7. augusta 2015
Čítaní: 172
KN 32/2015 | Reportáž
Do Provensalska sa ľahko zamilujete
Provensalsko, po francúzsky Provence, je oblasť južného Francúzska známa svojou bohatou históriou, kultúrnymi pamiatkami a malebnou prírodou. Ohraničená je Ligurským morom, hranicou s Talianskom, Alpami a riekou Rhônou. Svoj názov nesie ešte z čias Rimanov, pretože práve toto územie patrilo medzi prvé provincie Rímskej ríše mimo Talianska.

Tymián, rozmarín, šalvia, levanduľa. Aj nás nalákali farby, chute a vône typické pre Provensalsko, dedinky a prekrásne pláže v oblasti Côte d’Azur. Rozhodli sme sa spraviť „roadtrip“ autom a ochutnať aspoň kúsok z tohto kraja. Uľahčili sme si to príletom do Nice a zapožičaním auta priamo na letisku.
Naša prvá cesta nemohla viesť nikam inam ako na piknik k moru. Nice sa rozprestiera na členitom pobreží Ligurského mora s azúrovou vodou, my sme však zamierili o niečo severnejšie do mestečka Menton. Prechádzali sme sa kľukatými úzkymi uličkami mesta stúpajúc stále vyššie a vyššie. Žlté a oranžové kaskádovité domčeky s modrými okenicami nás priviedli až k Bazilike sv. Michala, archanjela, ktorá je označovaná za najväčší a najkrajší barokový kostol celého Azúrového pobrežia. Cintorín Vieux Château na najvyššom bode mesta ponúka krásne výhľady na celý záliv.
Západ slnka v staroružových a okrových farbách, ktorý sme sledovali z prístavu, napovedal, prečo si tento kúsok zeme vybrali za inšpiráciu svetoznámi umelci.
Menton je známy aj pestovaním citrónov a tie nájdete nielen v krásnych tropických záhradách, ktorých je v meste niekoľko, ale aj popri domoch a obchodoch.

 

Národný park Verdon a Panna Mária
Do vnútrozemia sme zamierili cez Castellane, mesto s pokojnou až ospalou atmosférou. Prechádzali sme kaňonom Verdon, kde sa nám naskytol pohľad na neskutočne tyrkysovú vodu jazera Lac de Sainte Croix. Za zákrutami čakalo mestečko Moustiers Sainte-Marie s hviezdou umiestnenou medzi dvoma bralami a pod ním kostolík zasvätený Panne Márii – Notre-Dame de Beauvoir.
Mestečkom pretekajú dva potoky, okolo ktorých bujnie zeleň. Kamenné domy s okenicami, malé obchodíky s porcelánom, kaviarne a reštaurácie spolu s kostolom na námestí vytvárajú malebnú atmosféru. Celé to korunovalo ubytovanie priamo na námestí u Pascala, ktorý nazval svoje apartmány U dobrej hviezdy.
Náš hostiteľ bol veľmi priateľský a keď sa dozvedel, že sme zo Slovenska, porozprával nám, že bol televíznym reportérom v Paríži a v čase nežnej revolúcie bol v Československu sledovať novembrové udalosti. Svoju kariéru však už zanechal a posledné roky žije na tomto čarovnom mieste.
Po večeri v miestnej reštaurácii sme sa vydali na prechádzku za svetielkom smerujúcim pomedzi skalnaté bralá. Niekedy môže byť veľmi prínosné, že nemáte čas naštudovať si pred dovolenkou všetky plánované zastávky vašej cesty, a tak môžete byť milo prekvapení ako my. No čo by ste povedali na krížovú cestu okolo deviatej hodiny večer s osvetlenými zastaveniami, ktorá ústi na vrchole do prítmia otvoreného kostola s blikotajúcimi sviečkami? Nezabudnite si však peňaženku s mincami, aby ste mohli využiť „skrinku“, ktorá po vhodení mince rozsvieti hlavný oltár.

