27. septembra 2011
Čítaní: 52
Odporučil šíriť nadšenie z malých spoločenstiev
Pápež Benedikt XVI. po prvý raz zavítal do rodného Nemecka na oficiálne pozvanie. V dňoch 22. – 25. septembra navštívil diecézy Berlín, Erfurt a Freiburg. Vystúpil v nemeckom parlamente, stretol sa s biskupmi, rehoľníkmi a seminaristami, predstaviteľmi moslimov a Židov, s evanjelikmi a katolíckymi laikmi.

Spolkový prezident Christian .Wulff nazval pápeža „intelektuá­lom, ktorý sprostredkováva dialóg viery a rozumu“, predseda Bundes­tagu Norbert Lammert povedal, že „nepozná nikoho, kto by sa toľko zaoberal európskymi duchovnými koreňmi“. Sám pápež sa v lietadle pred takmer 70 novinármi vyznal zo svojho vrúcneho vzťahu k nemeckému národu, „zvláštnej láske a zodpovednosti“ voči nemu. Ako zvyčajne aj teraz odpovedal na nie­koľko otázok v lietadle tesne pre pristátím. Vyjadril sa k odchodom katolíkov z Cirkvi, pričom zdôraznil, že nejde o príchod či odchod človeka z nejakého záujmovému klubu, ale o prítomnosť v „Pánovej sieti, ktorá sa dotýka základov existencie“. Pápež tiež poukázal na jeden z centrálnych bodov svojej cesty – priateľ­stvo a ekumenizmus s bratmi evanjelikmi.

 

V budove Ríšskeho snemu so Židmi
Hneď v úvodnom príhovore sa Svätý Otec netajil tým, že úspešné spolužitie potrebuje stáť na pevnom základe hodnôt, ktoré ponúka práve náboženstvo. V nemeckom parlamente vystúpil s kľúčovou prednáškou. Použil citát z Prvej knihy kráľov o tom, ako Šalamún prosí Boha o chápavé srdce, schopné rozlíšiť dobro od zla, a dodal, že aj v politickej práci nemá byť meradlom úspech a zisk, ale úsilie o spravodlivosť. Vysvetlil tiež, že idea prirodzeného práva bola pre pozitivistické chápanie prírody a rozumu redukovaná na čisto katolícku náuku, čím sa vyradili z hry klasické pramene morálky a práva, a tým sa „amputovala časť kultúry“, ktorá stratila svoju celistvosť.
Benedikt XVI. sa v budove Ríšskeho snemu stretol aj so židovskou komunitou, ktorá bola z veľkej časti vyvraždená počas druhej svetovej vojny, dnes ju tvorí približne stotisíc členov. Večer sa odobral na berlínsky olympijský štadión sláviť svätú omšu. V homílii sa dotkol otázky nespokojnosti ľudí s Cirkvou, ktorá pramení predovšetkým z toho, že kritici sa zamerajú iba na jej vonkajšiu stránku a bolestné skúsenosti či vlastné nerealizované sny o nej a zabudnú na jej vnútorný dynamický kristovský prvok.

 

V Erfurte o Martinovi Lutherovi
Nasledujúci deň návštevy v Berlíne pokračoval Benedikt XVI. stretnutím s moslimami. V Nemecku ich žije 4,5 milióna, 70 percent z nich tvoria Turci. Pápež vyjadril presvedčenie, že možno nájsť spoločný základ vo vzájomnom dialógu medzi katolíkmi a moslimami najmä v etických otázkach o manželstve, rodine či úcte k životu.
Potom sa pápež odobral do ďalšieho mesta – Erfurtu, kde pozdravil miestneho biskupa Joachima Wankeho a katolícku komunitu a presunul sa na ekumenické stretnutie s evanjelikmi v kláštore, kde bol Martin Luther vysvätený za kňaza. Pripomenul, ako tomuto reformátorovi nedala pokoj otázka o Bohu a že vie­dol ustavičný boj so sebou samým. Zdôraznil, že v súčasnom svete sekularizmu je pre ekumenizmus naj­dôležitejšie „nestratiť Boha zo stredu svojho života“ a na ekumenickej pobožnosti vyhlásil, že „viera je základom, z ktorého žijeme a ktorý prehlbujeme“ a nie je „vecou vyjednávania“.

