27. septembra 2017
Čítaní: 53
KN 39/2017 | Komentár
Skutočný triumf

Správu o treťom víťazstve Petra Sagana na majstrovstvách sveta sa ťažko podarí prekonať. Chvíľu pred piatou v nedeľu popoludní som v nadšení priateľom rozposielal esemesku, ktorá obsahovala len jediné slovo: Petrovo priezvisko. Viac na vyjadrenie atmosféry nebolo treba. Samozrejme, je to len športové víťazstvo: svet sa točí ďalej, chlieb lacnejší nebude, radosť časom vyprchá. Predsa však. Je tu čosi, čo by krajinu, odkiaľ trojnásobný majster sveta pochádza, mohlo na dlhšie inšpirovať. V titulkoch správ sa medziiným objavilo, že víťaz bol na pretekoch zmierený s tým, že nevyhrá. Napriek tomu nestratil odhodlanie a bojovnosť. Prvenstvo, ktoré si nenárokoval, dosiahol. Byť spokojný s tým, že nemusím mať to najlepšie; vyrovnaný s tým, ako sa veci majú a ako pôjdu ďalej. To neznamená rezignovať či nesnažiť sa. Skôr to znamená vedieť byť pokojný, nehundrať, nevyčítať krivdy, nezávidieť... Zároveň nevyžadovať len to najlepšie, najpohodlnejšie, najľahšie. Zostal som zaskočený, keď som započul z úst mladého
človeka: „Nechoďme MHD-čkou, čo sme socky?! Zavolajte taxík!“ Kiež by nás fenomenálny úspech nášho krajana inšpiroval opačným smerom: „Nemusím ísť autom, ba
možno ani MHD, občas stačí aj bicykel.“ Teším sa, keď v našich mestách vidím záblesky bikesharingu (požičiavanie verejných bicyklov). Rád stretávam ľudí idúcich na dvoch kolesách do práce. Ísť autom nepokladajú za spoločenský status. Víťazstvo nad pohodlnosťou a náročnosťou je skutočný triumf. Keď odošlem tento text, sadám na bicykel
a vyrážam na rannú svätú omšu do Petržalky. Petrove výkony neprekonáme. Ale v niečom by sme sa mohli inšpirovať.
  

Martin Kramara
Páčilo sa :
0