30. augusta 2017
Čítaní: 125
KN 35/2017 | Rozhovor
Cez slovenský jazyk oživila pupočnú šnúru
Gramatické pády, slovesné časy, vybrané slová a umenie písať čiarky nám všetkým spôsobovali na škole nemalé problémy, slovenský jazyk nepatril k veľmi obľúbeným predmetom. Je to však náš materinský jazyk. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa učia slovenčinu cudzinci? O špecifikách tejto výučby sme sa rozprávali s odborníčkou na slovenské školstvo v zahraničí Anitou Murgašovou (67).

 Ste slavistka, no celý profesijný život ste zasvätili vyučovaniu slovenčiny ako minoritného jazyka. Ako ste sa k tejto pedagogickej činnosti dostali?

Áno, vyštudovala som na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor slovenčina – srbochorvátčina. Dnes srbochorvátsky jazyk po rozpade bývalej Juhoslávie už neexistuje, každý národ má svoj samostatný jazyk. K slovenčine ako minoritnému jazyku som sa prepracovala až rokmi, postupne. Začínala som učiť na ZŠ v Dolnom Smokovci- Pod lesom, takpovediac v mojom aj manželovom rodnom kraji, neskôr krásnych 22 školských rokov v Banskej Bystrici na Strednej ekonomickej škole. Externe som v rokoch 1980 - 1989 už aj učila na Katedre slovenského jazyka a literatúry komparatívne základy slovenčiny a srbochorvátčiny. V 90. rokoch som dostala v Banskej Bystrici ponuku riadiť Metodické centrum Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Bola to veľká výzva, začínala som takpovediac na zelenej lúke.

 

Prečo vám táto práca tak prirástla k srdcu?

Mala som nesmiernu chuť pomáhať znovu oživiť pupočnú šnúru medzi slovenským zahraničím a Slovenskom skrze slovenský jazyk. Od najmenších po najstarších. Krôčik po krôčiku. Naučila som sa ešte viac načúvať, nie iba učiť a poúčať... Tým by sme nedosiahli požadovaný efekt. Mentorovanie - to nie je cesta k poznaniu nového ani samého seba. Zrazu som mala úžasný pocit, že môžem pomáhať, že múdrosti a pedagogické skúsenosti môžem odovzdávať ďalej, že sú ľudia, ktorí to potrebujú a sú ešte aj vďační. Bolo úžasné počuť slová uznania a hrdosti na slovenský pôvod, korene, kultúru, históriu predovšetkým od rodákov zo Západu. Hlavne v čase, keď sme sa my obzerali po cudzích dvoroch... Neraz sme dostali lekciu my od nich a nie oni od nás.

 

Čo tým myslíte?

Koľkí boli a sú aj dnes ochotní pomáhať, ibaže nikto o nich oficiálne nestojí. Hlboko sa skláňam pred učiteľmi škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Hovorím im slovenská šľachta ducha. Učiteľstvo sa dedilo z generácie na generáciu. Pre nich nikdy neexistovalo a dodnes neexistuje, že posledným zvonením ich práca končí. Popoludní nastupujú na ďalšiu smenu: spolkovú činnosť, divadelnú činnosť, spevácku činnosť, redaktorskú činnosť, prekladanie učebníc do slovenčiny z majoritného jazyka, na tvorbu vlastných učebníc. Je to málo? Finančne nie sú na tom o nič lepšie ako naši učitelia. Ak nie horšie! Ak však chcú slovenčinu zachovať pre ďalšie generácie, ich cesta musí byť aj tŕnistá.

Preto mi táto práca prirástla k srdcu. Ruku na srdce, každý z nás je tak trochu migrantom. Niekto v rámci regiónu, niekto v rámci okresu. Aj naši krajanskí učitelia sú potomkami Slovákov, ktorí žili do roku 1918 v jednej krajine. Dnes sú príslušníkmi Maďarska, Vojvodiny, Chorvátska, Rumunska, Zakarpatska, Poľska, Rakúska a Česka.

Ako dieťa som bola svedkom následkov, ako politika rozdeľovala rodiny, menila geopolitické mapy sveta. V mojom prípade Poľska a Podkarpatskej Rusi. Tu kdesi sú korene mojej empatie. Bez empatie to jednoducho nejde!