 

Tri Márie a van Gogh
Naša cesta pokračovala okolo polí plných levandule (ešte len v pukoch), zabudnutých vidieckych sídiel, mestečiek s trhmi a kamenných kostolíkov.
Prespať sme chceli v Arles. Ešte sme si však odskočili k brehu Stredozemného mora do mestečka Saintes Maries de la Mer. Názov upozorňuje na legendu, podľa ktorej práve tam pristáli Mária z Magdaly, Mária Salome a Mária, Jakubova matka. Podľa Biblie boli tieto ženy prvými svedkami prázdneho hrobu a vzkriesenia Ježiša Krista.
Dnes je mesto najmä pútnickým miestom pre Rómov, ktorí sa tam v máji zhromažďujú na počesť svojej patrónky sv. Sáry. Sochu svätice oblečenej do šiat nájdete v kostole v krypte. Kostol je zaujímavý aj tým, že sa dá vyjsť až na špičku jeho kamennej strechy. Výhľad, ktorý ponúka, je impozantný – z jednej strany sa na mesto valia vlny Stredozemného mora, na druhej strane sú červené strechy vytiahnuté provensalským sln­kom až do okrova, ktoré dodávajú farbu vzdialeným mokradiam a pastvinám.
Po ceste od mora do Arles sme mali možnosť sledovať polodivé biele kone popásajúce sa na pláňach.V tejto oblasti sa chovajú aj čierne býky.
Práve v Arles strávil posledné dva roky svojho života Vincent van Gogh a namaľoval tam nielen svoje slávne Slnečnice, ale ďalších takmer 200 obrazov. Trvalé stopy tam zanechali aj Rimania. Najvýraznejšou pamiatkou je rozhodne amfiteáter s kapacitou až 20-tisíc ľudí. Dodnes sa tam konajú býčie zápasy, takže ak máte chuť na takýto ojedinelý zážitok, treba prísť počas Veľkej noci.
Arles ponúka okrem románskych a antických pamiatok aj pohodu a chuť sadnúť si k dobrému jedlu a poháru ružového vína.

 

Srdce Provensalska
Opustili sme kraj divokých bielych koní a za oknami auta sa nám začali striedať vinice, ovocné sady a polia červených makov. V hornatejšej časti Provensalska leží jedna z najkrajších dediniek – Les Baux de Provence. Ponúka autentické staroveké domčeky vrátane polozachovaného hradu a krásny výhľad do širokého okolia.
Hrad Château des Baux umiestnený na skalnatej plošine pohoria Alpilles vysoko nad krajinou bol postavený v 11. storočí. Pevnosť bola známa svojou nedobytnosťou. Nájdete tam rekonštrukcie stredovekých obliehacích strojov, ktoré každodenne predvádzajú streľbu s reálnymi guľami, v dedine pod hradom zas obchodíky so suvenírmi a umeleckými dielami. Potešia sa aj najmenší – kúpiť sa dá kompletná rytierska výzbroj, ale aj korunka pre spanilú princeznú.
Posledný deň patril mestečku Roussilon, ktoré je vybudované na krásne sfarbenom skalnom útese. Výhľad od Kostola sv. Michala Archanjela stál za to. Uličky s obchodíkmi s umeleckými dielami, mačka pohodlne rozložená v okne, kaviarničky a modrá obloha. Kochali by sme sa aj ďalej, ale ešte sme mali v pláne navštíviť opátstvo známe najmä pestovaním levandule.

 

Zastavte čas a vychutnávajte
Opátstvo Abbaye de Sénanque pôsobí ako tiché miesto na dne údolia, odkiaľ vysiela svoje modlitby skupina cisterciánov. S láskou sa starajú o levandule, pestujú si vlastnú zeleninu a vyrábajú med. Budova kláštora je zaujímavá najmä vďaka svojej strohej kráse. Kostol s dvoma bočnými loďami nás objal vo svojej chladivej náruči. Okrem neho môžu návštevníci so sprievodcom vidieť chodby kláštora, spálne a kapituly, kde opát prednáša Regulu sv. Benedikta. Zaujímavosťou je, že v určitej časti roka sa dvere kláštora otvárajú i tým, ktorí chcú v jeho útrobách pobudnúť dlhšie. Zúčastňujú sa na bohoslužbách a jedia s mníchmi za jedným stolom.
Putovanie Provensalskom sme ukončili cestou smerom na pobrežie. V mestečku Sainte Maxime sme si opäť omočili nohy v mori a prešli sme sa po zlatistom piesku. Poslednú noc sme strávili v Nice.
Provensalsko je bohaté a ponúka tak veľa. Verím, že sa tam vrátime. Dá sa tam spomaliť a zážitok nemerať počtom navštívených pamiatok a nabehaných kilometrov, ale momentmi, keď sedíte niekde v zapadnutom mestečku mlčky počúvajúc cikády a vaše zmysly vpíjajú do seba krásu, farbu a vôňu tohto kúta sveta.
 

HELENA SOCHNOVÁ
Snímky: autorka
Páčilo sa :
0