16. augusta 2018
Čítaní: 104
KN 33/2018 | Téma
Dôkazom mariánskej úcty v Nitre je aj svätý obrázok
V Nitre sa nachádzajú tri historické sochy Panny Márie, ktoré môžeme považovať tiež za umeleckohistorické dokumenty o úcte k Božej Matke. Najstaršie písomné zmienky o dielach pochádzajú už z 13. storočia. Pokúsme sa ich preskúmať a načrtnúť nové súvislosti.

V rokoch 1710 a 1739 boli v Nitre morové epidémie. Po skončení tej poslednej, teda v roku 1740, mešťania dali postaviť tzv. morový (mariánsky) stĺp so sochou Panny Márie. Stĺp však bol, podľa dostupných informácií, zničený pri zbúraní Kostola sv. Jakuba v roku 1786. Podobu stĺpa ani sochy Panny Márie, ktorá mala na ňom stáť, nepoznáme.

Až o storočie neskôr, v roku 1881/1882, nitriansky biskup Augustín Roškováni (* 1807 v Sennom v Zemplínskej stolici, + 1892 v Nitre; nitrianskym biskupom bol v rokoch 1859 — 1892) dal postaviť nový mariánsky stĺp, ktorý sa zachoval dodnes. Jeho autorom je kamenosochár Anton Brandl (* 1817 v Litomyšli, + 1893 v Bratislave; pôsobil v Bratislave a Trnave, bol učiteľom a majstrom známeho bratislavského sochára Jána Fadrusza). Pôvodne stál stĺp na Svätoplukovom námestí až do roku 1973, keď sa vraj socha zrútila a prelomiť sa mal aj driek kamenného stĺpa. Po zreštaurovaní mariánsky stĺp premiestnili na kalváriu. Naposledy stĺp so sochou reštauroval Jozef Mendier v roku 1994 a následne ho v roku 1996 vrátili na námestie, ale nie na pôvodné miesto. Socha na vrchole stĺpa zobrazuje Pannu Máriu s Dieťaťom Ježišom v náručí ako Kráľovnú neba (Regina caeli), stojacu na polmesiaci a ozdobenú korunou a žezlom.

Mariánsky stĺp na hradnom vrchu
V Nitre stojí ešte jeden mariánsky (morový) stĺp, ktorý v roku 1750 dal postaviť na hradnom vrchu biskup Imrich Gabriel Esterházi (* 1689 v Szombathely, + 1763 v Nitre; nitrianskym biskupom bol v rokoch 1740 — 1763). Autorom diela je rakúsky kamenosochár Martin Vögerle (tiež Fegerle; * 1714 v Bruck an der Leitha, + 1770 vo svojom rodisku). Výpravný nitriansky stĺp s pozlátenými prvkami opakuje to isté riešenie, ktoré poznáme z rakúskeho Hainburgu z roku 1749. Vögerle na vrchol stĺpa umiestnil postavu Immaculaty, oslavujúcu Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Panna Mária je zobrazená ako žena stojaca na polmesiaci, šliapajúca po hlave hada, ozdobená svätožiarou z dvanástich hviezd. Mariánsky stĺp sa reštauroval v rokoch 1992 až 2008. Len na okraj pripomeňme, že Martin Vögerle je známy tiež svojou účasťou na prácach na morovom stĺpe Najsvätejšej Trojice v Kremnici (1765 – 1772), ktorého dokončenia sa však nedožil.