 

Čo musí mať učiteľ slovenčiny pri zahraničných študentoch na zreteli?

V prvom rade si musí uvedomiť, že jazyk je jedným z najzaujímavejších, najprirodzenejších exportných artiklov. Jazyk musíme podávať ako liek na apetít - po kvapkách. Ďalším nemenej dôležitým faktorom je empatia.

Inú metodiku použijeme, ak ide o príslušníkov slovanských národov (poznanie tzv. zradných slov; napr. otrok v slovinčine znamená dieťa a v slovenčine pomenúva človeka bez práv), inú, ak ide o románske jazyky (vhodné je ovládanie latinčiny).

 

Aké špecifiká má slovenský jazyk v porovnaní s inými jazykmi? V čom robí študentom najväčšie ťažkosti? Slovenčina, ako aj všetky slovanské jazyky, je flektívny typ jazyka. Termín je odvodený od slova flexia, čo znamená ohýbanie. Teda meníme vzťahy pomocou skloňovania, časovania a stupňovania. Poviem veľmi zjednodušene, že činíme tak pomocou prípon alebo predpôn. Každá prípona má svoj identický význam. Poviem príklad: prípona –m pri časovaní slovesa dokumentuje, že ide o 1. osobu jednotného čísla: píše–m. „M“ nemá predsa žiadna iná osoba. Alebo prípona –ov pri skloňovaní znamená genitív plurálu podstatných mien – chlap-ov. Zoberme si zakončenia podstatných mien. Pravé mužské (životné aj neživotné) končia na spoluhlásku, pravé ženské na samohlásku –a, pravý stredný rod končí na –o alebo –e.

Navyše, všimnite si, že skloňovanie stredného rodu je kombináciou mužského aj ženského rodu. Keď si tieto fakty študenti osvoja, slovenčina nebude pre nich taká ťažká. Aj náš jazyk má svoj nemeniteľný zaužívaný systém ako všetky svetové. Však matka slovenčiny – staroslovienčina - bola istý čas rovnocenným liturgickým jazykom s gréčtinou, hebrejčinou a latinčinou.

Na strednej škole som mala francúzštinu, nemčinu, latinčinu, ruštinu. Vyštudovala som nakoniec srbochorvátčinu. Ak porovnám francúzštinu a nemčinu, tak tie sa mi zdajú oveľa náročnejšie pre zložkový pravopis – viac písmen jeden zvuk. To isté platí aj o angličtine. Dokonca jeden zvuk má viac významov. 

 

Ako sa metodicky postupuje pri výučbe slovenčiny? Aký štýl vyučovania sa vám najlepšie osvedčil?

Keď som písala prvú učebnicu pre slovenské zahraničie vydanú v SR Slovenčina pre 1. – 3. ročník Slovenského kultúrneho spolku v Buenos Aires (1999), volila som farebné rozlišovanie jednotlivých flektívnych zložiek. Napríklad mužský rod mal zelenú farbu, ženský rod červenú a stredný rod modrú. Platilo to aj pre prídavné mená, aj pre zámená a číslovky. Jednotlivé prvky rodov pri skloňovaniach vychádzali z uvedených farieb. Rovnako farebne som rozlišovala aj časovanie slovies.

Metodiku vyučovania som volila podľa národností študentov. Iná bola u slovakistov, ktorí prišli na stáž, iná u exotických študentov. Ale dominovala farebnosť. Ako pomôcky som používala napríklad aj pexesá rodinných príslušníkov (slovensko-anglická mutácia), výtvarné spojenie.

 

Dá sa slovenčina naučiť len konverzáciou?

U krajanov to možné je. Stretla som sa s touto možnosťou na Letnom kurze slovenského jazyka a kultúry pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý absolvovali potomkovia Slovákov z celého sveta. Boli to najmä deti slovenských rodičov, ktorí emigrovali po roku 1968 a neskôr. Niektoré z týchto detí už nevedeli po slovensky. Aspoň si to mysleli. Keď sa im však dostala naša reč do ucha, zistili, že jej rozumejú. Keď sme začali spievať koledy, zrazu sa pridali, pretože ich poznali. U ostatných študentov som to ani neskúšala. Myslím teraz na Číňanov, Pakistancov, Španielov, Fínov, Nemcov, Švédov.

