21. septembra 2016
Čítaní: 145
KN 38/2016 | Rozhovor
Tvorím pre radosť, nie pre samotné umenie
Sklo je produkt, ktorý berieme tak často do rúk, Že si ani neuvedomujeme, Že jeho výroba má svoje pravidlá. Tradičnej výrobe skla sa venuje vo svojom sklárskom skanzene Sklený sen sklársky majster PETER DOLINAJ (42) z Valaskej Belej, ktorý sa rozhodol splniť si svoj sen

Ako ste sa dostali ku sklárskemu remeslu?
Bola to akási náhoda alebo riadenie zhora. Som vyučený mechanik – opravár, teda nie som sklár. Ku sklárstvu som sa dostal v čase, keď som skončil vojenskú základnú službu a hľadal som si prácu. V roku 1996 hľadali do Výrobného závodu Krištáľ Valaská Belá pomocníkov, ktorí by pomáhali sklárskym majstrom. Keďže sa mohol prihlásiť ktokoľvek, tak som sa prihlásil a prijali ma.

 

Čo predchádzalo tomu, že ste sa rozhodli zriadiť si vlastnú sklársku dielňu?
Výrobný závod Krištáľ mal problémy s odbytom, a tak svoju výrobnú činnosť v roku 2007 ukončil. Rozmýšľal som teda, čo budem robiť, lebo práca so sklom sa mi zapáčila. Uvažoval som, že keď budem mať aj pec na tavenie skla, čo ďalej s výrobkami. Raz som sedel s manželkou v našom kostolíku a premýšľal nad tým, ako ďalej. Boli tam aj deti na jednom tábore, ktoré prešli pešo 9 kilometrov do kostolíka. Vtedy manželka dostala nápad, že keď prešli takú dlhú cestu, nech sa prídu pozrieť aj k nám, ako sa fúka tradičné sklo. Oslovil som teda vedúcich tábora, deti prišli a veľmi sa im to páčilo. Bol s nimi aj herec Ľubomír Paulovič, ktorý ma povzbudil, aby som v tom pokračoval, lebo je to výborná myšlienka. Potom som začal chodiť do škôl, pozývať na exkurziu, a tak sa nejako prirodzene začala šíriť reklama.

 

V tom období ste už mali vlastnú taviacu pec?
Áno. Táto pec, ktorú mám teraz, je už v poradí desiata. Pec zapaľujem len vtedy, keď sa nahlási exkurzia, napríklad školy alebo rodiny s deťmi. Nie v nedeľu. Tým, že sa pec prudko zahrieva alebo rýchlo chladne, tak sa poškodzuje a praská, preto ju často mením. V závode počas prestávok som skúšal robiť rôzne nové veci. Sklári mi vraveli, že keď sa chcem „hrajkať“, mám si urobiť doma vlastnú pec. Vlastne ma motivovali a dali mi do hlavy chrobáka. Začal som si hľadať nejaké informácie. Išiel som do Česka za jedným sklárom, Slovákom. Poradil mi, ako urobiť pec, aký je najlepší materiál, na čo si mám dávať pozor, ako ju vylepšiť. Najskôr to začalo len skúšaním – mal som malú piecku, ktorú mi pomáhal stavať skúsený český sklársky majster. Spočiatku sa mi nedarilo, piecka sa kazila. Tak som vyskúšal ju zatepliť, horák dať z inej strany a až po troch-štyroch rokoch som sa do toho akosi dostal. Ale žiada si to istú pokoru a stáť radšej nohami na zemi.

 

Ako funguje sklárska pec a čím sa vykuruje?
Kedysi sa pece vykurovali bukovým drevom. V peci tavili sklo aj dva-tri dni, kým sklo bolo pekne utavené. V súčasnosti sa najčastejšie používa plyn. Pec sa v noci nastavuje na vyššiu tep­lotu, aby sa roztavilo sklo, ktoré sa cez deň ťahá. Moja pec je staršieho typu, tzv. „panvová pec“. V noci tavím sklo a cez deň ho žeravé vyberám a tvarujem. Pec sa nerobí z bežných materiálov, materiál musí byť ohňovzdorný. Princíp tavenia je rovnaký ako pri veľkých peciach. V peci je ohňovzdorná nádobka, v ktorej sa taví sklo. Pri klasickom tvarovaní skla sú traja až štyria sklári, ktorí si navzájom pomáhajú. Ja, keďže pracujem sám, som si musel pec prispôsobiť. Otvor pece je teda zakrytý nehorľavou sklenou vatou. Keď potrebujem vybrať hmotu na sklársku tyč,  otvorím si dvierka systémom, ktorý ovládam nohou, naberiem si hmotu a otvor opäť zatvorím.

