21. septembra 2011
Čítaní: 74
Nemecko plné otázok sa obracia na pápeža
Cesta Benedikta XVI. do rodného Nemecka 22. – 25. septembra sa stala bezprostrednou skutočnosťou. Z 27 diecéz si pápež zvolil tri: Berlín, Erfurt a Freiburg. Stretne sa s predstaviteľmi troch vierovyznaní a prednesie 18 príhovorov. Najočakávanejšie je vystúpenie v parlamente a stretnutie s nemeckými laikmi.

Svätý Otec prichádza navštíviť nemeckých katolíkov v neľahkom okamihu. Posledné hojne medializované sexuálne škandály klerikov, snaha o vnútorné rozdelenie Cirkvi nereál­nymi požiadavkami v rozpore s vie­ro­­ukou, oslabené počty kňazov, hromad­né vystupovanie veriacich z Katolíckej cirkvi a odmietanie platiť cirkevné dane pripravilo tvrdú pôdu na očakávaný dialóg pápeža s nemeckým ľudom. To, čo platilo o Poľsku, ktoré sa s pápežom ich krvi zjednotilo proti komunizmu, ne­pla­tí o Benediktovi. Zdá sa, že doma má menej pochopenia pre svoju líniu. Našťastie úspech jeho cesty nezávisí len od stupňa jeho popularity. A Nemecko dnes ako soľ potrebuje na svoje otázky rozumné odpovede, ktoré prináša práve Benedikt. Vzájomná úprimnosť môže byť rie­šením.

 

Najprv vypočuť
Zamýšľaný bojkot niektorých poslancov federálneho parlamentu, ktorí plánujú opustiť aulu pri pápežovom vystúpení, šikovne okomentoval nový berlínsky arcibiskup Rai­ner Marie Woelki poznámkou, že „pred kritikou by si pápeža aspoň mohli vypočuť“. Nehľadiac na odmie­tanie niektorých, pápeža si prichá­dza uctiť podľa odhadov štvrť milióna ľudí, pričom všetky náklady spojené s cestou si hradí nemecká Cirkev sama. Pápežova cesta sa začína v Berlíne, meste rozdelenia i zjednotenia zároveň (čo je symbolické), stretnutím s oficiálnymi autoritami a politik­mi. Večer bude pápež sláviť Eucharistiu na berlínskom olympijskom štadióne. Ďalší deň strávi v Erfurte, stretne sa s nemeckými evanjelikmi a návštívi pútnické mies­to Etzelsbach. V sobotu a nedeľu zavíta do Freiburgu, kde sa zúčastní na schôdzke s pravoslávnymi predstaviteľmi, potom s katolíckymi seminaristami a večer na modlitbovej vigílii s mládežou. Nedeľné slávenie Eucharistie vrátane modlitby Anjel Pána sa uskutoční na freiburskom letisku. Po obede s biskupmi ho čaká stretnutie s katolíckymi laik­mi angažovanými v Cir­kvi a spoločnosti. Večer pápež odlieta do Ríma.

 