Najstaršie miesto úcty
Najstarším miestom úcty k Panne Márii v Nitre je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie na kalvárii. Pôvodne malý kostol s patrocíniom Božej Matky stál na úpätí vrchu už v 13. storočí, ako to dokladá listina z roku 1248. Dokonca v rokoch 1332 až 1337 slúžil ako farský kostol. Písomný doklad z roku 1506 sakrálnu stavbu označuje ako Kaplnku Matky Božej na Vrchu Zelenej planiny. V nasledujúcich búrlivých storočiach sa kaplnka pravdepodobne viackrát stala obeťou útokov na mesto a jeho okolie, pretože bola opakovane konsekrovaná v rokoch 1630, 1680, 1696 a 1723. Pri poslednej stavebnej úprave na začiatku 18. storočia pribudla na západnom priečelí veža, do ktorej umiestnili dva zvony. V roku 1728 bola pod kostolom vybudovaná krypta. Podrobnejšie informácie o zariadení kostola poznáme z kánonickej vizitácie z roku 1732. V interiéri kostola stálo päť oltárov. Na stene za hlavným oltárom sa už vtedy nachádzala nástenná maľba zobrazujúca Immaculatu, oslavujúca Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Ikonografická téma je na viacerých miestach nesprávne identifikovaná ako Nanebovzatie Panny Márie. Istota v korektnom určení maľby vychádza zo zistenia, že nástenná maľba je replikou (pravdepodobne podľa grafickej predlohy) slávneho obrazu španielskeho maliara Bartolomé Estébana Murilla (1617 — 1682). Ten sa dnes nachádza v zbierke Museo del Prado v Madride, ale pôvodne bol určený pre Hospital de los Venerable v Seville. Murillov obraz vznikol pravdepodobne okolo roku 1678, keď ho objednal kanonik katedrály v Seville Justino de Neve (1625 — 1685).

Celomestská mariánska púť
Vráťme sa späť do Nitry, ktorá v 18. storočí trpela viacerými morovými epidémiami. Obyvatelia mesta sa v rokoch 1747 až 1766 zaviazali vykonať celomestskú mariánsku votívnu púť ku Kostolu Matky Božej na Zelenom vŕšku (teda na dnešnej kalvárii). Pri poslednej púti už stála pri kostole malá budova kláštora nazarénov, ktorí v Nitre zotrvali až do roku 1769. Po ich odchode z Nitry kláštorná budova zostala na sedem rokov opustená, kým nezačala slúžiť ako penzijný dom pre kňazov a toto využitie zostalo zachované až do roku 1925.

Kostol počas rokov 1875 až 1888 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Jej iniciátorom bol už spomenutý biskup Roškováni, ktorý ho po dokončení prác nanovo konsekroval. Z jeho podnetu sa tiež začalo so stavbou kalvárie na kopci nad kostolom, dokončenej vrátane Kaplnky Božieho hrobu v roku 1884. Rok nato pribudli na jednotlivých zastaveniach krížovej cesty reliéfy. Zelený vŕšok sa odvtedy volá Kalvária.

Nitrianska Kalvária v 20. storočí
Ďalší vývoj kostola na nitrianskej Kalvárii súvisel s príchodom verbistov (Spoločnosti Božieho Slova, SVD) na Slovensko. Ich veľkým podporovateľom bol nitriansky biskup Karol Kmeťko (* 1875 v Dolných Držkovciach, + 1948 v Nitre; nitrianskym biskupom bol v rokoch 1920 až 1948). Prvým rehoľníkom poskytol letné sídlo nitrianskych biskupov v Močenku v roku 1923. Verbisti hneď po svojom príchode darovali kostolu v Nitre na Kalvárii dva zvony. O dva roky neskôr sa oficiálne usadili práve tam a vzápätí začali so stavebnými úpravami. Kláštornú stavbu nadstavili o jedno poschodie a v roku 1928 dokončili nový misijný dom, ktorý konsekroval nitriansky biskup Karol Kmeťko.

Stavebnými úpravami prešiel aj kostol. Ten zväčšili o Kaplnku sv. Terézie z Lisieux, oratórium a sakristiu, a v jeho exteriéri nanovo postavili poľný oltár. Aj kostol po prestavbe posvätil biskup Karol Kmeťko — v rokoch 1926 a 1932. Neskôr, po skončení druhej svetovej vojny, bola v jeho interiéri položená nová dlažba. Počas veľkej mariánskej púte na nitrianskej Kalvárii v auguste 1948 biskup Karol Kmeťko kostol opäť konsekroval. Ešte pripomeňme, že slovenská provincia Spoločnosti Božieho Slova bola schválená 27. marca 1942 a že to bol kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý na žiadosť verbistov 1. júla 1997 opäť zriadil na Kalvárii farnosť, ktorú rehoľníci spravujú dodnes.

Socha nitrianskej Piety
Kostol na nitrianskej Kalvárii je strediskom mariánskej úcty najmenej tri storočia. Slávnosti a púte každoročne vrcholia 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Počas stavebných úprav kostola v 20. rokoch minulého storočia bol vztýčený nový hlavný oltár, ktorý citlivo rešpektoval špecifiká miesta. Mramorová konštrukcia siaha iba do takej výšky, aby spoza nej bolo možné vidieť nástennú maľbu, ktorú spomína kánonická vizitácia v roku 1732. Na vrchole oltára je inštalovaná Pieta (vysoká okolo 112 cm), o ktorej sa tvrdí, že by mala pochádzať z roku 1776.

