3. augusta 2016
Čítaní: 177
Pápež František v Poľsku: Boh je vždy konkrétny
PápeŽ František uskutočnil v poradí uŽ 15. zahraničnú apoštolskú cestu. Jeho kroky tentoraz viedli do Poľska, ktoré navštívil od 27. do 31. júla, aby sa zúčastnil na 31. svetových dňoch mládeŽe

Svätého Otca sprevádzalo v lietadle vyše 70 novinárov. Keď ich prišiel pozdraviť, nevyhol sa od­povedi na otázku, ako prežíva tragické udalosti posledných dní, teroristické atentáty a vraždu francúzskeho kňaza. Pápež František doslova uviedol: „Jedno slovo, ktoré sa opakuje, je neistota. Ale tým skutočným slovom je vojna. Už dlho sa hovorí, že svet je vo vojne po kúskoch. Je to vojna... Tento svätý kňaz, ktorý zomrel práve v okamihu, v ktorom predkladal modlitbu za celú Cirkev, je jedným; ale koľkí kresťania, koľkí nevinní, koľké deti... Pomyslime napríklad na Nigériu... Toto je vojna! Nebojme sa povedať túto pravdu: svet je vo vojne, lebo stratil pokoj. Len jedno slovo by som chcel povedať na objasnenie. Keď hovorím o vojne, hovorím o vojne s vážnosťou, nie o náboženskej vojne, nie. Je to vojna záujmov, je to vojna pre peniaze, je to vojna pre prírodné zdroje, je to vojna pre vládu nad národmi: toto je vojna.“

 

Život si vždy zasluhuje prijatie a ochranu
Na krakovskom letisku privítal Svätého Otca poľský prezident Andrzej Duda s manželkou a najvyšší štátni i cirkevní predstavitelia. Išlo o oficiálne, ale neformálne privítanie bez príhovorov, ktoré zazneli o hodinu neskôr na krakovskom Waweli. Na nádvorí bývalého kráľovského hradu bolo 800 hostí. Pápež vo svojom prvom príhovore na poľskej pôde hovoril o 1050. výročí kristianizácie Poľska, ale aj o dialógu, ktorý nemôže existovať bez toho, aby každý vychádzal zo svojej identity.
„Pre poľský ľud je význačná pamäť. Vždy som obdivoval živý zmysel pre dejiny, aký mal pápež Ján Pavol II. Keď rozprával o národoch, vždy vychádzal z ich dejín, aby v nich vyzdvihol poklady humánnosti a duchovnosti. Vedomie identity, slobodnej od komplexu nadradenosti, je neodmys­liteľne potrebné na organizovanie národného spoločenstva na základe jeho ľudského, sociálneho, politického, ekonomického a náboženského dedičstva, na inšpirovanie spoločnosti a kultúry, zachovávajúc ich vernosť tradíciám a súčasne otvorenosť obnove a budúcnosti,“ povedal pápež. Ďalej Svätý Otec pripomenul iniciatívu poľského epis­kopátu vo veci zmierenia medzi poľským a nemeckým národom a nedávne spoločné vyhlásenie Katolíckej cirkvi v Poľsku a Pravoslávnej cirkvi v Moskve: „Dobrá pamäť je tá, ktorú nám Biblia ponúka v Máriinom speve Magnifikat, ktorým chváli Pána a jeho spásne dielo. Negatívna pamäť je, naopak, tá, ktorá chorobne upriamuje zrak mysle a srdca na zlo, najmä na to, ktorého sa dopúšťajú druhí. Keď sa pozerám na vaše nedávne dejiny, ďakujem Bohu, že ste dokázali dať prevážiť tej dobrej pamäti: napríklad oslávením 50 rokov, ktoré uplynuli od vzájomne ponúknutého a pri­jatého odpustenia medzi poľským a nemeckým bis­kupským zborom po druhej svetovej vojne. Iniciatí­va, ktorá sa zo začiatku týkala cirkevných spoločenstiev, podnietila tiež nezvrátiteľný proces v sociálnej, politickej, kultúrnej a náboženskej oblasti, a tak zmenila dejiny vzťahov medzi oboma národmi. V tejto súvislosti si pripomeňme Spoločnú deklaráciu medzi Katolíckou cirkvou Poľska a Pravoslávnou cirkvou Moskvy: čin, ktorý naštartoval proces zbližovania a bratstva nielen medzi týmito dvoma cirkvami, ale tiež medzi oboma národmi.“
Pápež František vyzval i na také formy sociálnej politiky v prospech rodiny, ktoré budú pomáhať slabším a chudobnejším rodinám pri zodpovednom prijímaní života. „Život treba vždy prijímať a ochraňovať – oboje súčasne: prijímať i ochraňovať – od počatia až po prirodzenú smrť.“
Na hrade Wawel sa nachádza aj katedrála, kde sa uskutočnilo stretnutie pápeža s poľským episkopátom. Stotridsať prítomných biskupov zastupovalo vyše 40 diecéz a arcidiecéz, na ktorých území žije 36,6 milióna katolíkov, čo je 97,6 percenta obyvateľstva. Stretnutie sa uskutočnilo bez prítomnosti médií na žiadosť pápeža Františka, ktorý odpovedal na otázky, ktoré mu položili poľskí biskupi. Po viac ako hodinovej konverzácii sa o svoje dojmy podelil predseda Konferencie biskupov Poľska, arcibiskup Stanisław Gądecki. Hlavnými témami rozhovoru boli: migračná kríza, ako čeliť sekularizácii, diela milosrdenstva a hnutia vo farnostiach.

