25. januára 2018
Čítaní: 173
KN 4/2018 | Vatikán
Modlitba musí byť odvážna
SVÄTÝ OTEC FRANTIŠEK SLÁVI KAŽDÝ DEŇ RÁNO SVÄTÚ OMŠU V DOME SV. MARTY. KAŽDODENNE TAK VERIACI, VÄČŠINOU Z RÍMSKYCH FARNOSTÍ, MÔŽU POČUŤ JEHO MEDITÁCIU NAD EVANJELIOM DŇA

 Vatikánske médiá každodenne zaznamenávajú pápežove meditácie počas svätých omší v Dome sv. Marty a predpoludním ich aj zverejnia. Týmto spôsobom sa dostanú do celého sveta a veriaci si môžu prečítať časť veľmi zaujímavých podnetov Svätého Otca na osobný a duchovný život. Katolícke noviny vám ponúkajú dve, ktoré zazneli 9. a 12. januára.

 
Meditácia, 9. januára
Dojatie, blízkosť, koherencia. O týchto troch charakteristikách duchovného pastiera a jeho autority hovoril pápež František v homílii počas svätej omše v Dome sv. Marty v utorok 9. januára. Komentujúc úryvok z Evanjelia podľa Marka (Mk 1, 21 – 28) o Ježišovi, ktorý vyučuje „ako ten, čo má moc“, Svätý Otec vysvetlil, že tu ide o novú náuku. Kristovou novosťou je práve „dar autority“, prijatý od Otca. Naopak, pri vyučovaní zákonníkov, znalcov zákona, hoci aj hovorili pravdu, no ľud rozmýšľal o inom, lebo to, čo hovorili, sa nedotýkalo ich srdca: vyučovali „od katedry a nezaujímali sa o ľud“. „No Ježišovo vyučovanie vyvoláva úžas, hýbe srdcom, lebo to, čo dáva autoritu, je práve blízkosť. A Ježiš autoritu mal, pretože bol ľudu nablízku, chápal problémy, bolesti a hriechy,“ dodal Svätý Otec.
 
Čo dáva pastierovi autoritu?
„Keďže Ježiš bol nablízku, chápal. Veď prijímal, uzdravoval a vyučoval s blízkosťou. To, čo dáva pastierovi autoritu, alebo čo prebúdza autoritu, ktorá je daná od Otca, je blízkosť. Blízkosť Bohu v modlitbe: pastier, ktorý sa nemodlí; pastier, ktorý nehľadá Boha, stratil svoju účasť. Pastier odtrhnutý od ľudí ich nedosiahne svojím posolstvom. Blízkosť, táto dvojitá blízkosť – toto je pomazanie pastiera, ktorý je dojatý v modlitbe zoči-voči Božiemu daru a vie pocítiť pohnutie v konfrontácii s hriechmi, problémami, chorobami ľudí. Pastier sa nechá dojať,“ upozornil pápež. Zákonníci stratili schopnosť prežívať dojatie práve preto, že neboli nablízku ani ľudu, ani Bohu – pokračoval v homílii Svätý Otec, pričom dodal, že keď pastier stratí túto blízkosť, skončí v rozporuplnosti, nekoherentnosti vlastného života. Je nepekné vidieť pastierov s dvojtvárnym životom, je to rana v Cirkvi. Sú to chorľaví pastieri, ktorí stratili autoritu a pokračujú v tomto dvojitom živote. Existujú mnohé spôsoby, ako viesť dvojtvárny život: je to však dvojtvárnosť... A Ježiš je voči nim veľmi tvrdý. Nielen, že ľuďom hovorí, aby ich počúvali, no nekonali ako oni, ale – čo im hovorí? „Ste obielené hroby“: krásni v doktríne, zvonka. Avšak vnútri samá hniloba. Toto je koniec pastiera, ktorý nemá blízkosť k Bohu v modlitbe a k ľudu v spolucítení.
 