 

Ako teda prebieha samotné tvarovanie skla? Na prvý pohľad to vyzerá celkom jednoducho.
Ono sa zdá, že je to jednoduché, ale záleží na tom, kedy a ako hmotu stlačím, ako dlho je v peci; teda všetko má svoj čas. Sklo je vlastne rozdrvený kremeň na piesok. Každé sklo má iné vlastnosti, niektoré je tvrdšie, iné mäkšie. Tiež každej peci vyhovuje iný materiál. Ja hovorím, že mám stopercentné recyklované sklo. Tavím črepinky a sklársky odpad. Teplota pri tavení sklárskeho kmeňa (kremičitý piesok, sóda, vápenec, potaš) je 1 450 °C cez noc. Mne stačí 1 200 °C, lebo používam sklené črepy. Cez deň však znížim teplotu na 1 150 °C, je to tzv. pracovná teplota. Hmota na vzduchu veľmi rýchlo chladne a mám len pár sekúnd na jej tvarovanie. Na tvarovanie skla používam sklársku píšťalu, kovové pinzety, nožnice, klepetá, stláčadlá, drevené formy, ktoré chladím vo vode, aby sa od skla nezapálili, tiež tzv. „optišku“, ktorá sklo opticky sformuje, a rôzne iné pomôcky. Farebné výrobky robím tak, že používam farebný sklený prach. Sklo roztáčam alebo fúkam a naň si kvapnem ďalšie časti skla, podľa toho, čo robím. Sklo môžem naťahovať, stláčať, strihať, fúkať, teda rôzne tvarovať. Keď pridávam časti na výrobok, tak ho opäť prihrievam v peci, lebo ináč by prasklo. Hotový výrobok dám z tyče dole tak, že si na koniec kvapnem vodu a jemne klepnem. Hmota sa oddelí a odpadne.

 

Horúci výrobok nechávate vychladnúť na vzduchu?
Nie. Keď dokončím výrobok, je v ňom veľké tepelné pnutie. To by spôsobilo, že by do piatich minút praskol alebo by ho roztrhlo. Preto musí pomaly chladnúť v tzv. „chladničke“, ktorá má teplotu 500 °C. Je to temperačná pec, kde sa výrobok neroztaví a nezdeformuje. Takže všetky výrobky, ktoré cez deň urobím, dám do temperačnej pece, a keď skončím, tak ju vypnem. V tom je celý proces tavenia a ťahania skla – potrebujem jednu pec, kde sa sklo taví a druhú na chladenie výrobkov. Už sa mi stalo, že som vybral z chladiacej pece prasknutý výrobok. Takže potom pre­mý­šľam, kde som urobil chybu.

 

V rámci prehliadky poskytujete aj možnosť vyskúšať si fúkanie skla?
Áno. Dospelí aj deti si to chcú vyskúšať. Potom však zistia, že z pece na sklársku píšťalu nevedia nabrať hmotu, tečie im to; keď fúkajú sklo, tak im to praská; pri peci je príliš horúco... Potom sú sklamaní, že sa im nedarí. So sklom sa treba skamarátiť; človek mu musí rozumieť, aby ho vedel tvarovať. Chce to veľkú trpezlivosť. Stane sa, že sa trápite celý deň a nakoniec vám výrobok praskne. Je to dobré na cvičenie sa v pokore. Výrobky robím tak, aby bolo aj na prvý pohľad vidieť, že je to ručná práca – sklo je krivšie, hrubšie, farebnejšie. Návštevníci a najmä deti sa potešia malému suveníru v podobe cukríka či srdiečka. Stabilne sem chodia aj dôchodcovia z Česka, ale aj turisti zo zahraničia.

 

Stala sa vám už aj nejaká nepríjemnosť pri tvarovaní skla, napríklad popálenie, požiar?
V začiatkoch som tu aj spával, lebo som sa bál, či nezačne niečo horieť, či nevybuchneme. Ale keď sa dodržujú bezpečnostné pravidlá, keď plameň horí tam, kde má a plyn neuniká, tak je to v poriadku. Pamätám si však jednu udalosť, keď tu boli rehoľníci. Robil som vtedy tuším ampulku, malý džbánik. Ako som ju odrazil od sklárskej tyče, spadla na zem a začala skákať. Hneď priskočil jeden rehoľník a chytil ju do rúk. Mohla mať teplotu nejakých 800 – 900 °C. Keď sa ho potom spolubratia pýtali, čo mu to napadlo, povedal, že keď videl, koľko som sa s tým natrápil, tak mu prišlo ľúto, keby sa to rozbilo. Keď­že to bolo veľmi horúce, pustil to na zem; a aj tak sa to rozbilo. Ani sklára nepoteší rozbitý kus, ale stáva sa aj to. Prišlo mi ho potom aj ľúto, keď som na večernej svätej omši videl jeho popálené ruky.

 

Čo konkrétne vyrábate a kde čerpáte inšpiráciu?
Niekedy inšpirácia príde od detí. Keď som raz urobil srdiečko, deti povedali, že tam vidia anjelika. Bolo to milé. Mám 30 – 40 vlastných výrobkov, robím rôzne dekoratívne veci, ozdobné prívesky, zvieratká, kvetinky, srdiečka, úžitkové veci, svietniky, ampulky, olejové lampy a všeličo iné. Niekedy výrobok vznikne ako pokus – omyl. Robil som napríklad vtáčika a bol z toho tučniačik, alebo sloníka a bola z toho mačka. Keby sem prišli nejakí vzdelaní umelci, možno by povedali, že to, čo robím, je gýč. Ale je rozdiel, keď vám jeden človek povie, že je to gýč, a sto detí, že je to pekné. V takom prípade sa prikláňam k názoru väčšiny. Tvorím hlavne pre radosť detí a dospelých, ktorým sa moje výrobky páčia. Každý výrobok je originálny, nie sú to žiadne kópie. Táto práca je naplnením môjho sna a robím to rád.

 

EMANUELA MAJDOVÁ CSSsS
SNÍMKY: AUTORKA
Páčilo sa :
0