 

Pápež František v Čenstochovej
Druhý deň návštevy Poľska charakterizovali dve verejné stretnutia. Predpoludním pápež celeb­roval svätú omšu v Čenstochovej a podvečer bolo na programe privítanie účastníkov SDM.
Ešte pred odchodom do Čenstochovej sa Svätý Otec zastavil v krakovskej univerzitnej nemocnici a navštívil vážne chorého kardinála Františka Macharského, emeritného krakovského arcibis­kupa. Potom už automobilom zamieril na sto kilometrov vzdialenú Jasnú Horu, kde ho očakávalo 500-tisíc veriacich.
Najskôr sa krátko pomodlil pred milostivým obrazom Čiernej Madony. Potom už slávil svätú omšu, pri ktorej ďakoval za 1050 rokov kresťanstva v Poľsku. V homílii pripomenul súzvuk osláv prijatia krstu a Roka milosrdenstva. Zameral sa na tri skutočnosti, cez ktoré nás Ježiš zachránil, a to, že sa stal malým, blízkym a konkrétnym: „Boh sa najmä robí maličkým... Uprednostňuje maličkých, lebo sú v protiklade k pýche života, ktorá prichádza zo sveta.“ Druhou skutočnosťou je, že Boh je nablízku: „Pán netúži, aby sme sa ho báli ako nejakého mocného a vzdialeného vládcu, nechce zotrvávať na tróne v nebi či v knihách o histórii, ale miluje zostúpiť do našich každodenných záležitostí, aby s nami kráčal.“ A nakoniec po­dľa pápežových slov Boh je konkrétny, žije bežný život, komunikuje s osobami a rieši konkrétne situácie.
Pápež veriacim zhromaždeným v Čenstochovej pripomenul Pannu Máriu ako vzor pokory: „V živote Márie obdivujeme tú maličkosť milovanú Bohom, ktorý zhliadol na poníženosť svojej služobnice a povýšil ponížených (porov. Lk 1, 48. 52). Až tak mal z nej radosť, že si z nej dal utkať telo, takže Panna sa stala Božou rodičkou, ako vyhlasuje starobylý hymnus, ktorý po stáročia spievate. Ona nech vám, ktorí za ňou ustavične prichádzate, utiekajúc sa do tohto duchovného hlavného mesta vašej krajiny, naďalej ukazuje cestu a pomáha vám utkávať vo svojom živote pokorný a jednoduchý príbeh evanjelia. Ako Matka rodiny nás chce uchrániť pospolu, všetkých pospolu. Cesta vášho národa v jednote prekonala mnohé ťažké chvíle; Matka, silná pod krížom a vytrvalá v modlitbe s učeníkmi v očakávaní Ducha Svätého, nech vzbudí túžbu kráčať ďalej ponad príkoria a rany minulosti a túžbu vytvárať spoločenstvo so všetkými, vnútri i vonku, a nikdy sa nepoddať pokušeniu izolovať sa a presadzovať sa nasilu.“
Pápež František upozornil aj na veľkú konkrétnosť: „Mária je Matka, ktorá si berie k srdcu problémy a zasahuje; vie uchopiť ťažké chvíle a postupovať s diskrétnosťou, účinnosťou a húževnatosťou. Nie je ani paňou, ani protagonistkou, ale je Matkou a služobníčkou. Vyprosujme milosť osvojiť si jej citlivosť, jej fantáziu v službe tomu, kto je v núdzi, krásu stráviť život pre druhých, bez uprednostňovania a bez rozdielov. Ona, Príčina našej radosti, ktorá vnáša pokoj doprostred hriechu a zmätku dejín, nech pre nás získa hojnosť Ducha, aby sme boli dobrými a vernými sluhami.“

