23. augusta 2017
Čítaní: 55
KN 34/2017 | Komentár
Zatmenie Slnka a zatmenie mysle

Dvadsiateho prvého augusta nastalo úplné zatmenie Slnka, ktoré sa dalo pozorovať od Tichého oceánu naprieč USA a čiastočne aj v Atlantiku. Od nás bolo nepozorovateľné. Zatmenia Slnka nastávajú, keď sú Slnko, Mesiac a Zem v jednej línii. Pri pohľade zo Zeme sa pred Slnko dostane Mesiac a na pár minút ho celé zakryje. Vtedy je vidieť slnečná koróna, dynamická horúca atmosféra Slnka. Počas úplého zatmenia postupuje po zemskom povrchu tieň Mesiaca. Ochladí sa, nastáva zvláštne šero, vtáky zmĺknu; celé je to nezvyčajne krásne. Toto nevšedné nebeské divadlo sa na zemi odohráva vďaka štastnému pomeru veľkosti Mesiaca a Slnka na oblohe. Mesiac je v skutočnosti omnoho menší ako Slnko, presne toľkokrát, o koľko je bližšie k Zemi. Na oblohe je potom rovnako veľký ako Slnko. Preto môžeme úplné zatmenia vôbec pozorovať. Keby sme napríklad žili na inej planéte, takéto niečo by nebolo samozrejmé. Je to šťastná náhoda, alebo niečo iné? Takéto javy vo vesmíre a v prírode nás majú viesť k úžasu a vďačnosti. Dnes sa stretáme pri interpretácii podobných javov s dvomi extrémami. Buď ich redukujeme na holé nezaujímavé fakty, alebo z nich robíme „bombastiku“ na spôsob povier, numerologických a astrologických nezmyslov. Pritom svet a jeho javy sú samy osebe zaujímavejšie a fascinujúcejšie, zvlášť, keď im rozumieme. A vôbec ich nemusíme nafukovať a bulvarizovať. Nemusíme napríklad so zatmením Slnka hneď spájať koniec sveta či niečo podobné. Hľadať hĺbku, súvislosti a podstatu javov je náročné. Siahnuť po zjednodušených vysvetleniach je ľahké. To sa dnes stáva často, teroristi pri zatmení mysle zabíjajú. Ale aj my robíme malé kompromisy, chceme všetko a hneď a čo najjednoduchšie. Je načase byť astronomicky poctivý.

Juraj Tóth
Páčilo sa :
0