Meditácia, 12. januára
Ako nám evanjelium predstavuje modlitbu, ktorá dokáže od Pána dosiahnuť to, o čo človek prosí? Táto otázka stála v pozadí homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty v piatok 12. januára. Úryvok z Evanjelia podľa Marka (Mk 2, 1 – 12) hovorí o uzdravení. O uzdravení ochrnutého človeka. Všetko je teda „možné tomu, kto verí“. Tak nás to učí evanjelium, povedal Svätý Otec. „Vždy, keď sa približujeme k Pánovi, aby sme o niečo prosili, musíme začať od viery, a urobiť tak vo viere: ,Mám vieru, že ty ma môžeš uzdraviť, verím, že ty to môžeš urobiť.‘ A mať tiež odvahu vyzvať Pána, ako ten malomocný zo včera a ako tento muž z dneška, tento ochrnutý. Ide o modlitbu vo viere.“
 
Potrebujeme odvážnu modlitbu
Evanjelium nás teda pozýva položiť si otázku o našom spôsobe modlitby. Nemáme sa modliť „ako papagáje“ a bez záujmu o to, o čo prosíme, ale ako navrhuje pápež, prosme Pána, „aby pomohol našej malej viere“ aj zoči-voči ťažkostiam. Veď existuje mnoho epizód evanjelia, v ktorých je pre toho, kto je v núdzi, ťažké priblížiť sa k Pánovi. A toto slúži za príklad pre každého z nás. Ochrnutého v dnešnom Evanjeliu podľa Marka napríklad spustili zo strechy, aby sa jeho lôžko dostalo k Pánovi, ktorý práve káže veľkému davu. „Vôľa pomáha nájsť riešenie, dáva nám prekračovať ťažkosti,“ zdôraznil Svätý Otec. „Ide o odvahu zabojovať, aby sme sa dostali k Pánovi. Odvahu mať od počiatku vieru. Povedať: ,Ak chceš, môžeš ma uzdraviť. Ak ty chceš, ja verím.‘ A odvahu nato, aby som sa priblížil Pánovi, keď sú s tým spojené prekážky. Treba odvahu. Mnohokrát potrebujeme trpezlivosť a schopnosť čakať na ten čas a nevzdávať sa, ísť vždy vpred. No ak sa i s vierou priblížim k Pánovi a poviem: ,Ak ty chceš, môžeš mi dať túto milosť,‘ no potom, keď milosť ani na tretí deň stále neprichádza, prosím o ďalšiu vec, a na túto zabudnem...“
 
Kresťanská modlitba sa rodí z viery
Svätá Monika, matka svätého Augustína, sa dlho modlila za obrátenie svojho syna a „veľmi sa preto naplakala“, ale nakoniec sa jej tejto milosti dostalo. Svätý Otec uviedol jej príklad odvahy viery popri mnohých ďalších svätcoch. Ako vysvetlil, je to odvaha „vyzvať Pána“, odvaha „vložiť sa do hry“, aj keď rýchlo nezískame to, o čo prosíme, lebo „pri modlitbe je v hre nasadenie“, a „ak modlitba nie je odvážna, nie je kresťanská“, dodal pápež František. „Kresťanská modlitba sa rodí z viery v Ježiša a vždy spolu s vierou prekračuje ťažkosti. Je tu jedna veta, ktorú dnes môžeme nosiť v srdci a ktorá nám pomôže. Je od nášho otca Abraháma, ktorému bolo prisľúbené potomstvo, čiže syn, keď mal sto rokov. Apoštol Pavol hovorí: ,Uveril‘ – a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Mal vieru a ,vydal sa na cestu‘. Čiže chce to mať vieru a urobiť všetko nato, aby sme dosiahli tú milosť, o ktorú prosíme.“ 
 
–VRSK–
Snímka: profimedia.sk
Páčilo sa :
0