16. augusta 2018
Čítaní: 96
KN 33/2018 | Reportáž
Spája nás rovnaké zmýšľanie
Multižánrový kresťanský festival Campfest sa konal 2. – 5. augusta na Liptove na Ranči Kráľova Lehota. Jubilejný 20. ročník už tradične pripravila organizácia Mládež pre Krista — Slovensko. Festivalové dianie sa nieslo pod názvom Premeniť. Možno práve chuť premeniť seba či okolie prilákala 6 600 ľudí.

Dobrovoľník pri vstupnej bráne zahlási moje meno do vysielačky. Na druhej strane mu nerozumejú, navyše pri nás zastavil traktor a trúbi, aby ho pustili. Je krásne slnečné ráno. Dobrovoľník mi niečo hovorí, ale keďže veselý traktorista rád udržiava vysoké otáčky motora, teraz nerozumiem ja. Traktor prejde dnu a hoci verbálna komunikácia zlyhala, porozumel som ukazováku dobrovoľníka a mierim k stanovisku organizátorov. Je piatok, som na Campfeste!

Aby sme boli spolu
Stretávam sa s PR manažérkou Soňou Jančovičovou, všade je ruch, pohyb a dobrá atmosféra: „Campfest je kresťanský festival, stretnete tu najmä Slovákov a Čechov z rôznych kresťanských cirkví.“ Pri otvorení festivalu jeho riaditeľ Štefan Beňa povedal: „Sme z rôznych cirkví, z rôznych denominácií, z rôznych častí Slovenska a Česka, a je super, že tých 20 rokov nás Pán Boh volá do toho, aby sme boli spolu. Aby sme spolu snívali tento sen!“ V sumári prišli tento sen snívať aj návštevníci z Poľska, Rumunska, Bieloruska či Ukrajiny. Sú tu predovšetkým mladí ľudia, stretol som však aj rodiny či starších účastníkov. Areál festivalu prichystalo a mnohé organizačné úlohy plnilo vyše 200 dobrovoľníkov, ktorí sa stretávajú už týždeň pred samým Campfestom.

Modlitba v stane
Názov festivalu súvisí s kempom a kempovaním, preto jeho prirodzenou súčasťou sú stany. Nielen tie osobné na prenocovanie, ale v stanoch sa odohrával aj hlavný program: najväčší bol Hangár, ale mohli ste zažiť rôzne vystúpenia v Humne, Garáži či Stodole. Osobitné miesto mal Poradenský a Modlitebný stan. Poradenský stan počas trvania festivalu navštívilo približne tisíc ľudí, súbežne v ňom prebiehali spovede.

Svoj priestor mali deti aj Literárna kaviareň. Takže áno, žilo to! Ak ste už práve nevládali vstrebávať ďalšie impulzy a boli ste naplnení dojmami, mohli ste sa ovlažiť pri Čiernom Váhu. Mládež sa tam smiala a hádzala „žabky“. Pri pohľade na nich sa vo mne ozvala evokácia udalostí okolo Jána Krstiteľa. Volal ľudí, ktorí sa chceli premeniť, a zároveň vyrovnával chodníky pre tú najväčšiu premenu. Aj tu bolo cítiť chuť po pohybe vpred, chuť zanechať starého človeka a ísť ďalej, radosť v tvárach, ústretové správanie voči druhým, naozaj, na festivale sa dali zažiť zázračné chvíle živej viery a spolupatričnosti, zdôrazňujem: bez pretvárky a vnucujúcich sa úsmevov. V Modlitebnom stane zas bol priestor na stíšenie, človek sa vypojil z hmýrenia medzi stanmi a dostal sa do samoty presvetleného bieleho stanu z ľahkej látky, bolo to oslovujúce...

