26. augusta 2001
Čítaní: 58
KN 34/2001 | Duchovná obnova
Sv. Rajmund Nonnatus (31. augusta)
Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov (Jn 15, 13). Do tohto výroku možno zhrnúť životné motto sv. Rajmunda. Tento svätec dokázal svedčiť o Kristovi aj so zamknutými perami. Príklad jeho obetavosti bol účinnejší ako tisíce kvetnatých slov.

Manželka schudobneného šľachtica z rodu Fox-Sarroyovcov nestihla porodiť svojho syna. Zomrela v siedmom mesiaci tehotenstva, no dieťa sa podarilo zachrániť (*1204 v Katalánsku). K menu Rajmund mu preto pribudlo prímeno Nonnatus - Nenarodený. Otec dúfal, že šikovný syn sa dostane na kráľovský dvor a zveľadí schátraný rodinný majetok, no Rajmundove plány boli iné. Keď sa otcovi zdôveril s túžbou zasvätiť život Bohu, ten ho stiahol zo štúdií a zveril mu správu majetku. Pokora, s akou Rajmund prijal otcovo rozhodnutie a presved-čenie, že všade môže slúžiť Bohu, priniesla svoje plody. V samote prírody mal viac času na modlitbu a viedol život kajúcich pustovníkov. Jedného dňa ho otec našiel kľačať v kaplnke blízko pasienkov, ako sa zdôveruje Panne Márii s úmyslom vstúpiť do rehole a zložiť sľub čistoty. Tento pohľad presvedčil aj zanovitého otca a povolil synovi odísť. Rajmund vstúpil do rádu Božej Matky, ktorý sa zameriaval na vykupovanie zajatcov.
Roku 1222 bol vysvätený za kňaza a zložil sľub čistoty, chudoby a poslušnosti spolu s osobitným sľubom rádu, že sa bude naplno venovať oslobodzovaniu zajatých a ak to bude potrebné, položí aj svoj život. Onedlho mohol tento záväzok uplatniť v praxi. Počínal si veľmi svedomito, za krátky čas vykúpil z alžírskych väzníc vyše dvesto zajatcov, väznených pre kresťanskú vieru. Keď sa mu minuli peniaze, sám sa obetoval za jedného zajatca. Moslimovia sa mu mali za čo pomstiť - nielenže oslobodil mnohých väzňov, ale svojou obetavosťou obrátil na kresťanstvo aj niekoľkých mohamedánov a židov. Boli by ho aj zabili, no očakávali, že rehoľa zaňho pošle bohaté výkupné. Celých osem mesiacov ho však väznili a trápili hladom. Na ústa mu pripevnili zámku, ktorú otvárali iba raz za tri dni, keď priniesli jedlo. Rajmund nemohol kázať, no aj so zamknutými perami v temnej kobke svedčil o Kristovi väčšmi ako kvetnatými slovami na kazateľnici. Keď prišlo výkupné, chcel naďalej ostať v Afrike a venovať sa svojmu poslaniu. Chýr o jeho statočnosti sa však dostal až k pápežovi Gregorovi IX., ktorý mu roku 1239 udelil kardinálsku hodnosť. Rajmund sa vrátil do vlasti a chcel pokračovať v rehoľnom živote, no pápež si prial, aby žil v Ríme. Z poslušnosti voči hlave Cirkvi sa teda pešo vybral do Večného mesta. Do cieľa už nedošiel. Zomrel 31. augusta 1240 v Cordone. Jeho ostatky sú uložené v Kaplnke sv. Mikuláša, kde sa často modlieval a kde zveril Panne Márii svoj úmysel zasvätiť život Bohu.

Spracovala -kž-
Páčilo sa :
0