Bohatá dejinná skúsenosť
Cirkevnú správu 20 diecéz a 7 arcidie­céz koordinuje Nemecká biskupská konferencia na čele s freiburským arcibiskupom Robertom Zollitschom. Nemecká Katolícka cirkev, najbohatšia v Európe aj vďaka svojej povinnej cirkevnej dani, má silno rozvinu­tý charitatívny rozmer. Katolicizmus v krajine napriek mnohým dejinným zložitostiam možno označiť za ukotvený a rozvinutý. Stačí spomenúť veľ­ké osobnosti misionárov, filozofov a mystikov: sv. Bonifác, sv. Peter Kaní­zius, sv. Bruno z Kolína, Henry Suso, sv. Hildegarda z Bingenu, sv. Norbert, Margareta Ebnerová, Katarína Emmerichová, sv. Edita Steinová a ďalší.
Počiatky kristianizácie Nemecka spadajú do obdobia Rímskej ríše, po jej páde franské kmene obnovili pohanské ríty, až kým nebol kráľ Chlodovik pokrstený. Nasledujúce storočia šírili kresťanstvo írski, škótski a anglickí mnísi (sv. Kolumbán, sv. Bonifác, benediktíni). Kľúčovou posta­vou stredoveku sa stal Karol Veľ­ký, odvtedy sa rímska Cirkev opie­rala o západné kráľovstvá a katoliciz­mus sa stal oficiálnym náboženstvom. Nasledujúci zlom nastal v 16. storočí Lutherovou reformáciou a vznikom protestantskej cirkvi. Nevraživosť a vzájomné nábožensko-mocenské konflikty poznačili krajinu. Tridsaťročná vojna zničila 12 miliónov životov a zdevastovala Nemecko. Po Francúzskej revolúcii sa aj tam šírila sekularizácia, Cirkev a rehole stratili svoje majetky i vplyv. Niektoré časti Nemecka si uchovali katolicizmus (Rýnsko, Sasko), iné sa rozhodli pre protestantizmus. Dvadsiate storočie prinieslo krajine dve vojny a dva kruté režimy. Počas nacizmu sa nemecká Cirkev postavila do opozície. Po vojne sa Nemecko rozdelilo a katolíci vo východnej časti sa dostali pod správu ateistickej sovietskej vlády. Farnosti boli násilne odtrhnuté od svojich diecéz na Západe, čo spôsobilo Cirkvi nemalé problémy so správou. Od zjednotenia Nemecka v roku 1990 čelí Cirkev novým výzvam.
Oblasti silne katolícke ako Bavorsko a Sársko (s 50 – 60 percentami katolíkov) majú inú situáciu ako oblasti bývalej NDR s 5 percentami katolíkov, čo si vyžaduje diferencovaný pastoračný prístup. Po zjednotení Nemecka však nastal celkový pokles katolíkov, čo spolu s postupujúcou sekularizáciou zo Západu vytvorilo z krajiny misijné územie. Situáciu komplikujú aj miešané protestantsko-katolícke manželstvá, migrácia obyvateľstva, osobitne prítomnosť veľ­kej tureckej menšiny a s ňou islamu. Katolícke komunity sa čoraz väčšmi dezintegrujú.

 

Nové výzvy po zjednotení
Výrazný pokles kňazských a rehoľ­ných povolaní zmobilizoval v krajine laikov, ktorí sa aktívne zapojili do činnosti v Cirkvi ako pastorační asistenti, katechéti, sociálni pracovníci. Pro­stredníctvom katolíckych inšti­túcií, organizovaním akcií a kampaní ovplyvňujú verejné i cirkevné dianie. S pocitom zodpovednosti prichá­dza u nich aj snaha prevziať väčšie kompetencie v Cirkvi, čo spôsobuje nezhody medzi cirkevnou hierarchiou a laikmi. Na vzájomnom dialógu sa podieľa platforma ZDK (Zentralkomitee der deutschen Katholiken), ktorá združuje predstaviteľov oboch táborov a vytvára mosty porozumenia.
Dialóg má v Nemecku bohatú tradíciu aj v ekumenickom hnutí. Prekonanie vzájomného odsúdenia protestantov a katolíkov zo 16. storočia vytvorilo predpoklady na pokojné spolužitie, ktoré podporovali najmä poslední pápeži, osobitne Ján Pavol II. Príkladom žitého ekume­nizmu v krajine sú spoločne pri­pra­­vované Katholikentag a evanjelický Kirchentag. V rámci nich sa vytvorili aj prvé kontakty medzi katolíkmi z východného a západného Nemecka po zjednotení, ľudia sa zbližovali a odstraňovali predsudky. Západonemeckí katolíci sa zachovali štedro a solidárne aj k svojim východným susedom (spomeňme organizáciu Renovabis).
Cesta Svätého Otca do Nemecka teda rozhodne má na čom stavať: na kultúre, tradícii, inteligencii a veľkorysosti nemeckého národa.
 

 

Štatistika Nemecka
Počet obyvateľov: 81,75 milióna
Počet katolíkov: 24,67 milióna (30,18 percenta)
Počet biskupov: 113;
kňazov: 17 274;
rehoľníkov: 28 651;
seminaristov: 3 454
Počet katolíckych škôl: 9 439
 

 

MÁRIA RAUČINOVÁ
Snímka: Martina Grochálová
Páčilo sa :
0