24. júla 2018
Čítaní: 72
KN 30/2018 | Rozhovor
Ak sa hromadia konflikty často chýba pohladenie
Uznávaný psychiater svetového formátu veľakrát pri svojich vystúpeniach odporúča, aby sme sa pozerali na svet očami Saint-Exupéryho Malého princa a hľadali to pekné. To horšie príde samo.

Často počujeme, že konflikty nás oberajú o sily. Aké pravdivé je toto tvrdenie?

Hans Selye, ktorý ako prvý použil termín stres v medicínskom kontexte, povedal, že život bez stresu nie je možný. Rovnako nie je možné predstaviť si život bez konfliktov. Ide len o to, aby ich nebolo príliš veľa a aby boli riešiteľné. 
 
Druhov a typov konfliktov je asi viac, ale nás zaujíma ako je to s vnútorným konfliktom. Je to vlastne rozpor s naším svedomím?
Vnútorný konflikt – rovnako ako vonkajší - spočíva v „súboji“ dvoch alebo viacerých možností. Jeho riešenie vychádza na jednej strane z racionálneho, rozumového zhodnotenia, a na strane druhej z emocionálnych, často nevedomých postojov. Ambivalencia označuje stav, keď je predmet nášho konfliktu vnímaný súčasne ako príťažlivý, ale aj odpudivý. Záleží potom na systéme hodnôt i na momentálnej situácii; osobnostnom rozpoložení a okolnostiach, kam se prikloníme. Niekedy môže byť tým kamienkom na miske váh viera, inokedy strach.
 
Predpokladáme, že je potrebné, aby sme konflikty vo svojom živote riešili. Ak ich neriešime, kam to môže zájsť?  
Pre nierešené konflikty existuje výstižný názov „kostlivec v skrini“. Sú to potom veci, ktoré väčšinou nevedome ovplyvňujú naše ďalšie rozhodnutia alebo, naopak, nerozhodnosť. Nevyriešené situácie zbytočne zaťažujú našu myseľ. 
 
Môže nám dlhotrvajúci konflikt nalomiť zdravie? S akými zdravotnými problémami ste sa najčastejšie vo svojej praxi stretávali u ľudí, ktorí vo svojom živote mali veľa vecí neurovnaných a žili, akoby v neustálom konflikte?
Už napríklad len mať a zachovávať tajomstvo výrazne zaťažuje mysel. Nielen holič Kukulín z Havlíčkovej básne o kráľovi Lávrovi pocíti úľavu, keď to niekomu pošepká, keby to bola len stará vŕba. Neriešené konflikty zanechávajú ako stopu pocit neistoty, niekedy previnenia. Tiež to spôsobuje i neodreagovaný hnev. Je dobré pre nás  naučiť sa odpúšťat. Sebe samému i svojmu vinníkovi. Stres môže mať vplyv na telesné zdravie, rozhodne neprispieva ku kvalite života.
 
Odborná verejnosť tvrdí, že konflikty sa podieľaju na destabilizácii duševnej rovnováhy. Ako je to s duševným zdravím?   
Duševné zdravie je stav plnej pohody s dynamickou rezervou úspešne reagovať na krízové či záťažové situácie. Duševné zdravie je ale súčasne niečo ako lochnesská príšera alebo žena poručíka Columba; veľa sa o nej hovorí a zároveň ju nikto nevidel. Všetci sme trochu „strelení“, každý má nejakú malú odchýlku. Keby som stretol stopercentne zdravého človeka, asi by som pred ním utiekol ako pred prízrakom. Konflikty nás trénujú, veľké však vysilujú; zbaviť sa ich môžeme ale tak, že ich vyriešime. Niekedy aj takým spôsobom, že usúdime, že nám to nestojí za námahu. 
 
Niektorí jedinci sú označovaní za konfliktogénnych. Je to naozaj tak, že majú dispozíciu kreovať konflikty za každú cenu? 
Existuje typ, ktorý by sa dal charakterizovať výrokom, „nech som bitý, len keď sa ja bijem“ a takému človeku je skutočne lepšie vyhnúť sa. Na druhej strane trvalé ustupovanie podrývá sebavedomie. Je potrebné vedieť, kedy sa postaviť protivníkovi a kedy to nestojí za to.
 
Nechceme na tomto mieste nejakú zázračnú tabletku na vyriešenie dlhodobého konfliktu. Ale napriek tomu existuje určité konkrétne pravidlo, ktorým treba začať, aby sme dokázali predchádzať konfliktom, prípadne ich sofistikovane zvládnuť?
Hrdinka kedysi slávneho románu Juh proti Severu, Scarlett O´Hara mala pekné úslovie: Na to budem myslieť až zajta. K tomu Murphy dodává: Čo môžeš odložiť na zajtra, môžeš pokojne odložiť aj na pozajtra. Myslím ale, že výhodnejšie  je biblické: Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.
Peter Slovák
Páčilo sa :
1