To najdôležitejšie
„Hajlajt je na stejdži v Hangári, potom čílujeme,“ po tejto vete štyroch chalanov, ktorí sa ponáhľali na koncert Dominiky Gurbaľovej, som si uvedomil svoj vek. Rozumel som síce, že je to pre nich v danej chvíli to najdôležitejšie, ale slovník je definitívne za mojím zenitom. Tak som sa tiež vybral na koncert modlitieb a chvál známej speváčky, ktorý vyvrcholil požiadaním o jej ruku: zožalo to obrovský potlesk a žičlivé reakcie. Jednoduché pôsobivé texty a podmanivé melódie boli v súzvuku s výzvou Dominiky Gurbaľovej, aby sme si ako poslucháči otvorili srdcia a prebudili sa... Okrem domácich kresťanských kapiel (Timothy, Espé atď.) vystúpili aj zahraniční hudobníci a umelci – spomeňme Grahama Kendricka.

Dávid a Goliáš
Nielen koncerty, kde sa tancovalo a mnohí symbolicky odhadzovali svoje stresujúce masky, ale aj prednášky s ústrednou témou festivalu: premena a premeniť seba i okolie, boli v centre diania. Mário Tomášik, vedúci katolíckeho Spoločenstva pri Dóme sv. Martina, ukazoval na príklade víťazného boja Dávida s Goliášom náš duchovný zápas v každodennom živote i vo vážnych rozhodnutiach – riešením je určite naše odhodlanie, ale nie je riešením celostným, to prichádza až v odovzdaní sa Bohu. Tak sa podarí prekonať aj problémy, ktoré nás hrozivo prevyšujú, ako Goliáš Dávida, tak sa môžeme premeniť.

Páčila sa mi prednáška Martina Hunčára, lebo pekne skĺbil tému duše, ducha a tela – to sú zložky, ktoré nás tvoria, takže aj zdravé telo je potrebné na plnenie Božej vôle, preto si zdravie tela treba udržiavať. Veľkú pozornosť si vyslúžila prednáška mladých manželov Valachovcov, ktorí žili v čistom 7-ročnom vzťahu pred manželstvom. Prišli svedčiť o tom, že sa to aj v dnešnej dobe dá, hoci môžete okolitému svetu s takýmto odhodlaním pripadať úplne mimo. Z dlhšej perspektívy sa ukáže správnosť tohto rozhodnutia, ktoré stojí obete, ale s Božou pomocou, modlitbou a trpezlivosťou je to hlboké dobrodružstvo budovania vzťahu a vzájomného rešpektu ako bytostí stvorených Bohom!

Hybaj na omšu!
Oproti Hangáru na malej tabuli čítam nápis Oznamy pre katolíkov. V rámci festivalu rôznych cirkví majú informácie o konaní svätých omší a spovedí svoj prirodzený význam. Zastavujú sa viacerí, rozprávame sa, ako vnímajú veriacich z iných cirkví a bez okolkov sa zhodujeme, že nás tu spája rovnaké zmýšľanie, rovnaké túžby srdca. Ani raz som sa nestretol s tým, že by niekto riešil rozdiely, naopak, každý sem prišiel s istou pokorou prijať tieto chvíle ako inšpiráciu vo vlastných bojoch. Navyše mnohí mladí ľudia tu v tom najlepšom zmysle slova nadväzujú známosti, ktoré neraz neskôr prerastajú do manželstiev.

Za chrbtom mi znie spontánna pozvánka: „Hybaj s nami na tú omšu!“ Pozriem na hodinky, ešte to stihneme. Pred areálom Campfestu nasadnem do nahnutého autobusu pod množstvom ľudí, ktorý nás vypustí v Kráľovej Lehote. V dome smútku na miestnom cintoríne slúži svätú omšu otec Ľuboš Laškoty. Trochu sa porozprávame. Ak ste zvedaví, čo mi povedal a čo povedali aj ďalší účastníci na tomto podujatí, prečítajte si dole na tejto dvojstrane ešte anketu.

Radoslav Matejov
Páčilo sa :
0