 

Prečo sa zahraniční študenti učia náš jazyk? Stretli ste sa aj s niekým, kto sa ho učil len preto, že sa mu páčil?

Slovenský jazyk a kultúra je pre mnohých cieľom aj motiváciou poznať niečo nové, resp. komparovať s Českom a jeho kultúrou. Niektorí sa dobrovoľne prihlásili poznať náš jazyk a kultúru na vlastné oči a uši. Chceli poznávať našu históriu. Priznajme si, že Slovensko bolo v rámci spoločného štátu popoluškou. Mnohí boli prekvapení našimi kultúrnymi pamiatkami, prírodnými superlatívmi.

Mala som študenta slovenčiny z Francúzska, bol to dôstojník francúzskej armády, ktorý mal pôsobiť ako vojenský atašé v SR, potom študentku slovakistiky z Nemecka, ktorej sa slovenčina zapáčila vďaka slovenskej priateľke zo Spiša pôsobiacej v Nemecku. Zaujímavý bol aj japonský študent bohemistiky v Londýne. K nám sa prihlásil na slovenčinu pre komparáciu - porovnávanie našich dvoch príbuzných jazykov. Títo všetci pochodili Slovensko krížom-krážom.

Mala som účastníkov kurzov aj z radov kňazov a katechétov, ktorí pôsobili medzi Slovákmiv zahraničí. Tým sme sa venovali najmä v oblasti liturgického slovenského jazyka (katolíci aj evanjelici).

 

Aké vzdelávacie projekty sa vám podarilo oživiť v praxi? Z ktorých ste mali najväčšiu radosť?

Alfou a omegou činnosti bolo odborne, metodicky a didakticky zabezpečovať celoživotné vzdelávanie učiteľov všetkých stupňov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Teda pre učiteľov MŠ, 1. a 2. stupňa ZŠ a pre učiteľov stredných škôl v slovenskom jazyku. Kurzy boli spočiatku dvojtýždňové, pozostávali z prednášok, tvorivých dielní a zo školskej praxe, počas víkendov sa konali odborné exkurzie. Akreditovali sme všetky kurzy, čím sme dosiahli profesijný vrchol vzdelávania. Kurzy v Banskej Bystrici vystriedali kurzy v domovských krajinách, aby poschytili čo najväčší počet vzdelávaných učiteľov. Nastala však aj potreba u samotných žiakov a študentov s výučbou slovenčiny v zahraničí. Vznikli tak: lyžiarsky kurz, školy v prírode, výtvarná súťaž, letná škola ľudového tanca, letná škola remesiel, ozdravný tábor pre deti z Ukrajiny, letný tábor pre deti z Maďarska; dokonca sme boli zapojení aj do medzinárodných projektov (CEEPUS, Sokrates). To ma napĺňalo spokojnosťou.

 

Aké vtipné príhody si pamätáte z vyučovania cudzincov? Používali pri skúšaní ťaháky?

Ťaháky neviem, že by používali. Ak áno, tak boli šikovnejší ako ja (smiech). Kolegovia nespomínali. Viac zábavy sme pozažívali s krajanskými učiteľmi a s krajanskými študentmi počas exkurzie po celom Slovensku pod rôznymi témami: Po stopách slovenskej štátnosti, Po stopách spisovnej slovenčiny, Spiš – galéria renesancie a baroka na Slovensku, Tatry – symbol Slovákov, Po stopách slovenského odborného školstva.

 

Čo by ste zaželali študentom, žiakom i učiteľom do nového školského roka?

Obom stranám – hovoriacim aj počúvajúcim – chcem zaželať, aby ich komunikácia v materčine bola zmysluplná. Materčina - to nie je iba spisovná reč, úzus. To je reč matky. Môže mať podobu nárečia, môže mať podobu verša, môže mať podobu modlitby. Vždy sú pri nej dvaja, nikdy nie sami. Nielen hovoriť načim, načim aj počúvať! Nech vás po celý rok len empatia sprevádza. Nech vaša reč je zamat a nie meč!

 

Anna Pospíšilová, snímka: -AM-
Páčilo sa :
0