21. septembra 2016
Čítaní: 189
KN 38/2016 | Misie
Rwanďania prijali rozmer Božieho milosrdenstva
Biskup CÉLESTIN HAKIZIMANA (53) vedie od minulého roka rwandskú Diecézu Gikongoro, s ktorou slovenskí veriaci spolupracujú v mnohých oblastiach najmä prostredníctvom Misijného sekretariátu pallotínov. V rozhovore pre Katolícke noviny hovorí aj o tom, že Rok milosrdenstva sa stal liekom na mnohé rany Rwanďanov.

Kibeho je jedným z mála mariánskych pútnických miest v Afrike. Ako a kedy vzniklo? Zvykne do Kibeho putovať mnoho ľudí?
Zjavenia v Kibeho sa začali 28. novembra 1981, keď sa mladému dievčaťu Alphonsine Mumureke, študentke z Kibeho, prvýkrát zjavila Panna Mária. Vtedajší miestny bis­kup Jean Baptiste Gahamanyi 15. augusta 1988 oficiálne uznal verejný kult v Kibeho na mieste zjavení. Jeho nástupca Augustin Misago, bis­kup z Gikongoro, 29. júna 2001 vydal vyhlá­senie, ktoré obsahovalo definitívne rozhodnutie o zjaveniach v Kibeho. Odvtedy sa Kibeho stalo pútnickým miestom a miestom stretnutí ľudí hľadajúcich Boha. Do Kibeho pu­­­­­­­tuje čoraz viac ľudí, a to nielen z Rwandy. K Matke Slova, ako sa Panna Mária nazvala počas zjavení, putu­jú veriaci dokonca aj z Európy či Ameriky.

 

Ako by ste slovenským veriacim predstavili svoju diecézu? Čím je výnimočná?
Diecéza Gikongoro bola zriadená 30. marca 1992 odčlenením sa od die­­cézy v Butare. Má rozlohu 2 057 km2 vrátane časti národného parku Nyungwe. Celková populácia je 582 509 obyvateľov, z toho tvoria katolíci podľa štatistík z roku 2015 vyše 42 percent. V súčasnosti pôsobí v diecéze v 12 farnostiach a jednej kvázi farnosti 48 diecéznych kňazov, 7 rehoľných kňazov a 16 náboženských komunít, ktoré majú 77 členov.
Diecéza Gikongoro patrí k jedným z najchudobnejších území vo Rwande, čo pociťujem aj ja ako ordinár. Čelím mnohým výzvam, tak sociálnym, ako aj administratívnym. Usilujem sa naďalej rozvíjať činnosť našej diecéznej charity aj vďaka spolupráci s Misijným sekretariátom pallotínov na Slovensku.
Výnimočnosť našej diecézy spočíva v zjaveniach Matky Božej vo farnosti v Kibeho. Tie boli ako jediné uznané cirkevnou autoritou na území afrického kontinentu. Do dnešného dňa sme svedkami mnohých zázrakov, ktoré sa tam odohrávajú. 

 

Aké aktivity pripravila vaša diecéza na mimoriadny Svätý rok milosrdenstva?
V našej diecéze boli zároveň otvorené štyri sväté brány. Počas jubilejného roka vo farnostiach zaviedli každodennú modlitbu korunky Božieho milo­srdenstva o pätnástej hodine, určili sme harmonogram pútí jednotlivých farností k svätým bránam v diecéze a zaviedli sme službu sviatosti zmierenia. V praxi to znamená, že kňazi vo svojich farnostiach majú presne stanovené hodiny, ktoré sú venované spovedaniu veriacich. Výnimočnú pozornosť venujeme ľuďom, ktorí odišli z Cir­kvi alebo tým, ktorí neprijímajú pravidelne sviatosti. Osobitne sa venujeme väzňom a veriacich povzbudzujeme, aby nav­števovali kresťanov z farnosti, ktorí sú vo väzení, a aby konali skutky telesného a duchov-ného milosr­denstva.

 

Ako vnímajú Rwanďania rozmer Božieho milosrdenstva – zvlášť po krutých udalostiach, ktoré prežili v roku 1994? Môže byť práve milosrdný rok liekom na rany, ktoré zostali?
Rwandský ľud prijal rozmer Božieho milosrdenstva veľmi otvorene, priam až dychtivo. Cirkev vo Rwande už začala s apoštolátom odpustenia a zároveň rwandská vláda zostavila komisiu národnej jednoty a zmierenia. Rodinné putá a spolužitie Rwanďanov už boli narušené – hlavne po krutej dráme, prežitej v roku 1994, bolo potrebné vypestovať v našich ľuďoch zmysel pre odpustenie. Rok milosrdenstva bol dobrým riešením rwandského problému. Prišiel, aby posilnil úsilie, ktoré sa začalo v tejto oblasti, a aby sa napravili predošlé nedostatky.

 

Viaceré aktivity v Kibeho podporujú aj slovenskí veriaci. Ktoré konkrétne a čo to pre vás znamená?
Veriaci zo Slovenska podporujú mnoho aktivít v Kibeho. Veľkým prínosom sú úmysly svätých omší pre našich kňazov z diecézy. Pokiaľ ide o projekty úmyslov omší, tieto úmysly pomáhajú kňazom posvätiť seba tým, že denne slúžia omše a modlia sa za žiadateľov omší. Materiálny život kňazov sa tým zároveň zlepšuje tak, aby mohli žiť svoj život bez priveľkej chudoby. Zo sociálnych projektov je to podpora detí prostredníctvom pallotínskeho projektu Adopcia srdca. Ďalším projektom bola výstavba Základnej školy sv. Pavla, ako aj denného centra pre chudob­né a opustené deti. Projekt výstavby Základnej školy sv. Pavla umožňuje žiakom učiť sa v dobrých podmienkach. Rwandská vláda je tiež hrdá, že má takého významného partnera, ktorý pomáha pri výstavbe škôl. V projekte pre chudobné a opustené deti slovenskí dobrovoľníci dohliadajú na tieto deti a učia ich rôzne hry, písať a čítať. Už niekoľko rokov je možné stretnúť v Kibeho aj dobrovoľníkov zo Slovenska, ktorí pomáhajú vo Svätyni Matky Bolestnej a v zdravotnom stredisku sestier pallotínok. Dobrovoľníci z Kibeho využívajú skúsenosti a odbornosť mladých Slovákov, aby zvýšili svoju životnú úroveň. Ľudia z Kibeho majú veľký prospech z odborných znalostí týchto mladých, ktorí tiež zís­kavajú určité znalosti z rwandského jazyka a kultúry.

 

Čo by ste odkázali veriacim na Slovensku?
Moje posolstvo slovenským kresťanom je posolstvom vďaky za všetky aktivity v Kibeho a prísľubu našej modlitby. Je to odkaz vďačnosti za ich štedrosť voči nám, ale aj pozvanie pre všetkých slovenských kresťanov, ktorí sú schopní prísť do Kibeho na púť, aby sa s nami modlili a deli­li sa o plody projektov. A nakoniec chcem slovenských veriacich po­­vz­budiť, aby aj naďalej podporovali kres­ťa­nov z Diecézy Gikongoro. Sľu­­bu­je­me, že v rámci našich možností vynaložíme všetko úsilie, aby sme upevňovali toto priateľstvo v obi­dvoch smeroch, a nie iba v jednom.
 

MARTINA HOLEČKOVÁ
Páčilo sa :
0