16. augusta 2017
Čítaní: 181
KN 33/2017 | Komentár
Hranica svätosti

Prednedávnom sa kardinála Jozefa Tomka pri jednom neformálnom rozhovore opýtali, ako s odstupom času vníma, že sa toľké roky osobne stretával so svätými – s pápežom Jánom Pavlom II. a s Matkou Terezou. Kardinál sa najprv zatváril prekvapene. Nie kvôli uvedomeniu si faktu osobného vzťahu so svätými; skôr kvôli samotnej
otázke. „Tie stretnutia neboli ničím zvláštne,“ rozhovoril sa kardinál po chvíli, „obaja žili to, čo im ich povolanie prinášalo, no obaja to žili v láske a plní chcenia, aby svoje úlohy čo najlepšie zvládli.“
Viacerí si dnes – poznačení očakávaným vyhlásením nového blahoslaveného, Titusa Zemana – dávame otázky, ako to s tými svätými vlastne je? Čím bol ich život zvláštny? Prečo sa spomedzi všetkých kňazov, ktorí pôsobili na Slovensku, práve salezián Titus Zeman dostane medzi blahoslavených? Prečo nie napríklad Štefan Hlaváč, profesor, veľký ľudomil a priateľ mladých, alebo iní kňazi, ktorí taktiež trpeli či boli zabití v čase komunizmu? A vôbec, neublíži to rozširovanie zoznamu svätých ich
výnimočnosti? Iste, bolo by málo, ak by sme ostali len pri tom, že budeme mať dlhší zoznam svätých rozšírený oSlováka,alebo väčší zoznam tých, ktorí sa osobne stretávali so svätými. Je to zaiste aj možnosť pouvažovať,ako to naozaj je so svätosťou.
Ako sa dosahuje a čo by ju mohlo predznamenať. Pekne to povedala členka Sekulárneho inštitútu
Madonna della Strada Iveta zo Sniny, ktorá po jednom sympóziu v Ríme
tlmočila slová prednášajúceho na tému svätosť takto: „Svätosť nie je akási brána, ktorú nám je potrebné prekročiť a TAM TO JE. Nie je to o prejdení akejsi pomyselnej hranice, keď sme to UŽ dosiahli. Svätosť, to je kráčanie s Ježišom, to je tá trpezlivá a verná cesta s ním.“
  

Jozef Kozák
Páčilo sa :
1