 

Ticho modlitby v Osvienčime
Na tretí deň svojej apoštolskej cesty v Poľsku Svätý Otec František vstúpil do ticha modlitby na mieste, ktoré sa stalo svedkom hrôzy ľudského zla a zostáva posvätené životmi pol druha milióna obetí nacizmu.
Počas návštevy táborov Auschwitz a Birkenau sa pápež František stretol s desiatkou dodnes žijúcich niekdajších väzňov a každému z nich venoval objatie s výmenou niekoľkých slov. Bol medzi nimi aj rodák z Bratislavy, žijúci v Izraeli, pán Naf­tali Fürst. V tábore Auschwitz (Osvienčim) pápež pobozkal brvno šibenice, dotkol sa rukou múru smrti a vstúpil do bunkra hladu, do cely sv. Maximiliána Kolbeho.
Pri pamätníku obetí holokaustu v Birkenau (Brzezinka) Svätý Otec položil zažatú lampu počas pietneho aktu za účasti židovského rabína a katolíckeho kňaza. Pápež podľa svojho rozhodnutia nepredniesol v táboroch smrti žiadny príhovor. Návšteva v poradí tretieho pápeža na tomto mieste tak zarezonovala samotným gestom mlčania.
Po návrate z Osvienčimu do Krakova navštívil Petrov nástupca univerzitnú pediatrickú nemocnicu. Svätý Otec sa stretol s asi 50 malými pacientmi, ich rodičmi, ako aj lekármi a ošetrovateľmi. V príhovore okrem iného povedal, že by si prial, aby sme ako kresťania dokázali byť nablízku chorým tak ako Ježiš, teda v tichu, s pohladením a modlitbou. „Naša spoločnosť je, žiaľ, znečistená kultúrou skartovania, ktorá je opakom kultúry prívetivosti. Obeťami kultúry skartovania sú práve tí najslabší a najkrehkejší, a to je kruté,“ apeloval pápež.

 

