25. januára 2018
Čítaní: 118
KN 4/2018 | Kultúra
Odišiel malý veľký herec
Z roku 2018 si užil len pár dní. Piateho januára nás navždy opustil medzinárodne uznávaný herec Marián Labuda. Odpadol pred svojím domom v Borinke, privolaní záchranári ho už nedokázali oživiť

 Narodil sa v rodine krajčíra v Hontianskych Nemciach 28. októbra 1944. Jeho dátum narodenia nie je náhodný v deň vzniku prvej Československej republiky. Akoby predznamenával jeho hereckú kariéru a obľúbenosť u divákov z oboch krajín. A dokonca až ďaleko za hranice. Keď v roku 1987 bol flm Vesničko má středisková nominovaný na Oscara v kategórii cudzojazyčný flm, v Los Angeles Mariána Labudu spolu s jeho hereckým kolegom z kultovej snímky Jánosom Bánom uvádzali ako Laurela a Hardyho z východnej Európy. Pred spomínaným flmom a po ňom natočil Marián mnoho zaujímavých snímok, hoci práve z „Vesničky“ ho poznajú asi všetky generácie. Medzi jeho ďalšie herecké úlohy patril i napríklad husiar Ondráš Machuľa z televíznej inscenácie Neprebudený (1965), gróf Erdődy z Pacha, hybského zbojníka (1975) či Jakubov otec (Jakuba hral Roman Luknár) v Záhrade (1995). Marián Labuda stvárnil aj nespočetne veľa divadelných postáv v slovenských a českých divadlách. Viaceré zdroje uvádzajú, že ich bolo viac ako sto. V médiách a divadelných kruhoch rozvíril hladinu stvárnením kontroverznej osoby našich dejín – Jozefa Tisa. Za túto rolu získal ocenenie za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005. No on si najradšej spomínal na postavu v hre ruského autora Nikolaja R. Erdmana Samovrah, ktorú v Bratislave hrali krátko pred pádom komunizmu. V rozhovore, ktorý pre Katolícke noviny poskytol v januári 2011, o nej hovoril takto: „Ten text bol, myslím, z roku 1928, no bol taký aktuálny, že vtedajší minister kultúry na protest vstal a odišiel z divadla. Bolo to práve vtedy, keď som ja ako postava telefonoval do Kremľa. No a to vám bol pôžitok... Diváci v sále ani nedýchali. A cítil som, ako sú mi blízko, akoby chceli povedať, že to všetko hovorím za nich a v ich mene.“ Marián mal talent dokonale zobraziť postavy, ktoré hral. Za všetko hovoria aj slová Martina Hubu, ktoré odzneli na jeho adresu v Slovenskom národnom divadle (SND) počas poslednej rozlúčky 12. januára: „Každý vnímavý človek, ktorý videl Mariána hrať, stal sa múdrejším.“

 
Napodobňoval učiteľov a hral sa na hercov
To, že sa Marián Labuda stane hercom, predpovedala aj jeho nechuť k matematike. „Nebol som typom študenta, ktorý by mal ambície, že musí mať samé jednotky. Nemal som problém so žiadnym predmetom okrem matematiky. S tou som mal, naopak, problémy vždy,“ priznal v rozhovore pre KN z roku 2011. Keď ho mama doma učila rôzne slovné úlohy a výsledky sa nie a nie dostaviť, tak ho posielala von, aby si trochu prefúkal hlavu. „No ak to nemáte v sebe, môžete chodiť aj na trojhodinové prechádzky. Nemá vám v tej hlave čo prefúkať,“ dodal s humorom. Počty sa nikdy nenaučil, no zato herecké nadanie sa ukázalo už v školských laviciach. Vedel napodobňovať učiteľov a rád sa v tom aj predvádzal. A potom to boli flmy. Vždy cez víkend si pozrel v kine alebo v televízii flm a v pondelok sa už so spolužiakmi hrali na postavy z tých flmov. „Spomínam si, že raz dávali flm o pohraničiaroch. A ja som sa rozhodol ujsť za hranice. Od pasenia husí som chcel prekročiť štátne hranice. Bežal som päť kilometrov za dedinu... Všade bolo mokro a sychravo a ja som nachytal reumatickú horúčku...“ Bolo úplne prirodzené, že Mariánove kroky viedli na Divadelnú fakultu VŠMU v Bratislave. V roku 1964 ukončil štúdium herectva. Jeho kariéra – flmová aj divadelná sa pomerne rýchlo rozbehla. V roku 1968 bol spoluzakladateľom legendárneho generačného Divadla na korze v Bratislave, v rokoch 1971 – 1989 bol členom Novej scény v Bratislave a od 1. januára 1990 členom Činohry SND. Na divadelných doskách stretol aj svoju manželku Vierku. Bola baletkou. Zoznámili sa vo Vojenskom umeleckom súbore. Po svojej aktívnej tanečnej kariére zostala pri divadle. Stala sa šepkárkou a tak ako aj ostatným hercom, aj Mariánovi občas zachraňovala kožu na javisku. Pre herca bola rodina dôležitá. „Rodinou žil, dýchal, bola hlavným zmyslom, prečo na svete bol,“ hovorí o ňom Martin Huba, ktorého s hercom spájala nielen spoločná šatňa v SND, ale aj päťdesiatročné priateľstvo. Samotný Marián na otázku, čo pre neho znamená rodina, pre KNv roku 2011 po chvíľke zamyslenia odpovedal: „Modlitba, spoločná modlitba za stolom. To bolo pre nás ako rodinu silné puto.“ O hercovi bolo známe, že sa ku katolíckej viere hlásil aj počas komunizmu. Posledné desaťročia každú nedeľu sedel v prvých laviciach kostola v Borinke. Vieru v Boha mal v sebe hlboko zakorenenú, rovnako pevne stál aj za svojimi názormi.
 
Veril, že budú ešte spolu točiť
Smrť Mariána Labudu sa dotkla celého Slovenska – od divákov a priaznivcov až k jeho hereckým kolegom. So smútkom o tom hovoril aj János Bán pred poslednou rozlúčkou. „Smrť Mariána Labudu ma ľudsky veľmi hlboko zasiahla. Dozvedel som sa o nej telefonicky v piatok o pol šiestej podvečer. Čakalo ma v ten večer ešte predstavenie a ani neviem, ako som odohral prvých dvadsať minút. Ani som nevedel, kde som. Trvalo dva dni, kým som bol ako­tak schopný racionálne uchopiť myšlienky a poskytnúť k smutnej strate hereckého kolegu vyjadrenie pre médiá,“ zveril sa so smútkom v očiach. „Naposledy sme sa stretli pred tromi rokmi, keď som prišiel na Mariánovu sedemdesiatku. Nemyslel som si, že sa už nikdy nestretneme, naopak, bol som presvedčený, že by sme sa ešte mohli stretnúť aj pri spoločnej práci.“ Marián Labuda odišiel rýchlo, nečakane. Hoci ho trápili zdravotné problémy, mal cukrovku, nadváhu a vysoký krvný tlak a prežil dva kolapsy, nikto z jeho kolegov a blízkych nerátal s tým, že by vo svojich sedemdesiatich troch rokoch nás predsa len opustil. „Tvojím odchodom, Marián, som sa stal oveľa chudobnejším,“ vyznal sa v rozlúčkovej reči Milan Kňažko. A Slovensko s ním môže len súhlasiť. Sme chudobnejší o ďalšiu hereckú legendu.
 
 
NATÁLIA ŠEPITKOVÁ
Páčilo sa :
1