 

S Pannou Máriou v Etzelsbachu
Na mariánskom pútnickom mieste Etzelsbach Benedikt XVI. viedol vešpery, na ktorých sa zúčastnilo asi 90-tisíc ľudí. Pripomenul, že ide o miesto, kde si ľudia na úteku už od 16. storočia vyprosovali vnútorný pokoj. Samotná socha Piety bola podľa neho postavená pôvodne nad oltárom, pričom natiahnutá Kristova ruka smerovala na oltár a ukazovala na obetu, ktorú Kristus pre nás vykonal.

 

V erfurtskom dóme
Tretí deň programu pápežovej náv­števy tvorili bohoslužba na dómskom námestí v Erfurte, presun do Freiburgu, stretnutie s pravoslávnymi, diskrétna schôdzka s obeťami sexuálneho násila a modlitbová vigília s mládežou. Sväta omša v Erfurte sa slávila na spomienku Alžbety Durínskej (Uhorskej), ktorej relikviár s ostatkami bol uložený vedľa oltára. Na tom mieste hovoril pred 20 rokmi aj nemecký kancelár Helmut Kohl o zjednotení Nemecka. Pápež sa v homílii zamýšľal nad tým, či základný kameň viery a kresťanského života nespočíva v inom ako len v občianskej slobode. Mnoho kresťanov totiž zostalo slobodných aj v najťažších podmienkach. Oveľa viac podľa neho tkvie v radikálnej odpovedi na Ježišovo volanie. Súčasná sloboda, ktorá umožňuje vlastniť bohatstvo a cestovať, musí v sebe nevyhnutne niesť aj túžbu poznať pravdu.

 

Návšteva vo Freiburskej diecéze
Bádensko-Württembersko privítalo Benedikta XVI. na letisku Lahr pri Freiburgu. Po Kolínskej diecéze ide o druhú najväčšiu diecézu v Nemecku so silnými kresťanskými koreňmi a charitatívnym cítením. V krajine sa angažuje pol milióna zamestnancov v charite. Pápež navštívil freiburskú katedrálu s obrovskou zvonicou s 19 zvonmi, v aule seminára sa stretol s pravoslávnymi na čele s metropolitom Augustínom a seminaristami Freiburskej diecézy. V improvizovanom príhovore pápež bohoslovcom hovoril o dôvernej komunikácii s Ježišom a o dôležitosti spojenia rozumu a vie­ry pri štúdiu.

 

S výborom nemeckých katolíkov
Svätý Otec sa stretol aj s Centrálnym výborom nemeckých katolíkov. Poukázal na chudobu ľudských vzťahov i náboženského života v Nemecku a na relativizmus prenikajúci do všetkých oblastí života. Pýtal sa, či má Cirkev v Nemecku popri svojej vynikajúcej organizovanosti aj dosť vnútornej sily a viery v živého Boha, pretože „všetka štrukturálna reforma zostane neúčinná, ak Cirkev neprejde pravou obnovou viery“. Pápež napokon vyzval vytvárať malé spoločenstvá, kde ľudia môžu zažiť pria­teľstvo a deliť sa o svoju vnútornú túžbu po Bohu.
Počas návštevy sa Benedikt XVI. neformálne stretol so skupinou obetí sexuálneho zneužívania katolíckymi duchovnými a zamestnancami Cirkvi. Uistil ich o dôkladnom prešetrení všetkých káuz a o zavedení účinných opatrení na ochranu detí. Obete hovorili bez okolkov o svojich bolestiach, niektoré z nich už vystúpili z Cirkvi. Identita obetí ostala v tajnosti.

 

S mladými na vigílii o svetle a odvahe
Asi 35-tisíc mladých prišlo na večernú vigíliu s pápežom na freiburskom výstavisku. Predniesli svedectvá o práci v cirkevných hnutiach a spoločenstvách. Pápež zameral ich pozornosť na zmŕtvychvstalého Krista, ktorý hovoril o sebe ako o svetle. „Podobnými svetlami sme aj my,“ podotkol. Poukázal na to, že najväčšiu ujmu Cirkvi nespôsobujú jej nepriatelia, ale vlažní kresťania. Dodal, že Pán od nás „nevyžaduje mimoriadne činy, ale chce, aby v nás žiarilo jeho svetlo“, a nabádal mladých na odvahu vložiť svoje talenty do Božieho kráľovstva, aj keby to znamenalo priniesť obetu.