Deň Božieho milosrdenstva
Na štvrtý deň svojej 15. zahraničnej apoštolskej cesty zavítal pápež František 30. júla predpoludním do Svätyne Božieho milosrdenstva v Lagiewnikách, kde vysluhoval sviatosť zmierenia a neskôr v neďalekom Chráme sv. Jána Pavla II. celebroval svätú omšu pre poľských kňazov, rehoľníkov a seminaristov. Stojí za zmienku, že Poľsko je krajinou s najvyšším počtom duchovných povolaní v Európe. Na kňazstvo sa tam pripravuje takmer 4 000 mladých mužov. Celkový počet kňazov v Poľsku presahuje číslo 30-tisíc, čo znamená, že na jedného kňaza pripadá okolo tisíc veriacich. Napriek tomuto veľkému počtu Svätý Otec dôrazne upozornil v homílii na radikálnosť duchovného povolania: „Ten, kto sa rozhodol zosúladiť celú svoju existenciu podľa Ježiša, si už viac nevyberá miesto, ale ide tam, kam je poslaný. Nestráca čas plánovaním si zaistenej a dobre honorovanej budúcnosti, aby mu nehrozilo, že sa stane izolovaným a pochmúrnym, uzavretým medzi úzke steny egoizmu bez nádeje a bez radosti.“
V homílii sa pápež zameral na skutočnosť, že nás „Ježiš posiela“: „Už od začiatku túži po tom, aby Cirkev neustále vychádzala, aby išla do sveta. A chce, aby to robila rovnako, ako to urobil on sám, tak ako on bol Otcom poslaný na svet. Nie ako mocnár, ale ako sluha, nie aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a aby priniesol radostnú zvesť. A v každej dobe sú takto posielaní aj jeho učeníci. Je tu viditeľný kontrast: zatiaľ čo apoštoli zatvárali zo strachu dvere, Ježiš ich posiela do misií. Chce, aby otvorili dvere, vyšli von a šírili Božie odpustenie a pokoj silou Ducha Svätého. Toto poslanie platí aj pre nás. V tejto chvíli akoby sme počuli veľké pozvanie sv. Jána Pavla II.: ,Otvorte brány!‘ Napriek tomu v našom kňazskom a zasvätenom živote sa môže často objaviť pokušenie ostať tak trocha uzavretí – či už pre obavy, alebo z pohodlnosti – do seba samých a do nášho prostredia. Smer, ktorý však ukazuje Ježiš, je jednosmerkou – je to jeden smer: vyjsť zo seba samých. Je to cesta bez spiatočného lístka. Je to exodus z nášho ja, obetovanie života pre neho, nasledujúc cestu sebadarovania. Na druhej strane Ježiš nemá rád polovične prejdené cesty, brány otvorené napoly, život dvojkoľajnosti. Žiada, aby sme na cestu vykročili naľahko, aby sme sa vzdali vlastných istôt a zakorenili sa iba v ňom.“
Podľa pápežových slov život Ježišových najbližších učeníkov, ku ktorému sme boli povolaní aj my, je charakterizovaný konkrétnou láskou, teda službou a ochotou: „Je to život, v ktorom niet uzavretých priestorov a súkromných vlastníctiev pre vlastné pohodlie. Aspoň by nemali byť. Ten, kto sa rozhodol pre Ježiša, je pripravený odpovedať tomu, kto ho volá a nedohaduje sa na čase stretnutia. Dom, v ktorom býva, nevlastní, pretože Cirkev a svet sú otvorenými miestami jeho poslania. Jeho pokladom je postaviť Pána doprostred života bez toho, aby pre seba hľadal niečo iné. Vyhýba sa tak situáciám, ktoré by ho uspokojovali a stavali do centra. Nestavia sa na rozkývané piedestály moci sveta a nehovie si v pohodlí, ktoré oslabuje evanjelizáciu. Keďže je spokojný v Pánovi, neuspokojuje sa s priemerným životom, ale horí túžbou vydávať svedectvo a prichádzať k ľuďom.“

 

U jezuitov a minoritov
Pápež absolvoval 30. júla v Krakove dve návštevy, ktoré neboli v jeho oficiálnom programe. Stretnutie s miestnou komunitou jezuitov je už tradičnou neplánovanou odbočkou Svätého Otca Františka pri apoštolských cestách. Stiskom ruky osobne pozdravil každého z približne 30 prítomných, medzi ktorými boli najmä mladí jezuiti, aj skupinka čerstvo vysvätených pátrov. Prítomní boli aj traja vysokoškoláci z jezuitskej fakulty v Krakove. Pápež sa v rozhovore, ktorý trval asi 40 minút, zaujímal najmä o univerzitné pôsobenie poľských jezuitov, čiže o angažovanosť v oblasti kultúry.
Medzi krakovských minoritov zavítal Svätý Otec po ceste na večernú vigíliu s mladými. V Kostole sv. Františka si uctil relikvie dvoch blahoslavených minoritských mučeníkov, Zbigniewa Strzałkowského a Michała Tomaszeka, blahorečených v decembri minulého roka. Pápež František sa spolu s komunitou minoritov modlil za obrátenie sŕdc tých, ktorí v sebe prechovávajú ideologickú nenávisť, a za oslobodenie sveta od terorizmu.

ĽUDOVÍT MALÍK
ZDROJ: –VRSK–, –VRCZ–, snímky: profimedia.sk
Páčilo sa :
0