30. augusta 2017
Čítaní: 86
KN 35/2017 | Komentár
Manželstvo pre všetkých

Týždeň po dúhovom pochode je zaujímavou príležitosťou nazrieť do myšlienkových svetov. Vrece sa trhá s komentármi, blogmi, diskusiami. Ich čítanie umožňuje nielen spoznať „farby“ – teda kto si čo myslí, ale aj „techniky“ – teda kto ako uvažuje. Na jednej strane zaznievajú akoby zmierlivé návrhy na registrované partnerstvá, ktorých zavedenie by nezasiahlo do pojmu manželstva. Na druhej však počuť čoraz radikálnejšie požiadavky.

Neprehliadnime, že „manželstvo pre všetkých“ nie je nič nové, ba ani problematické. Manželstvo je dávno pre všetkých. Každé dievča má právo vydať sa a chlapec oženiť. Ibaže, skutočným cieľom nového „práva na manželstvo“ je právo meniť pojmy. „My určujeme, čo je manželstvo,“ znie jasný odkaz. Až potiaľto však vlastne nič nové.

Tento rok však pribudlo tvrdenie muziky: aktéri pochodu odkázali, že zmiaerlivé návrhy ich nezaujímajú. „Kresťania, zvlášť katolíci, nemajú čo rečniť o občianskych právach ostatných,“ odznelo v médiách. Máme totiž na svedomí vraždy, znásilnenia a zločiny, za ktoré Cirkev treba zrušiť.

Nuž, z úst bojovníkov proti predsudkom a intolerancii to znie presvedčivo. K tomu sa pridalo okrikovanie fanúšikov, ktorí hnutie podporujú, ale odvážili sa vysloviť výhrady k exhibíciám na pochodoch. Ak sa takéto vyhraňovanie bude stupňovať, obávam sa dôsledkov.

Našou odpoveďou však nesmie byť prilievanie oleja do ohňa. Neznamená to, že musíme ustupovať zmenám pojmov a požiadavkám lobby. Iste však potrebujeme urobiť viac pre prijatie týchto ľudí. Skutočne prejaviť láskavosť. Skutočne poskytnúť pomoc. Zastať sa každého, komu sa ubližuje. Nik nemá odpovede na všetky otázky, ale nik nepochybí, ak dodrží prikázanie lásky. Zachovať lásku je imperatívom – aj napriek, ba dokonca práve pre vyhraňovanie postojov.

Martin Kramara
Páčilo sa :
0