9. augusta 2018
Čítaní: 25
KN 32/2018 | Editoriál
EDITORIÁL

Čo ešte dnes potrebujeme, aby sme sa cítili spokojní so svojím životom? Túto otázku si kladiem, keď vidím okolo seba ľudí, ktorí sa každý deň ponáhľajú do práce. Získať pocit užitočnosti a osobnej významnosti je dôležitým momentom našej existencie. Avšak nie cieľom. Určite by vedeli o tom rozprávať Dubovského kňazi (s. 16 – 17), ktorí tajnou vysviackou podstupovali riziko pozemského „šťastia“. Vo svojich životoch preukazovali veľa pokory. Vytrvali na miestach, na ktoré ich postavil Boh, hoci sa to nezhodovalo s ich túžbami a ambíciami. Ich obeta však nebola daromná. Pomôcť nám môže aj adorácia pred sviatostným Spasiteľom. V duchovnej obnove (s. 8 – 9) nám autor vysvetľuje, že tak ako rastlina vystiera svoje listy za slnkom, tak aj naša duša potrebuje duchovnú fotosyntézu, ktorou sa mení prijatá energia Božieho pôsobenia v nás. Uvoľňuje v nás život Božieho dieťaťa. Získavame viac citlivosti pre druhých a najmä veľkorysosť, ktorá by mala byť výsadou kresťanov. „Naši predkovia žili muziku aktívne. Hudba ich začala formovať v kostole, kam išli každý deň a kde spievali. Keby môj otec nebol kantorom a odmalička by som nerástol práve v kostole, asi by mi harmonizácia nešla tak, ako mi ide. Okrem toho sa ľudia spolu stretávali a väčšinou sa to nezaobišlo bez spevu. Bola to prirodzená vec. Moja mama má 83 rokov a s výnimkou toho, čo spí, spieva v jednom kuse. A tak to má byť. Aj my sme spievali deťom. Komunikovali sme hudbou. Dnes máme kopec hudobného smogu, ktorý je okolo,“ prezrádza v rozhovore Michal Smetanka (s. 10 – 11). 

PETER SLOVÁK
Páčilo sa :
0