o „väzení, pekle či koncentračnom tábore“. Nešlo pritom len o facky či takzvané výchovné rany trstenicou, ale o neznesiteľné týranie a systematické ponižovanie zo strany civilných i duchovných zamestnancov. Advokát Ulrich Weber, poverený Regensburskou diecézou vyšetrením celého škandálu, hovorí o kultúre mlčania, keď nebol vypočutý ani hlas „slávikov“, ktorí písali rodičom strastiplné listy, že chcú ísť domov. Spievať v tomto zbore, založenom v roku 975 po Kristovi, totiž bolo a napriek všetkému stále je prestížnou záležitosťou, a preto väčšina rodičov hlasy detí ignorovala. Ojedinelé sťažnosti boli zametené pod koberec. Z právneho hľadiska sú zdokumentované prípady násilia a sexuálneho zneužitia už premlčané, no z hľadiska morálneho zanechali u obetí nezmazateľné rany.Dómski slávici z Regensburgu sú bolestným mementom, no bolesť vyvoláva každý takýto prípad, nech sa deje kdekoľvek – štátne či súkromné zariadenia nevynímajúc.

Tibor Macák
Páčilo sa :
0