Iné zdroje uvádzajú, že prvá votívna púť Nitranov k tomuto súsošiu sa uskutočnila už v roku 1747. Tiež je známe, že Pieta sa mala niesť ulicami mesta v procesii, ktorej výsledkom bolo zázračné skončenie moru v roku 1739. Aký je teda pravdepodobný pôvod sochy?

Dejiny umenia sa o sochu nitrianskej Piety nikdy nezaujímali a dostupné informácie o nej nie sú z hľadiska historickej vedy dostatočne overené. Samotná socha predstavuje riešenie, ktoré je určené diagonálnou osou ležiaceho tela Krista, ktorú opakuje sklon ramien a hlavy Panny Márie. Charakteristické je tiež vyklonenie Ježišovho trupu, aby ho zbožný ctiteľ mohol vidieť nie z úzkeho profilu, ale čo najviac spredu. Dôležité je zdôraznenie bezprostredného kontaktu medzi Matkou a jej Synom pohľadom zoči-voči, čo je prvok typický nielen pre barokové sochárstvo; stretávame sa s ním aj v období neskorej gotiky, ale aj v prvej polovici 16. storočia.

Neorganické nasadenie Máriinej pravej ruky, ktorou pridržiava Ježišovu hlavu, tiež drapéria jej rukávov a ďalšie detaily naznačujú, že socha bola v minulosti prerezaná. Jej súčasnú podobu kazí nová polychrómia s kovovým efektom. Už výsledky formálnej analýzy naznačujú, že by nemalo ísť o dielo pochádzajúce z 18. storočia — práve naopak, zrejme bude staršie. Ak máme vychádzať z údajov, že kostol na Kalvárii bol počas 17. storočia tri razy konsekrovaný, zdá sa, že tomuto obdobiu by mohlo zodpovedať predbežné datovanie nitrianskej Piety. (Ďalšie poznatky si okrem archívneho bádania vyžadujú dôslednú obhliadku; potrebné by bolo aj reštaurovanie s cieľom odstrániť nevhodný náter.)

Svätý obrázok
Devočné alebo sväté obrázky majú veľmi dlhú tradíciu, siahajúcu do obdobia neskorého stredoveku, keď vznikali a boli rozširované vďaka zdokonaleným technikám drevorezby, drevorytu alebo medirytiny. Špecifickú skupinu tvoria obrázky, ktoré majú pripomínať návštevu pútnického miesta. Takým je tiež obrázok s označením Matička Božia Nitrianska, ktorý možno datovať v súvislosti s príchodom verbistov do Nitry do polovice 20. rokov minulého storočia. Obrázok síce zachytáva pietu, teda Bolestnú Matku Božiu s telom Krista, ale nejde o vernú podobu tej, ktorá sa nachádza na hlavnom oltári v kostole na Kalvárii v Nitre.

Rozdiel je najmä v polohe Ježišových rúk, ktoré sú na soche prekrížené a položené cez bedrá, kým Panna Mária pravou rukou pridržiava hlavu svojho Syna a nakláňa sa k jeho tvári. Na svätom obrázku sa zase na Máriiných prsiach skvie žiariaci medailón s monogramom Krista IHS, a nie „vejár“ zo siedmich malých mečov, čo je zvyčajný atribút Sedembolestnej patrónky Slovenska.

Zobrazený odev v skutočnosti nie je fixným prvkom, ide o pozostatok barokovej zbožnosti, ktorá sa prejavovala obliekaním sôch do drahých látok, zdobených vzácnymi krajkami, drahokamami, perlami a zlatom. Rovnako červeno-zlatá koruna, ktorá na obrázku zdobí Ježiša aj Pannu Máriu, bola odnímateľným doplnkom. Svätý obrázok Matičky Božej Nitrianskej teda nie je vera effigies, vernou podobou Bolestnej Matky Božej, ktorá je uctievaná na hlavnom oltári farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii. Sochu, ktorú svätý obrázok reprodukuje, sa však doložiť nepodarilo.
Martin Šugár
Páčilo sa :
1