 

Nedeľná homília o rutinnosti viery
Vyvrcholením pápežovej cesty v Nemecku bola nedeľná bohoslužba na freiburskom turistickom letisku. Zúčastnilo sa na nej stotisíc domácich obyvateľov vrátane skupín zo zahraničia. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie arcibiskup Robert Zollitech poďakoval Svätému Otcovi, že prišiel medzi svojich krajanov, aby v nich posilnil vieru a nádej. Pápež rozvinul v homílii aktuálne čítanie z Matúšovho evanjelia o dvoch bratoch, ktorých otec pozval pracovať do vinice. Jeden váhal, ale šiel, druhý sa sľúbil, no nešiel. Benedikt XVI. podčiarkol, že oveľa dôležitejšie ako slová sú pre vieru  činy. Poukázal na situáciu židovských veľkňazov a starších z ľudu, ktorých zbožnosť sa stala rutinou, pričom Boh ich už nezaujímal. Potom ich pripodobnil súčasným rutinným veriacim, ktorí vnímajú Cirkev už len ako inštitúciu, bez známky viery v srdci. Poďakoval všetkým, ktorí sa úprimne angažujú v charite, obetujú svoj čas a sily, no zdôraznil, že blížni pot­rebujú o čosi viac: „otvorené srdce, ktoré sa dá preniknúť Kristovou láskou a tým preukáže blížnemu oveľa viac ako len technickú službu“. Podľa pápeža Cirkev v Nemecku zostane kvasom a bude požehnaním pre krajinu vtedy, „keď budú kňazi, zasvätené osoby a laici spolupracovať v jednote, ak sa farnosti, komunity a hnutia budú navzájom podporovať a pokrstení v jednote s biskupom niesť pochodeň nezmenenej viery“.

 

Nastal čas na zmenu
Poslednou významnou udalosťou pápežovej návštevy bolo stretnutie pápeža s angažovanými laikmi v divadle kongresového centra za účasti nemeckého prezidenta Christiana Wulffa. Pápež vysoko ocenil, ako obhajujú vieru na pracoviskách, často v neľahkom prostredí sekularizmu a ubúdania náboženskej praxe. V tejto zložitej atmosfére ich pôsobenia prirodzene vzniká otázka, či by sa Cirkev nemala zmeniť. Spomenul známu odpoveď Matky Terezy na otázku, čo by sa dnes malo zmeniť: Cirkev a ja – odpovedala. „Každý kresťan je totiž povolaný k neprestajnej konverzii“, rovnako Cirkev, čo vyplýva z jej apoštolského poslania. Pápež vysvetlil, že v Cirkvi musia súčasne pôsobiť dva prvky: jej vzdialenie a odpútanie sa od sveta, aby zostala slobodná od štruktúr a systémov a ohlasovala lásku trojjediného Boha. No láska sa neuzatvára v sebe, ale šíri sa a zasahuje ľudí, preto Cirkev „šíri Božie slovo vo svete a premieňa svet tým, že ho privádza k jednote lásky s Bohom“. Ustavične sa otvára potrebám sveta a bezvýhradne sa mu venuje. Má však aj opačný sklon – zhodovať sa so svetom, prispôsobovať sa mu, klásť väčší dôraz na organizáciu ako na otvorenosť. Pápež dodal, že ak je Cirkev oslobodená od materiálneho a politického bremena, dokáže sa lepšie venovať ľuďom, nie preto „aby ich získala pre inštitúciu s vlastnými mocenskými nárokmi, ale aby ľuďom umožnila vstup do ich vnút­ra“. To znamená „opustiť akékoľvek taktiky a hľadať čo najväčšiu úprimnosť, ktorá nezanedbáva dnešnú skutočnosť, ale plne prežíva súčasnú vieru v prostote dneška“. Pápež končil príhovor výzvou: „Nastal čas, aby sme s odvahou odňali Cirkvi všetko svetské.“ Lebo „iba hlboký vzťah k Bohu umožňuje úplne sa venovať človeku“. Na to nemeckým katolíkom vyprosoval Božie požehnanie a silu Ducha Svätého.
Večer sa Benedikt XVI. rozlúčil na letisku Lahre, poďakoval za pohostinnosť, zaželal Nemecku nádej a znovu odporučil, aby sa oheň nadšenia šíril z ohnísk malých spoločenstiev.

MÁRIA RAUČINOVÁ
Podľa –VRSK–, –VRCZ–, –tk kbs–
Snímky: isifa, profimedia.sk
Páčilo sa :
0